Denník N

Len šesť krajín má viac mladých bez práce a mimo škôl ako Slovensko

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Vyše 18 percent mladých u nás je bez práce a nechodia ani do školy, priemerná hodnota OECD je 14 percent.

Turecko, Grécko, Taliansko, Mexiko, Španielsko a Chile – len tieto krajiny majú oproti Slovensku väčší podiel mladých ľudí od 15 do 29 rokov, ktorí nemajú prácu, nechodia do školy a nie sú ani na kurzoch (takzvané NEET). U nás je ich 18,2 percenta.

Podľa údajov zverejnených OECD je to nadpriemer; priemerná hodnota OECD je 14 percent.

Viac ako priemer má aj Maďarsko a Poľsko, naopak v Česku je takýchto mladých ľudí 12,1 percenta.

oecd

Vysoká nezamestnanosť

A prečo sme skončili tak zle? Podľa analytika štátneho Inštitútu finančnej politiky Michala Habrmana je to preto, lebo naša celková nezamestnanosť je vysoká. „Nejde o prekvapivý výsledok,“ hovorí.

V celkovej nezamestnanosti sme skončili ešte horšie – máme štvrtú najvyššiu.

„Nie je to teda tak, že u nás máme výborné podnikateľské prostredie a nízku nezamestnanosť a len mladí ju majú vysokú. V skutočnosti máme zlé podnikateľské prostredie a vysokú nezamestnanosť. Mladí u nás majú nezamestnanosť len 1,4-krát vyššiu, než je celková miera nezamestnanosti, kým v zahraničí majú mladí 1,9-krát vyššiu mieru nezamestnanosti oproti jej celkovej miere,“ hovorí exminister školstva Eugen Jurzyca, ktorý dnes spolupracuje s INEKO.

Sú bez práce

Väčšina týchto mladých ľudí je podľa Habrmana nezamestnaná. Patria medzi nich nielen tí, ktorí si hľadajú prácu, ale aj tí, ktorí si prácu z akéhokoľvek dôvodu nehľadajú (neaktívna populácia).

„Pracujúcich v zahraničí, prípadne tých, čo robia načierno, štatistika nezahŕňa,“ hovorí. Pri spracovaní údajov ich totiž zaraďujú medzi pracujúcich.

„Podľa údajov OECD vo viac ako polovici prípadov ide o problém ekonomickej neaktívnosti, čiže ľudí, ktorí si ani nehľadajú prácu,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Hoci výsledok nie je dobrý, nie je nezamestnanosť mladých naším najväčším problémom. „Tým je predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť, nezamestnanosť nízko-kvalifikovaných a regionálne rozdiely,“ vysvetľuje Habrman.

Problémom môže byť podľa analytika INESS Roberta Chovanculiaka regionálna nerovnosť i to, že ľudia za prácou nechcú cestovať.  „To môže spôsobovať, že časť obyvateľov v najchudobnejších regiónoch ostáva odrezaných od práce a štúdia,“ hovorí.

Takúto „odrezanosť“ mladých od práce i vzdelávania môže podľa neho zvyšovať aj prítomnosť menšín, ktoré sú dlhodobo vytláčané na okraj spoločnosti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie