Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vody pod Šamorínom sú väčší poklad než Tatry, hovorí expertka z bratislavských vodární

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Pre rezervoár pitnej vody pod Šamorínom a priľahlými obcami sa vedie dlhé roky spor o rozšírenie ochranného vodárenského pásma. Posunutie hraníc by znamenalo utlmenie výstavby a obmedzenia pre obyvateľov a podnikateľov v Hamuliakove.

„Tým, čo tam žijú, by vyhlásenie vodného pásma garantovalo takú kvalitu života ako nikde inde na Slovensku,“ namieta Alena Trančíková zo sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • kde všade na Slovensku sú už problémy s vodou a kde sa na ne treba pripraviť;
  • aký režim by čakal lokality, pre ktoré by sa nepodarilo zabezpečiť viac vody z podzemných zdrojov;
  • ako vyzerá život v ochrannom pásme;
  • či je možné čakať odškodnenie, ak sa človek zrazu ocitne v ochrannom pásme.

Odkiaľ pochádza voda, ktorej som sa práve napil?

Máte výnimočné šťastie. Je to voda z vodárenského zdroja Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď. Inde v Bratislave je ťažké určiť, odkiaľ voda pochádza. Potrubia sú v rámci mesta poprepájané a voda z jednotlivých zdrojov sa mieša. Z pohľadu kvality je to však jedno. Všetky tunajšie zdroje majú vodu z Dunaja, ktorá je prefiltrovaná cez štrky s podobným zložením.

Dá sa odhadom spočítať, aký význam v celom systéme má voda z vodárenského zdroja Šamorín?

Jeho celková kapacita je asi 3 400 litrov za sekundu. Dokázal by zásobovať pitnou vodou odhadom 3 milióny ľudí. Dnes máme dovolené využívať iba 600 litrov za sekundu, a ak sú práve aj ostatné zdroje v dobrom stave, BVS zo Šamorína v priemerne využíva asi 200 až 300 litrov. Za normálnych okolností ideme tak na tridsať až päťdesiat percent povolenej kapacity.

Sú však situácie, keď sa zrazu jeden alebo viac vodárenských zdrojov aktuálne nedá použiť. Napríklad ostrov Sihoť pod Dlhými dielmi je v prípade povodňových stavov na Dunaji zatápaný a vtedy ho musíme odstaviť z prevádzky. Voda z petržalskej strany Dunaja sa na opačnú stranu prepravuje potrubiami, na ktorých sa z času na čas vyskytne porucha. Pravidelne sa zdroje musia vypínať napríklad z dôvodu vykonávania revízií.

Je preto nevyhnutné mať na jednotlivých vodných zdrojoch k dispozícii takú rezervnú kapacitu, aby sme vedeli zásobovať celý región pitnou vodou, aj keby naraz vypadli napríklad dva zdroje zo štyroch.

Čiže nejde len o Bratislavu.

Zďaleka nie. Bavíme sa aj o Záhorí a podhorí až po Kráľovú pri Senci.

Koľko je to približne ľudí?

Asi 940-tisíc, ale bude to narastať. Už dnes vodu tlačíme na Záhorie. Ľudia v Malackách pijú vodu zo Sihote alebo z Pečnianskeho lesa. Inú možnosť nemajú, pretože región postupne vysychá.

Napĺňajú sa teda predpovede, že klimatická kríza a sucho spôsobujú problém s pitnou vodou?

Mestá a obce pod Karpatmi, ako sú Svätý Jur, Pezinok, Modra, Doľany a na Záhorí napríklad okolie Senice, boli historicky zásobované iba z karpatských prameňov. Tie však počas dlhotrvajúcich období sucha strácajú výdatnosť, lebo vodu majú len z toho, čo naprší. Kedysi bola ich výdatnosť na jar enormná, pretože sa topil sneh. Teraz už v tejto oblasti snehová pokrývka v zime prakticky nebýva. Pri takom suchu, ako bolo minulý rok, sa v niektorých oblastiach už musia na používanie pitnej vody vyhlasovať regulačné stupne.

BVS má dostatok zásob pitnej vody, problémom sú lokálne pramene. Čiže vody je dosť, len je nerovnomerne rozložená. Slovensko sa v budúcnosti bude musieť strategicky opierať o pridunajské vodné zdroje.

Akú rolu v tom hrá vodárenský zdroj Šamorín?

Je najväčší na Slovensku, ale zatiaľ nevyužívame jeho plný potenciál. Na to práve potrebujeme rozšíriť vodárenské pásmo a dobudovať ho.

Čo znamená dobudovať?

Momentálne je tam osem studní, ktoré stačia na 600 litrov za sekundu. Aby sme zvládli čerpať 3 400 litrov sekundových, bude potrebné vyvŕtať ďalšie studne a pripojiť k nim vodárenskú infraštruktúru, na čo je potrebný aj ďalší priestor.

Rozšírenie ochranného pásma plní dve funkcie: zabraňuje, aby podzemnú vodu prúdiacu do zdroja niekto neznečistil, a zabezpečuje, aby tam bolo dosť miesta rozšíriť ho podľa potreby.

To však nie je niečo, čo potrebuje priamo BVS. Pre potreby regiónu, ktorý zásobuje BVS, stačí aj do budúcnosti menej ako polovica kapacity. Všetko ostatné je k dispozícii tejto republike, je to bohatstvo štátu, ktoré je k dispozícii všetkým obyvateľom Slovenska.

Kde inde okrem Záhoria a Bratislavy by mohla v budúcnosti tiecť pitná voda z Dunaja?

V budúcnosti ju bude treba aj na strednom Slovensku. Je to také veľké prírodné bohatstvo, že ho nedokážem prirovnať k ničomu inému, čo v krajine máme. Do Tatier ísť nemusíte a prežijete, ale ak nebudete mať pitnú vodu, za chvíľu je po vás.

Sú štáty, ktoré už vlastnou skúsenosťou prišli na to, aké bohatstvo je pitná voda. Ale zvyčajne si to uvedomili až vtedy, keď jej už bol nedostatok.

Cisterna s pitnou vodou. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Filtrovaná voda už nikdy nechutí po prírode

Ktoré štáty, napríklad z Európy, majú problémy s vodou?

Mnohé krajiny EÚ majú problém buď s kvalitou, alebo kvantitou pitnej vody. Napríklad Francúzi majú síce dostatok podzemných vôd, no následkom intenzívnej poľnohospodárskej činnosti ju znečistili pesticídmi a hnojením, takže všade musia využívať úpravne vody. V nich za veľké peniaze odstraňujú znečisťujúce látky.

Potom sú krajiny, ktoré nemajú dostatok podzemnej vody. Napríklad susedná Česká republika, ktorá je z veľkej časti na skalnom podloží. Holanďania majú problém, že vplyvom stúpajúcej hladiny morí je ich podzemná voda zasolená.

Španielsko je také suché, že pitnú vodu musia vyrábať priamo z riek. V lete, keď je ich výdatnosť nízka, nestačia pokryť potrebu. Aj oni už budujú stanice na premenu slanej vody na pitnú. Je to finančne nesmierne náročné. Na ostrovoch ako Malta a Cyprus pitná voda z prirodzených vodných zdrojov v suchých rokoch prakticky nie je a musí sa dovážať v tankeroch z Grécka.

Ako vyzerá krízový režim, keď sa pitná voda minie?

Minulý rok v lete mali veľký problém napríklad v Olomouci, ale nielen tam. V širšom regióne boli miesta, kde museli pitnú vodu navážať cisternami do vodojemov. Boli vyhlásené obmedzenia. Žiadne polievanie trávnikov, žiadne bazény alebo umývanie auta. Ľudia sa už strážili aj navzájom.

Niekto si teraz možno hovorí, že teda nemáme žiadny problém. Keď chcú ľudia v Hamuliakove nad pitnou vodou stavať domy a podnikať, my si tú vodu teda vyrobíme inde – rovnako ako v iných krajinách. O koľko by to bolo drahšie?

Závisí od toho, čo z nej potrebujete odstrániť. Ak ide o prírodné znečistenie, napríklad zvýšené hodnoty mangánu alebo železa, zvyčajne sa to odstraňuje filtráciou. Nie je to až také technologicky náročné.

Keď už však odstraňujeme znečistenie, ktoré vzniklo z pesticídov, hnojenia alebo environmentálnych záťaží, to už sú veľmi náročné chemické procesy. Zvyčajne sa do vody pridávajú chemické látky, ktoré vyzrážajú znečistenie, a potom sa to niekoľkonásobne filtruje cez drahé filtračné náplne.

Pri veľmi veľkom znečistení mikropolutantmi sa robí takzvaná reverzná osmóza alebo mikrofiltrácia a to sú už veľmi sofistikované technológie. Výsledkom je takmer destilovaná voda zbavená minerálov. Ak by ste ju pili dlhodobo, odčerpávala by minerály z vašich kostí a z organizmu. Umelo sa do nej preto pridáva vápnik a horčík, ale už nikdy nechutí ako prírodná voda s prirodzeným zložením.

Developeri v Hamuliakove sa boja o svoj biznis

Spor o rozšírenie vodárenského zdroja Šamorín sa ťahá niekoľko rokov. Ako ďaleko ste od toho, aby sa celý problém konečne uzavrel?

Štát na BVS delegoval ochranu vôd využívaných na pitné účely. Nástroje, ktoré nám na to dal, sú však veľmi slabé. Je to sizyfovská úloha.

V ústave máme ochranu vody zakotvenú tiež, ale ide len o zákaz vývozu za hranice a ochranu nerastného bohatstva. Nie je tam jednoznačne povedané, že pitná voda je verejný záujem, ktorý stojí nad inými záujmami.

V Hamuliakove, ktoré by sa rozšírením ochranného pásma zrazu ocitlo na území, kde je nakladanie s majetkom obmedzené, majú pocit, že ide o zásah do ich ústavného práva na súkromné vlastníctvo a jeho užívanie.

Ľudia, ktorí budú v Hamuliakove zasiahnutí touto zmenou, sa delia na dve skupiny. Starousadlíci majú hlbší vzťah k miestu, kde odjakživa žijú. Mnohým sa nepáči nekontrolovaný rozvoj obce. Hamuliakovo má vyše 1 800 obyvateľov. Developerskou výstavbou v ochrannom pásme by zrazu pribudlo viac ako osemtisíc ľudí. Developeri to majú rozpracované v rôznych štádiách stavebného konania. Boja sa, že rozšírenie ochranného pásma ohrozí ich podnikateľské záujmy.

Pomáha väčšie povedomie o klimatickej kríze a suchu meniť postoj ľudí k ochrane pitnej vody?

Výchova obyvateľov Slovenska je v tejto oblasti zanedbaná. Čím sú ľudia starší, tým je to horšie. Berú to ako samozrejmosť. Stále sa spoliehame na to, že Slovensko má vody dostatok a že sme vodná veľmoc. Nepochopili sme, že to už dávno nie je samozrejmosť, v budúcnosti už vôbec nie.

Vľavo záplavy po silnej búrke 6. júna 2018 v Bratislave, vpravo sucho v hlavnom meste. Na Slovensku rastie nerovnováha v prejavoch počasia. Obidva extrémy zhoršujú situáciu s pitnou vodou. Foto – TASR

Ako to však vysvetliť ľuďom, ktorých domy a pozemky budú zrazu v ochrannom pásme, kde sa nesmie stavať, hnojiť ani vŕtať studne?

Ľudia, ktorí bývajú v ochrannom pásme vodného zdroja, sa majú v podstate dobre. Málokde nájdete také chránené životné prostredie. Nemôžu tam byť skládky, nevznikne tam hydináreň ani iné prevádzky, ktoré by ste nechceli mať v susedstve.

Problém s tým majú ľudia, ktorí sa tam chcú prisťahovať a chceli by začať vo veľkom stavať. Tým, čo tam však žijú dnes, by vyhlásenie vodného pásma garantovalo takú kvalitu života ako málokde na Slovensku.

Človek v ochrannom pásme nemôže kopať studňu, to je pravda. Ale môže byť pripojený na vodovod s kvalitnou prírodnou pitnou vodou, čo pri dnešných nízkych cenách za vodu nie je problém. Nemal by hnojiť a používať pesticídy, ktoré škodia podzemným vodám. Na stránke úradu verejného zdravotníctva je však celý sortiment prípravkov, ktoré neškodia životnému prostrediu.

Nemôže tam byť veľkochov zvierat, ale ak máte mačku alebo psa, nie je to problém.

Chápem, o čo vám ide, poviem však iný príklad. Povedzme, že bývam v dome u rodičov. Chcem sa osamostatniť a na ich pozemku si chcem postaviť vlastný dom. Na Slovensku to je úplne bežné. Tu by to bolo zakázané.

Nie je to celkom tak. V časti, ktorá je zastavaná, je možné realizovať niektoré stavby, treba však dať posúdiť, či stavba môže mať negatívny vplyv na podzemné vody. Ak si chce človek postaviť napríklad prístavbu, musí pred stavebným povolením požiadať o súhlas orgán štátnej vodnej správy, teda okresný úrad. Ten spolu s odborníkmi v hydrogeológii posúdi, či daná činnosť je alebo nie je v súlade s podmienkami.

Dediny najskôr nie sú nadšené, potom sú ľudia šťastní

Existuje nejaká forma kompenzácií alebo náhrad pre tých, ktorí sa jednoducho rozhodnú, že za takýchto nových podmienok tu nechcú ostať bývať?

Tak isto, ako keď sa vyhlasujú rezervácie. Ak ľudia vedia preukázať, že im bola spôsobená finančná alebo hmotná ujma, napríklad nemôžu ďalej vo veľkom chovať zvieratá, majú nárok na odškodnenie.

Museli by to však dokázať. Štát im nepodá pomocnú ruku sám od seba?

Potom by si každý vymyslel, že má nejakú ujmu. Sú na to pravidlá.

Nemal by byť štát pri ochrane svojho najväčšieho pokladu aktívnejší? Ak chceme, aby ľudia uvoľnili miesto prírode, mohli by sme ľudí motivovať aj finančne.

Je to pekná myšlienka, bolo by to priechodnejšie, ale nevidím to reálne.

Aj v Rusovciach, Jarovciach a Čunove bolo vyhlásené ochranné pásmo. Aj tam boli prevádzky, ktoré škodili vodám a museli sa odstrániť, zrušilo sa tam napríklad roľnícke družstvo. Aj tam ľudia protestovali. Keby ste sa ich opýtali teraz, ani by si nespomenuli, že sa niečo také udialo.

Rozdiel bol, že to bolo za socializmu.

Nechcem sa toho režimu ani náhodou zastávať. Ak však štát vtedy uznal, že je niečo vo verejnom záujme, tak sa s tým nebabral. Dediny tam neboli nadšené. Za pár rokov však boli obyvatelia šťastní, že družstvo bolo zrušené, lebo im nesmrdel hnoj ani prasatá. Neskôr sa ukázalo, že mnohé z tých opatrení priniesli pozitíva.

Teraz sa rovnováha medzi verejným a súkromným záujmom posunula zase do opačného extrému. Keď však bude s vodou za pár rokov zle, štát sa s ľuďmi zase maznať nebude. Otázka je, či štát nechce radšej zísť z kratšej cesty dnes ako neskôr znášať oveľa vyššie náklady.

Keď totiž nebudú mať vodu veľké regióny napríklad na strednom Slovensku, bude sa vykupovať a vyvlastňovať tam, kde voda je. Štát tomu neujde.

Dva scenáre

Projekcia pre rok 2050. Čím červenšia farba, tým menšia dostupnosť vody. Naľavo scenár ekonomika na prvom mieste, napravo situácia, ak sa uprednostní zelená ekonomika a ekologický prístup k poľnohospodárstvu. Zdroj – EEA

Takže čím dlhšie s rozšírením ochranného pásma otáľame, tým to bude drahšie?

Hamuliakovo sme varovali pred novou výstavbou už v roku 2006. Ešte tam nič nestálo a BVS behala po všetkých úradoch, aby plány developerov zastavili. V tom čase stačilo vykúpiť pozemky a odškodniť jedného. Bol by pokoj. Teraz tam stojí 350 domov, ktoré odtiaľ už nikto nedostane preč. Tí, čo chcú stavať, dnes ukazujú na postavené domy a hovoria: A to vám neprekáža? Prečo my nemôžeme? Vytvorilo to nebezpečný precedens a ťažko sa obhajujú ďalšie kroky.

Kto by bol víťazom a porazeným v prípade, že sa ochranné pásmo nerozšíri?

BVS má dostatok pitnej vody pre Bratislavu a okolité obce aj bez rozšírenia Šamorína. Kričať by mali regióny, ktoré už dnes nemajú dostatok pitnej vody a o 25 rokov sa im rúra s vodou zo Šamorína zíde. Takto dopredu však žiadna obec alebo jej stavebný úrad nerozmýšľa.

Môže sa nakoniec stať, že sa ochranné vodárenské pásmo nerozšíri?

Všetko sa môže stať. Bude to však mať aj svoje dôsledky. Ak bude ochranné pásmo potvrdené a vyhláška vstúpi do platnosti, začnú sa zrejme súdne konania. Developeri, ktorí tam prídu o svoje záujmy, sa začnú súdiť so štátom.

Alebo nedôjde k vyhláseniu ochranného pásma, to znamená, že dôjde k zastavaniu územia a nasťahuje sa tam osemtisíc obyvateľov. Každý centimeter štvorcový tam bude zastavaný. Vodárenské spoločnosti sú správcom ochranných pásiem, ale nemajú ako elektrikári alebo plynári právo vstúpiť na súkromný pozemok.

Prídeme o možnosť kontrolovať, či tam ľudia nerobia niečo, čo by podzemným vodám škodilo, napríklad či podomácky neopravujú autá a oleje tam nevsakujú do pôdy. Prídeme tým aj o možnosť čerpať vodu z vodárenského zdroja.

Stalo sa to už niekedy v minulosti?

Áno, v Čunove. Vodárenský zdroj pre obec mal mimoriadne kvalitnú podzemnú vodu. Jeho potenciálna kapacita bola štyridsať litrov sekundových, no pred masívnou developerskou výstavbou sme čerpali iba dva.

Došlo k rozporu aj s ochranným pásmom, ktoré ešte nebolo vyhlásené. Keď sa obec rozhodla rozširovať, ukázalo sa, že by potrebovali čerpať až dvadsať litrov. Vtedy sa malo automaticky aktivovať rozšírenie ochranného pásma. No už nebolo kam. Predané pozemky, developeri tam mali nakreslenú výstavbu. Štát prišiel o možnosť využívať väčší objem pitnej vody. Musím povedať, že mimoriadnej, dojčenskej kvality. Takú nájdete málokedy.

Alena Trančíková

V Bratislavskej vodárenskej spoločnosti pracuje 25 rokov. Z pozície referentky sa vypracovala na členku dozornej rady. Svoj pracovný život spojila najmä so skúmaním kvality vody a aktivitami na ochranu pitných vôd na Slovensku. V zahraničí zastupuje Slovensko na konferenciách a v medzinárodných organizáciách, ktoré sa venujú ochrane pitných vôd a životného prostredia. Za svoju prácu získala niekoľko ocenení. Študovala na STU v Bratislave a na Gymnáziu Jura Hronca.

Foto – BVS

Dnes na DennikE.sk

Veľkofarmárov z J&T pribúda. Po Tkáčovi a Fedorovi vstupuje do poľnohospodárstva aj ďalší človek blízky tejto skupine

Ján Nosko. Foto – J&T
Ján Nosko. Foto – J&T

Polovicu v najväčšej slovenskej farmárskej skupine kúpil bývalý zamestnanec skupiny J&T Ján Nosko. Od Daniela Krátkeho kúpil podiel v jeho Slovenskom farmárskom družstve, ktoré obhospodaruje 30-tisíc hektárov pôdy. S financovaním obchodu pomohla J&T, no Nosko odmieta špekuláciu, že vo farmách len zastupuje záujmy Patrika Tkáča.

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Minúta po minúte

Akcie firmy Stellantis sa pri debute na európskych burzách výrazne posilnili, dopoludnia pridávali na akciovom trhu v Miláne vyše 7,5 %. Nová automobilka vznikla spojením konkurentov PSA a Fiat Chrysler.

Zlúčená skupina je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete. S jej akciami sa dnes začalo obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok vstúpi aj na newyorskú burzu.

Výkonný šéf novej automobilky Carlos Tavares (doteraz riadil PSA) oznámil, že fúzia v najbližších rokoch vďaka predpokladaným úsporám nákladov zhodnotí majetok akcionárov o 25 miliárd eur.

Čo hovorí analytička

Analytička Monica Bosiová z banky Intesa Sanpaolo predpovedala, že trh začne predpokladané úspory do cien akcií Stellantisu započítavať až vtedy, keď sa prejavia, teda od 2. polroka.

Upozornila, že i bez ohľadu na predpokladané úspory považuje akcie Stellantisu podľa všetkých ukazovateľov za podhodnotené oproti väčšine priamych konkurentov.

Viac o automobilke Stellantis:

  • PSA a FCA už skôr uviedli, že zlúčená skupina bude schopná zredukovať náklady o viac ako 5 miliárd eur ročne bez toho, aby musela zatvárať továrne.
  • Ročná produkcia by sa mala pohybovať okolo 8 miliónov áut, tržby podľa prepočtov presiahnu 165 miliárd eur.
  • Má 14 značiek, napríklad Peugeot, Citroën, Opel, Fiat, Chrysler, Jeep, Maserati, Alfa Romeo či Ram, a zamestnáva 400-tisíc ľudí. (čtk, reuters, bloomberg)

Automobilky u nás vlani vyrobili približne 985-tisíc vozidiel, o 11 % menej oproti roku 2019. „Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 %,“ povedal Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.

Tvrdí, že aj vďaka týmto výsledkom sa nenaplnili „pôvodné katastrofické predpovede o dvojcifernom hospodárskom poklese slovenskej ekonomiky“.

Zväz verí, že vo výrobe automobilov sa tento rok podarí dosiahnuť medziročný rast. „Je mimoriadne dôležité v rámci boja proti pandémii podporiť opatrenia na udržanie výroby, ktorá by mohla v roku 2021 opätovne prekročiť úroveň 1 miliónov vozidiel,“ píše zväz v tlačovej správe.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že už má pripravený manuál na testovanie vo firmách, no ešte chce o ňom rokovať s koaličnými partnermi. „Po diskusii na úrovni koalície zverejníme jeho konečnú podobu.“

Firma Grab zvažuje, že tento rok uskutoční primárnu verejnú ponuku akcií v Spojených štátoch. Ázijská alternatívna taxislužba by predajom akcií mohla získať najmenej 2 miliardy dolárov.

Grab má sídlo v Singapure a pôsobí v ôsmich krajinách juhovýchodnej Ázie. Firma štartovala v roku 2012 v Malajzii a rýchlo sa vypracovala na veľký podnik, ktorého hodnota presahuje 16 miliárd dolárov. Venuje sa aj rozvozu jedla a poskytovaniu finančných služieb.

V roku 2018 prevzal Grab od konkurenčného Uberu jeho aktivity v juhovýchodnej Ázii. V rámci transakcie Uber získal v Grabe menšinový podiel. (čtk, reuters)

Slovenská inšpekcia životného prostredia udelila hriňovskej mliekarni pokutu 135 000 eur. Ide o doteraz najvyššiu pokutu udelenú inšpekciou za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

„Inšpekcia za ostatné roky riešila znečistenie na rieke Slatina niekoľkokrát a aj uložila viacero pokút, no stav sa nikdy zásadne nezmenil. Verím, že toto rozhodnutie prispeje k postupnému zlepšeniu situácie a ochrane vodného toku Slatina,“ povedal generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo.

Mliekareň spôsobila v Slatine znečistenie v auguste. Vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd. Použila na to kanalizáciu, ktorá bola určená na dočerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina, priblížila inšpekcia.

„Namiesto dažďovej vody však počas kontroly vytekala z výpustného objektu biela, po mlieku zapáchajúca tekutina. Pracovníčky SIŽP počas kontroly za asistencie polície odobrali vzorky vody z drenážnej šachty certifikovaným odberovým zariadením do sterilizovaných sklenených nádob,“ uviedla SIŽP.

Vzorky vody testovalo akreditované laboratórium Slovenského vodohospodárskeho podniku. Vo vode zistili mnohonásobne prekročené limitné hodnoty znečistenia.

Spoločnosť nemá podľa SIŽP povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd cez kanalizáciu. Inšpektori nariadili mliekarni zabrániť ďalšiemu vypúšťaniu nevyčistených priemyselných vôd. Spoločnosť tiež mala predložiť monitoring kanalizácie areálu mliekarne na prešetrenie. SIŽP v rámci kontroly zistila, že hriňovská mliekareň nemá schválený havarijný plán.

Spoločnosť sa môže voči rozhodnutiu odvolať do 15 dní. (tasr)

Počet cestujúcich na letisku vo Frankfurte vlani klesol o takmer tri štvrtiny na 18,8 milióna a vrátil sa na úroveň roka 1984. Predvlani pritom prvý raz prekonal hranicu 70 miliónov. Výkony najväčšieho nemeckého letiska zrazila pandémia.

Údaje o výsledkoch letiska vo Frankfurte nad Mohanom zverejnil jeho prevádzkovateľ Fraport na internetovej stránke.

Oveľa lepšie než v preprave osôb sa vlani vyvíjala situácia v nákladnej leteckej doprave, ktorej objem vo Frankfurte sa takmer vyrovnal roku 2019.

Na tento rok počíta Fraport s nárastom počtu pasažierov, a to najmä v 2. polroku. Očakáva, že za celý rok Frankfurt prekoná vlaňajšiu úroveň, dosiahne však len 35 až 45 % rekordnej úrovne z roku 2019. (čtk)

Joe Biden plánuje zrušiť povolenie pre kontroverzný ropovod Keystone XL za 9 miliárd dolárov hneď prvý deň v najvyššej funkcii. Biden bude uvedený do Bieleho domu v stredu 20. januára.

Ropovod má byť dlhý 1900 kilometrov a má prepravovať ropu z kanadskej provincie Alberta do amerického štátu Nebraska. Projekt spomalili právne spory v USA a odpor ochrancov životného prostredia, Indiánov a farmárov.

V roku 2015 projekt zrušil prezident Barack Obama vzhľadom na ekologické obavy. O dva roky neskôr ho jeho nástupca Donald Trump povolil. Podľa Trumpa mal ropovod viesť k zlacneniu pohonných látok, tvorbe pracovných miest a zníženiu závislosti USA od zahraničnej ropy. (čtk, reuters)

Dubnická radnica ušetrila vlani na verejnom obstarávaní viac ako 850-tisíc eur. „V minulosti bol proces verejného obstarávania jednoznačne menej prehľadný, ťažšie kontrolovateľný a roztrúsený po oddeleniach a referátoch. Teraz sme všetky zákazky realizované mestom presunuli na jedno oddelenie,“ povedala vedúca oddelenia strategického rozvoja a verejného obstarávania Eva Granátová.

Radnica sa snaží ponuky na obstarávanie zverejňovať prehľadne, aby oslovila viac firiem a vytvorila konkurenčné prostredie, ktoré tlačí cenu nadol.

„Sme efektívnejší, ale aj transparentnejší. Myslím si, že aj mesto a jeho financie sú chránenejšie,“ uviedla Granátová.

Sústredením zákaziek na jedno oddelenie a oslovením väčšieho počtu záujemcov o zákazku sa podľa nej napríklad podarilo znížiť v procese verejného obstarávania cenu rekonštrukcie domu smútku v mestskej časti Prejta o 50 000 eur, pri rekonštrukcii Murgašovej a Družstevnej ulice ušetrili 80 000 eur a rekonštrukcia chodníkov bola v porovnaní s predpokladanou cenou nižšia o 83 000 eur.

„S každou zákazkou spravidla ušetrená suma rastie. Nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré boli v rozpočte vyčlenené na jednotlivé akcie, budú presunuté do rezervného fondu a použité v ďalšom roku na nové investičné akcie,“ doplnila Granátová. (tasr)

Ceny ropy dnes zaznamenali po oslabení v závere minulého týždňa ďalší pokles. Cena ropnej zmesi Brent s marcovým kontraktom dosiahla 54,85 dolára za barel, v porovnaní s predošlou uzávierkou klesla o 0,45 %, v piatok klesla o 2,3 %.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou vo februári dosiahla 52,17 dolára za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 19 centov (0,36 %). Aj v prípade ceny WTI predstavoval pokles v závere minulého týždňa 2,3 %.

Vývoj na trhoch do veľkej miery ovplyvňuje opätovný nárast počtu infikovaných novým koronavírusom vo svete. Navyše, v USA vzrástol počet aktívnych ropných vrtov, čo tiež zatlačilo na ceny ropy. (tasr)

Na dva a pol roka sa vráti do väzenia dedič juhokórejského konglomerátu Samsung Electronics I Če-jong. Rozhodol o tom juhokórejský vrchný súd, dôvodom je korupcia.

Potomok jednej z najmocnejších juhokórejských rodín bol v roku 2017 odsúdený na päť rokov za úplatky v kauze bývalej juhokórejskej prezidentky Pak Kun-hje. Ľuďom okolo nej údajne poskytol 43 miliárd wonov, aby mu pomohla získať kontrolu nad konglomerátom.

Päťročný trest mu bol najprv skrátený a po odvolaní pozastavený. 52-ročný I Če-jong strávil vo väzení iba jeden rok a na slobodu vyšiel v roku 2018.

Rozhodnutie vrchného súdu bude mať značný vplyv na vedenie technologického gigantu. I Če-jong bude odsunutý od všetkých zásadných rozhodnutí v rodinnej firme.

Rodina pritom teraz potrebuje získať financie na zaplatenie vysokej dedičskej dane po októbrovej smrti I Če-Jongovho otca, a preskupiť majetok v pridružených spoločnostiach, aby si nad nimi udržala kontrolu.

I Če-jong, ktorý bol od hospitalizácie svojho otca v roku 2014 de facto hlavou spoločnosti Samsung Electronics, čelí aj ďalším obvineniam. Okrem iného údajne podvádzal a manipuloval s akciami. Žaloba pre neho pôvodne žiadala deväťročný trest. (čtk)

Čínska ekonomika vlani narástla o 2,3 %. Je to síce pre pandémiu najslabší rast za posledných 44 rokov, ale aj tak je Čína pravdepodobne jedinou veľkou ekonomikou, ktorá za minulý rok vykázala rast HDP.

Za posledný, štvrtý štvrťrok 2020 vzrástol čínsky HDP medziročne o 6,5 %, čím sa rast vrátil na úroveň spred pandémie, poznamenal čínsky štatistický úrad.

V októbri až decembri 2019 predstavoval rast HDP šesť percent. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať