Tvárime sa, že chránime prírodu, ale keď ide o lietanie, už je to niečo iné, hovorí ochranár Juraj Flamik

Už pred novembrom 1989 začali ochranári združení v iniciatíve Bratislava/nahlas kritizovať komunistický režim. Ich víziou bolo nielen demokratické, kultúrne, ale aj ekologické Slovensko. Okrem Juraja Flamika bol medzi ochranármi aj terajší minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Flamik sa stal po prvých slobodných voľbách predsedom koordinačného centra Verejnosti proti násiliu. Dnes žije s rodinou v Brne a v nadácii Partnerství koordinuje rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky na Morave.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• prečo podľa neho musí aj novozvolený americký prezident Joe Biden robiť ústupky v boji s klimatickou krízou,
• že mnoho ľudí sa aj napriek pandémii správa k prírode naďalej pokrytecky,
• že mladí klimatickí aktivisti majú síce veľkú spoločenskú podporu, ale mali by sa viac pozerať dopredu,
• čo si myslí o ľuďoch, ktorí sa tvária, že sú eko, a pritom im neprekáža lietanie,
• akú rolu v boji s klimatickou krízou podľa neho zohrajú technológie.

Biden vie, že bude robiť kompromisy

Novým americkým prezidentom sa stane Joe Biden, ktorý urobil zo životného prostredia a z klimatickej krízy jednu zo svojich hlavných priorít. Aký pocit máte z jeho víťazstva?

Vnímam to ako šťastie v nešťastí. Keby som mal spätne opísať environmentálnu politiku Donalda Trumpa, tak za jeho vlády platilo, že akýkoľvek priemysel, aj ten najšpinavší, má prednosť pred ochranou životného prostredia. Všetko podriadil zachovaniu pracovných miest v starom energetickom priemysle. Neváhal pre to dokonca dosadiť do vedenia environmentálnej agentúry človeka, ktorý prišiel z uhoľného priemyslu.

Okrem toho prezident zrušil veľkú časť regulácií na ochranu životného prostredia a ovzdušia a spustil odstúpenie USA od Parížskej dohody. Postaviť proti tomu nejaký lepší environmentálny plán bolo pre Bidena jednoduché.

Sú Bidenove plány dostatočne ambiciózne alebo si mohol dovoliť ísť ešte ďalej?

Zobral to vo veľkom štýle. Zaumienil si, že bude pionierom klimatickej politiky. Svoj plán poňal ako revolúciu čistej energie a nastolenie environmentálnej spravodlivosti. Hovorí, že je to najväčšia civilizačná výzva a Spojené štáty by sa mali stať superveľmocou v oblasti čistej energie. Chce, aby mali do roku 2050 energeticky čistú ekonomiku a uhlíkovú neutralitu.

Vidíte v tom aj nejaký háčik?

Keď človek počúva, ako rozpráva o konkrétnych opatreniach, je opatrnejší. Zoberme si napríklad to nešťastné frakovanie (metóda ťažby zemného plynu z bridlicových hornín, pri ktorej do atmosféry uniká skleníkový plyn – metán; pozn. redakcie). Hovorí síce, že nebude povoľovať novú ťažbu na federálnych pozemkoch, ale existujúcu ťažbu zachová.

Zásadné však je, že sa hlási k uznávaniu faktov a zapojí sa do celosvetovej spolupráce. Na ochranu životného prostredia chce využívať nové technológie a v tom majú USA veľkú výhodu, pretože v tých sú najvyspelejší.

Frakovanie je príklad toho, ako sa robia kompromisy v momente, keď ide o hlasy voličov. V rozhodujúcom štáte amerických volieb – v Pensylvánii – je plynárenský biznis veľmi silný. Obmedzenie frakovania by znamenalo, že ľudia tam stratia prácu. Je to tak, že ak majú vyhrávať zelení politici, musíme počítať s kompromismi?

Biden vie, že