Fico čakal na veľkú investíciu osem rokov, k susedom veľkí investori prišli

Keď Robert Fico pred ôsmimi rokmi už ako premiér otváral v Tepličke nad Váhom závod automobilky Kia, na pódiu stál spolu s ním aj jeho predchodca Mikuláš Dzurinda. Slávnostnú pásku novej fabriky neďaleko Žiliny strihali spolu.

Kia totiž prišla na Slovensko ešte v čase Dzurindovej vlády.

Fico v pozícii premiéra musel na miliardovú investíciu čakať v podstate osem rokov. Aj to bude platiť až vo chvíli, keď automobilka Jaguar Land Rover postavenie fabriky pri Nitre definitívne potvrdí.

V skutočnosti však na Slovensko taká veľká investícia neprišla jedenásť rokov. Spomínaná Kia sa rozhodla prísť ešte v roku 2004.

Rok predtým ohlásila príchod do Trnavy automobilka PSA Peugeot Citroën, Samsung prišiel do Galanty ešte v roku 2002, teda tiež za Dzurindovej vlády.

S britskou automobilkou Jaguar Land Rover, ktorú vlastní indická skupina Tata Motors, Fico pred pár dňami podpísal memorandum. Nejde ešte o finálnu zmluvu; jej podpis sa očakáva do konca roka, teda len pár mesiacov pred voľbami.

Niektorí investori išli inam

Hoci netreba zabúdať, že bola kríza a príprava veľkého projektu trvá dlhší čas, susedným krajinám sa na rozdiel od Slovenska podarilo získať veľké investície aj v uplynulých rokoch.

Tak napríklad automobilka Mercedes spustila pred troma rokmi novú výrobu áut nižšej strednej triedy za 800 miliónov eur v maďarskom Kecskeméte.

Slovensko prehralo súťaž o závod kórejského producenta pneumatík Nexen takmer za miliardu eur, ten sa usídlil v českom Žatci. Centrum finančných služieb nemeckého koncernu RWE pred Košicami uprednostnilo poľský Krakov.

Niežeby k nám v posledných rokoch žiadne investície neprišli – boli však menšie, rátajú sa skôr v desiatkach miliónov eur. Ak hovoríme o sumách nad 100 miliónov eur, potom šlo o investície do rozšírenia výroby, napríklad vo Volkswagene, Kii či vo firme Continental Matador Rubber.

Novú veľkú investíciu do priemyslu či služieb sme však pritiahnuť nedokázali. „Investície pribúdajú, len je to menej nápadné. Stále k nám chodí viac telekomunikačných firiem, ktoré rozširujú svoju výrobu,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.

Nejde však spravidla o investície, ktoré vytvárajú dodatočné pracovné miesta. „Možno to nie je také bombastické. Ale je to komplementarita. V aute bude čoraz viac softvéru,“ dodal Baláž.

Koľko k nám prišlo investícií, sa dá vyčítať aj zo štatistík. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) vlani ukončila 25 projektov v sume 170 miliónov eur, rok predtým 18 projektov v sume 422 miliónov. No a v roku 2012 šlo o 18 projektov za 466 miliónov eur. Všetky projekty za tri roky spolu sľubujú vytvoriť 11,5-tisíca pracovných miest.

V minulosti sa agentúre ušla aj kritika, či si dostatočne plní svoju úlohu. Najmä, ak sa jej výsledky porovnávali s podobne zameranou českou inštitúciou – Czechinvest. Čechom sa totiž darilo lákať podstatne viac investícií ako nám.

Nie vždy sa končia úspechom

Veľa ohlásených projektov sa nie vždy ukončí. Známym príkladom z posledných rokov je investícia do fabriky na výrobu monitorov pri Trenčíne, ktorú ohlásila firma AU Optronics. Postavila haly, no reálnu výrobu nerozbehla.

Priame zahraničné investície sleduje cez čísla u nás v podstate len Národná banka Slovenska. Jej čísla ukazujú, že vlani priame investície na Slovensku dosiahli 361 miliónov eur, rok predtým 445 miliónov eur a v roku 2012 niečo vyše dvoch miliárd.

Tieto čísla zahŕňajú aj úvery poskytnuté sesterskou firmou inej, zvýšenie základného imania, no aj zníženie majetkovej účasti (ak investor predá svoj podiel), čo výslednú hodnotu znižuje.

Ohlásená investícia Jaguara by mohla štatistiky zásadne vylepšiť. „Nie je to dielom vlády, ale súkromného vlastníka. Vláda sa akurát chystá použiť súkromné zdroje, aby ho pritiahla práve na územie Slovenska,“ hovorí Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.

Pripomína, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa za posledných osem rokov zlepšilo minimálne. Obrovským problémom ostáva vymožiteľnosť práva, ktorú ani súčasná vláda neposunula dopredu.

Môže za tým byť euro

Dôvodov, prečo sa Jaguar rozhodol pre Slovensko, môže byť niekoľko. „Keby som bol v pozícii investora a robím niekoľkoročný obchodný plán, určite by som prihliadal na to, že na Slovensku máte euro, hoci nie som jeho veľkým priaznivcom. Je to veľká transparentná mena, nehrozí jej lokálna devalvácia,“ hovorí Pavel Drahotský, šéf Saxo Bank pre Česko, Slovensko a Maďarsko.

Ešte v novembri 2013 Česká národní banka v priebehu hodiny znehodnotila kurz českej koruny o šesť percent. „Diferenciácia šesť percent na takej úzkej marži, aká je v automobilovom priemysle, je dosť veľký zásah do obchodného modelu,“ vysvetľuje Drahotský.

No čo investor, to iný pohľad. Jednému ázijskému výrobcovi pneumatík údajne prekážalo práve to, že na Slovensku máme euro. Uvažoval tým smerom, že malá krajina, ktorá má vlastnú menu, by vedela rýchlejšie reagovať, keď bude chcieť pomôcť exportérom.

Slovensku zaiste pomohlo aj to, že je tu už veľká subdodávateľská základňa a moderné technológie, hoci stále sa väčšia časť súčiastok na výrobu áut dováža. „Už sa hovorí o štvrtej priemyselnej revolúcii, čo znamená prípravu výroby podľa želania zákazníka,“ hovorí dekan Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave Mikuláš Luptáčik. Poliaci napríklad nedokážu dodať pozinkované plechy.

Briti k nám veľmi nechodili

Šéf KPMG Ľuboš Vančo hovorí aj to, že zvlášť pre indické spoločnosti sú veľmi dôležité náklady. Úlohu v prípade investorov zvykne zohrávať aj to, či je pre investora náš región prirodzeným prostredím a nemajú sem problém prísť (rakúske či nemecké firmy). „Už menej to platí o francúzskych firmách a už vôbec nie o britských, tých je u nás ako šafranu. O to viac ma to teší,“ hovorí Vančo.

Z britských investícií na Slovensku je najznámejšie Tesco. Za posledných päť rokov boli podľa údajov SARIO zo stovky projektov len tri britské a išlo o menšie investície.