Kmotrík: S bankami sme na štadióne všetko urovnali. A teraz nech Matovič rozpráva, že sa k nemu dostane cez konkurz

Odhliadnuc od škandálov, ktoré sa týkali prepojení na politikov a štátne zákazky, si jeho podnikateľská skupina Grafobal Group dlho žila v pokojných vodách. Žiadnym väčším finančným stratám či rozpredajom majetku čeliť nemusel.

Nedávno však Ivan Kmotrík predal svoju skalickú nemocnicu aj polovičný podiel v spoločnosti Infra Services, ktorá je servisnou firmou bratislavských vodární.

A v kuloároch sa hovorí aj o jeho údajnom záujme predať televíziu TA3 či o tom, že chce postupne z biznisu odísť úplne. Deje sa tak po ataku koronakrízy i po tom, čo sa dostal do sporu s novou vládou okolo spoluúčasti štátu na financovaní jeho bratislavského futbalového štadióna.

S Denníkom E hovoril o tom, v akom stave má svoje podnikanie, ako je to s jeho sťahovaním sa z biznisu a ako on sám vidí svoje väzby na politikov.

V rozhovore sa dočítate aj:

• prečo predáva firmy;
• ako prestál finančné problémy z výstavby futbalového štadióna;
• ako komentuje svoje nadštandardné vzťahy so SNS;
• prečo chce spoluinvestora aj pre svoj najcennejší podnik – výrobcu obalov Grafobal;
• prečo sa tak rýchlo scvrkáva jeho senický výrobca svietidiel OMS;
• ako je to s jeho priveľkým hladom po poľovných revíroch.

Predávate firmy v dôsledku finančných problémov z koronakrízy a sporov s vládou okolo financovania štadióna?

Spôsob, akým sa nová vláda postavila k Národnému futbalovému štadiónu, ma mrzí, od začiatku mu nedokážem porozumieť a veci sú už dnes v rukách právnikov. Táto vec však nijako nesúvisí s rozhodnutím predať podiel v Infra Services, rovnako ani s tým, že teraz predávame aj skalickú nemocnicu. Čo sa týka údajného predaja televízie TA3, boli to iba nejaké šumy. Ako skupina sme sa rozhodli prekopať jej manažérsku štruktúru a od nových šéfov očakávame zlepšenie čísiel. To je celé.

To, že predáte skalickú nemocnicu nemocničnej sieti Tomáša Chreneka Agel, by donedávna nikto nečakal. V Skalici totiž žijete a máte tam aj svojho veľkého výrobcu obalov Grafobal. V biznise panoval názor, že skalická nemocnica pre vás nie je iba o číslach, ale aj o osobnej prestíži.

My sme skalickú nemocnicu za tie roky, čo sme ju vlastnili, už dostali na úplne inú úroveň. Bola to rozvalina, no my sme z nej vybudovali slušnú nemocnicu. Teraz ju predávame novému vlastníkovi, ktorý ju zasa môže posúvať ďalej. Agel už stihol ukázať, že vie pracovať v zdravotníctve, a má množstvo nemocníc v Čechách i na Slovensku. Pod Agelom môže byť skalická nemocnica ešte kvalitnejšia, ako sa to darilo nám.

My sme ju predali preto, že samostatne sa jedna nemocnica dá prevádzkovať len veľmi ťažko. So zdravotnými poisťovňami sa o platbách za výkony hovorí úplne inak, keď máte desiatky nemocníc ako Agel či Penta. My sme mali iba Skalicu. Naše rokovania s poisťovňami boli hotová katastrofa. Nechcelo sa mi stále počúvať pri debatách o platbách za výkony našej nemocnice, že Kmotrík to už nejako zvládne.

Okrem toho nás v nemocnici mimoriadne zasiahlo zvyšovanie platov lekárov i sestier, ako aj príplatky za nočné. Navyše do zdravotníctva sa veľmi ťažko hľadajú naozaj kvalitní ľudia. Keď sme v nemocnici prišli o prednostu urológie, deväť mesiacov sme nevedeli nájsť náhradu. Nešlo to, ani keď sme núkali dvojnásobný plat, byt či dom a učiteľov angličtiny pre deti. Až po deviatich mesiacoch sme získali nového človeka. To všetko sa premietlo do rozhodnutia radšej nemocnicu predať.

S víziou ešte vyššej dotácie

Tvrdíte, že pre spor o štadión firmy nepredávate. Je váš Grafobal naozaj schopný prestáť to, že si odrazu od vás vláda nekúpi štadión až za nejakých sto miliónov eur? To vám skutočne v rozpočtoch nechýba takáto veľká suma?

Samozrejme, že chýba. Ale nie je to pre nás fatálne. Vieme to prestáť. Musíme sa tým prehrýzť. Bude to beh na dlhú trať, ale prestojíme to.

Veríte tomu, že vyhráte so štátom súdy a k peniazom od neho sa aj tak prepracujete? Nová vláda totiž nehovorí iba to, že si štadión od vás neodkúpi, ale hrozí aj tým, že si bude pýtať späť aj už vyplatenú dotáciu vo výške 27 miliónov eur.

To, že si štát nechce kúpiť štadión, pre nás nie je problém. My sme ani nikdy nechceli dať štadión preč. Naša predstava je taká, že mnohým štadiónom v krajine vláda kryla náklady na vybudovanie vo vyššej miere ako nám. Sú aj štadióny, čo dostali až 60-percentnú podporu. My sme vždy dúfali, že nám štát náklady dorovná aspoň do 50 percent a nie, ako keď nám dotácia vo výške 27 miliónov eur kryje náklady iba do zhruba jednej štvrtiny.

Zatiaľ sa musíte obávať aj o dotáciu vo výške 27 miliónov eur. Ako je na tom dnes štadión finančne? Dokážete kryť jeho dlhovú službu z rezerv svojej skupiny alebo si naň už jeho financujúce banky uplatňujú či začnú uplatňovať záložné práva?

Medzi nami a bankami panuje dôvera. Grafobal Group je dobrý a dlhodobo stabilný partner. Čo sa týka štadióna, neexistuje pre akúkoľvek banku dôvod na uplatnenie záložného práva. Situáciu s bankami sme vyriešili a urovnali.

Ako ste to s bankami vyriešili?

V súčasnosti im vyplácame všetky zostávajúce úvery. Dohodli sme si splácanie, ktoré plne dodržiavame. Tento problém považujeme za vyriešený. A teraz nech Matovič rozpráva, že sa štát k štadiónu dostane cez konkurz či exekúciu. Myslím si, že teraz to už nikto nemôže povedať.

Ako vidíte budúcnosť štadióna, ak mu vláda bude chcieť odobrať už poukázanú dotáciu a ani ho neodkúpi?

Najdôležitejšie je, že štadión na Tehelnom poli stojí. Nikto si ho neodnesie a Bratislava a Slovensko sú s ním krajšie a bohatšie. Štadión pritom nemusí slúžiť iba futbalu, ale konať sa na ňom môžu aj veľké kultúrne podujatia. Koronakríza síce všetko skomplikovala, ale rokujeme až s troma veľkými medzinárodnými prevádzkovateľmi podobne veľkých areálov, ktorí vedia, ako ich vyťažiť.

Aj vláda na štadióne poriadne zarobí. Podľa prepočtov za 40 rokov prevádzky štát získa zo štadióna zhruba 170 miliónov eur len na daniach a iných poplatkoch.

A čo naše pôsobenie vo futbale prinieslo nám? Keď zhodnotím veľa rokov dozadu, tak tým, že sme investovali do slovenského futbalu veľké peniaze a nakoniec sa ešte aj podujali na základe zmluvy so štátom prevziať celé riziko výstavby Národného futbalového štadióna, tak za veľa peňazí som si vlastne kúpil iba kopu nenávisti. Teraz, keď bilancujem, tak mám na jednej strane za sebou super futbalové momenty s Artmediou i Slovanom, vybudované zázemie pre mladých futbalistov a krásny Národný futbalový štadión. No na druhej strane je kopa nenávisti a závisti a navyše ešte aj spor s vládou, ktorý sme nespôsobili. My sme predsa štadión nepostavili preto, že ja som sa tak rozhodol. Rozhodla o tom vláda. Štátnu pomoc, ktorú sme dostali, nám schvaľovala Európska komisia. Zmluva, že po dokončení štadión odkúpi štát, nie je vycucaná z prsta.

V krajinách, akou je Slovensko, súkromníci nevlastnia takéto arény. Aj štadióny v Žiline, Dunajskej Strede alebo Trnave dostali dotácie a bodaj by ich dostal každý, kto sa podujme postaviť nový štadión. Veď to je pre ľudí, nie pre majiteľov klubov.

Nie je však bratislavský štadión predražený?

Nie. Trváme na tom, že predražený nie je. O každom vynaloženom eure máme podklady, ktoré kontrolovali špičkové tímy audítorov, právnikov a bankárov. Medzinárodní experti vlani náš štadión označili za ôsmy najlepší na svete a v porovnávaní s podobnými arénami ho vyhlásili aj za druhý najlacnejší v nákladoch na jedno sedadlo. Lacnejšie od nás boli len Filipíny, kde sú však mzdy na úplne iných úrovniach ako u nás. Dokonca má náš štadión aj titul najzelenší štadión za rok 2019, pretože je energeticky veľmi úsporný. Ale hlavne – je to úplne iný štadión ako napríklad ten viedenský, s ktorým nás porovnávajú. Náš má 3000 parkovacích miest v podzemí, spĺňa najnovšie štandardy FIFA, je plne multifunkčný a je v ňom aj kongresové centrum pre zhruba tisíc ľudí. A to sú úplne iné parametre, než aké má viedenský. A to už nehovorím o tom, že sme v rámci jeho výstavby postavili dve nové futbalové ihriská na ZŠ Kalinčiakova a celé tréningové zázemie pre deti. Netvrdím, že štadión je lacný špás. Ani náhodou. Ale nie je predražený. Navyše, koľko by asi tak jeho výstavba stála, keby ho staval štát? A ako dlho by ho staval? Ako národné divadlo? Alebo diaľnicu z Bratislavy do Košíc? My sme na seba prevzali celé riziko výstavby a splnili všetko tak, ako sme sa zaviazali.

Oslabenie nepripúšťa

Ak sa vrátim k vášmu Grafobal Group, nesvedčia jeho konsolidované výsledky predsa len o tom, že posledné roky slabnete? Tržby skupiny za roky 2016 až 2018 síce stúpli z 871 miliónov eur na 1,447 miliardy eur a aj celkové aktíva skupiny podrástli zo 402 na 503 miliónov eur, no EBITDA skupiny klesla v rovnakom období z 30 na 23 miliónov eur, čistý zisk sa prepadol z plusu 10 miliónov eur do straty skoro 4 milióny eur. A aj vlastné imanie skupiny kleslo z 90 na 79 miliónov eur, a tak pomer vlastného imania k aktívam sa zhoršil z vyše 22 na necelých 16 percent. Navyše v týchto výsledkoch sa ešte neprejavila koronakríza a ani spory s vládou o spoluúčasť na financovaní štadióna.

My sme v posledných rokoch prakticky zdvojnásobili naše tržby a tento rast stále pokračuje. Rastieme aj vďaka akvizíciám. Napríklad sme preberali české firmy z oblasti distribúcie a veľkoobchodu. To znamená, že posilňujeme postavenie na trhu. Súčasne však musíme aj optimalizovať procesy. Musíme šetriť a aj investovať do modernizácie a inovácií. Inej cesty niet. Svet sa mení šialene rýchlo. Hovoríte o poklese EBITDA. Avšak pre mňa je to len dočasná daň za to, že aj o tri či štyri roky budeme mať moderné a konkurencieschopné fabriky, ako aj obchod. Faktom je aj to, že na našu EBITDA vplývala aj legislatíva spojená s rastom miezd i celkový rast miezd ako taký. Pre našu skupinu to len v rokoch 2016 až 2018 znamenalo v mzdových nákladoch až 26 miliónov eur. Celá skupina totiž zamestnáva približne 7000 ľudí. Čo sa týka koronakrízy, nemyslím si, že nám hrozia nejaké zásadné poklesy tržieb. Skôr naopak. Máme závody, ktoré zvýšili svoje tržby, pretože boli schopné napríklad pomôcť európskym klientom, ktorí mali v dôsledku lokálnych lockdownov výpadky v globálnej dodávateľskej sieti.

V slovenskom biznise sa hovorí aj to, že firmy predávate s ohľadom na váš pokročilý vek i to, že sa obávate, či by celý váš široký biznis vedel po vás zvládnuť váš syn Ivan Kmotrík ml. Hovorí sa, že radšej chcete rodine zanechať hotovosť ako firmy, čo sa jej neskôr môžu rozpadnúť pod rukami. Čo je na tom pravdy?

Tomu sa musím iba zasmiať. To je bulvár. Zmyslom podnikania, kde zamestnávate tisíce ľudí, nie je hromadenie hotovosti. Neriešim, koľko máme na rodinných súkromných účtoch, ale ako sa darí celej skupine. Ako som už povedal, dnes dávame prácu 7000 ľuďom a to je moja hlavná zodpovednosť. Ale pokiaľ sa ma pýtate na to, či ma zaujíma nástupníctvo, tak áno, je to téma, ktorej sa stále viac venujem. Nikto z nás predsa nemladne.

Ťažké hľadanie nástupcov 

V kom zatiaľ vidíte svojho nástupcu na čele skupiny? Bude to človek z rodiny alebo biznis zveríte manažérom, ktorí ho budú spravovať pre rodinu?

Väčší hráči s väčšími i pestrejšími firmami s týmto majú väčší problém ako majitelia malých firiem. Každopádne, ja mám dobre vychované deti. Nemyslím si, že by Ivo alebo moje ostatné deti neboli schopné v budúcnosti riadiť biznis lepšie ako ja.

Máte vo svojich firmách aj iné svoje deti alebo iba syna Ivana, ktorý šéfuje futbalovému Slovanu, v ktorom sa kontraverzne zviditeľnil aj hajlovaním či vyhodením úspešného trénera Jána Kozáka mladšieho?

Iné deti v podnikoch nemám, zatiaľ študujú. Snažím sa ich však viesť k tomu, aby do nich chodili na brigády. Mali by spoznať firmy od základných činností. Nikto sa nemôže len tak niekde dosadiť, ale musí sa postupne vypracovať. Ivan tiež začínal na obchodnom oddelení našej tlačiarne Slovenská Grafia a aj sa mu tam darilo. Postupne sa posúval stále viac do futbalu. Ja teraz chcem, aby išiel zasa viac aj do iných našich firiem. Nech sa namiesto futbalu radšej viac stará o Grafiu. A rád by som ho videl aj v našej distribučnej firme Mediaprint-Kapa. Ivan robí aj chyby, ale kto ich nerobí?

Ako dlho ste ešte pripravený stáť na čele celého svojho biznisu?

Mňa biznis baví, aj keď firmy neriadim osobne ja, ale manažéri. Sústreďujem sa na strategické rozhodnutia a rád premýšľam o nových možnostiach. Teraz neviem posúdiť, dokedy budem robiť biznis, aj keď už nie som iste v najlepšom veku a ani zdravotnej kondícii. Najprv musia tí mladší niečo dokázať a až potom sa ja môžem stiahnuť.

Nový partner pre Grafobal

Aké máte v biznise dlhodobejšie plány a hlavne, ktoré ďalšie firmy a biznisy chcete predať a ktoré si chcete ponechať a rozvíjať?

Kľúčový vždy bol a zostáva náš výrobca obalov Grafobal. Táto firma dosiahla obrovské úspechy na veľmi konkurenčnom a tvrdom globálnom ihrisku. Určite ju chceme rozvíjať ďalej, ale viem si v nej predstaviť aj strategického partnera. Čo sa týka iných firiem skupiny, platí staré pravidlo, že na predaj je vždy všetko, ak máte dobrého kupca a dobrú cenu. A platí to aj naopak – pokiaľ je dobrá príležitosť, ani my sa nebránime kupovať.

Cez svojho výrobcu obalov Grafobal ste v minulosti otvárali ďalšie viaceré dcérske závody aj v Česku, Rusku, Litve a Bulharsku. Má Grafobal ešte stále v cudzine ambície aj na ďalšie podobné projekty, a ak áno, po akých krajinách sa pozeráte?

Grafobal je špička vo svojom odbore. O možných akvizíciách dopredu nehovoríme, ale platí, že sa vieme rozprávať o potenciálnych strategických partnerstvách.

Hovoríte už s nejakými novými strategickými spoluvlastníkmi pre Grafobal?

Priamo sme s nikým na túto tému ešte nerokovali, ale Grafobal je mimoriadne zaujímavý podnik. Máme s ním silnú pozíciu na štyroch okolitých trhoch a sme aj veľmi konkurencieschopní. Tlačiareň na noviny či letáky môžete vybudovať aj na zelenej lúke. No výroba obalov pre kozmetiku, potraviny i cigarety je taká zložitá, že to zvládajú iba zabehnuté firmy. Výroba obalov je už viac o presnosti a kumšte skúsených ľudí. V Grafobale by sme iste nemali problém s renomovaným spoluinvestorom.

Ako vidí exity 

Nedávno ste športovým reportérom Denníka N povedali, že o rok už možno nebude váš ani futbalový Slovan, lebo vás už až tak nenapĺňa. Rokujete už s niekým o jeho predaji?

Slovan bude vždy atraktívny. Slovan nie je problém predať. I keď slovenský marketingový trh je veľmi malý a to nás limituje. Českí kolegovia majú 12 či 13 miliónov eur z televíznych práv, no na Slovensku máme z nich len nejakých 800-tisíc eur. V Poľsku jediný klub Legia Varšava má z televíznych práv 10 miliónov eur. To sú veľké nepomery. Riešením by pre nás bolo spojenie líg, ale to Česi nechcú. Maďari by nás do ligy síce zobrali, ale z toho budú len bitky na štadiónoch. Avšak tak či tak sme Slovan niekam posunuli. Aj s ultras pracujeme stále lepšie, i keď pokuty sa stále objavujú. Zopár jednotlivcov vie stále narobiť veľké škody. Všetci musia pochopiť, že musíme dodržiavať prísne pravidlá UEFA, ak chceme hrať jej európske súťaže, ktoré sú v našom futbale jediným väčším zdrojom príjmov. Za fanúšikov sme stále kritizovaní, ale nikto už neinformuje o tom, že desať nevhodných a škaredých transparentov sme z tribún aj stiahli. Naozaj dbáme na pravidlá.

Ako to je s televíziou TA3? Vnímate ju ako dlhodobú súčasť vášho biznisu alebo ju časom predáte?

Televízia je súčasť našej skupiny – aj keď trochu špecifická. Predávať sa ju nechystáme. Teraz má nový manažment so skúsenosťami z médií a budúci rok už očakávame efekty. Televíziu však zároveň nepovažujem za súčasť nášho core biznisu.

Aké máte ďalšie plány vo svojom zdravotníckom biznise po tom, čo ste z neho predali svoje najväčšie aktívum – skalickú nemocnicu? Predá Grafobal Group aj ďalšie svoje aktíva v zdravotníctve, ktorými sú Ružinovská poliklinika, bratislavská gynekologicko-pôrodnícka nemocnica Koch i pätica bratislavských lekární skupiny?

Nič z toho nie je momentálne aktuálne.

Lepšie i horšie nohy

Ako ste v súčasnosti spokojný so svojimi ďalšími nosnými odvetviami? Obalový biznis skalického Grafobalu mal síce vlaňajší rok veľmi úspešný s nebývalo vysokým ziskom až na úrovni štyroch miliónov eur a posledné roky sa stále lepšie darí aj vašej mediálnej agentúre Unimedia. No zisky vašich tlačiarenských podnikov Slovenská Grafia i TBB či siete trafík a predajcu cigariet GGT išli v posledných rokoch dosť dole a v stratách je už dlhšie aj senický výrobca svietidiel OMS, výrobca vôd Lucka Vodax i prevádzkovateľ televízie TA3 C.E.N.

Úspech Grafobalu ma teší. Ako som povedal, je to naša vlajková loď. Manažment Unimedie je v rukách spoločníka Jána Kaspera a ja som s tým, ako to robí, dlhodobo spokojný. Ale neviem, odkiaľ ste prišli na výrazný pokles ziskovosti Slovenskej Grafie.

Za roky 2015 až 2017 zarobila Grafia v priemere okolo trištvrte milióna eur ročne, zatiaľ čo predvlani i vlani mala zisky pod 200-tisíc eurami. To snáď je pokles ziskovosti.

S Grafiou sme spokojní. Z môjho pohľadu je schopná zarobiť päť miliónov eur ročne, ale ako som už uviedol, naše firmy investujú do svojej budúcnosti, a preto sú ich zisky teraz nižšie. Tento rok Grafia dokonca úspešne prevzala časť výroby jedného zo svojich globálnych zákazníkov. A to je veľká vec, pretože sú to výkony s vysokou pridanou hodnotou.

Ako sú na tom ostatné vaše firmy?

Ak hovoríme o GGT a distribúcii, musíte brať do úvahy, že v týchto firmách optimalizujeme štruktúru obchodu, logistiky aj nákladov, a to už od roku 2017. Po dokončení týchto zmien očakávame v distribúcii rast ziskovosti. Máme už skúsenosť z obdobného procesu z českých akvizícií z rokov 2018 a 2019 a tam už tento rok vidíme pozitívne výsledky. Pri slovenskom GGT ich očakávame v roku 2021. V distribúcii však voláme aj po tom, aby sa na ukrajinských hraniciach robilo viac proti pašovaniu cigariet. Veď na tom nestráca iba naša východoslovenská distribúcia, ale aj štát na výbere spotrebných daní. V prípade Vodaxu je pravdou, že nebol v posledných rokoch prioritou, ale Lucka je špičkový produkt so stabilnou obchodnou aj finančnou pozíciou. K výsledku akejkoľvek našej firmy celkovo musíte dopočítať aj už spomenuté zmeny legislatívy ohľadne rastu miezd a príplatkov. To sú každoročne reálne zvýšené náklady, ktoré sa musia prejaviť v ziskovosti.

Osobitne prudko padá nadol hlavne podnik OMS, aj keď ten sa zosunul do dlhov už za bývalého výhradného vlastníka Vladimíra Levarského. Za posledné štyri roky je táto firma v stratách v celkovom objeme vyše 10 miliónov eur a jej tržby do vlaňajška klesli z bývalých 70 na 34 miliónov eur. Ako chcete zastabilizovať tento podnik? A nehrozí mu úplný pád, i keď ide o inovatívnu firmu, ktorá dokázala preniknúť na svetové trhy?

OMS určite pád nehrozí. Je to perspektívna firma a naša skupina verí v jej budúcnosť. Dva roky sme robili zmeny v štruktúre firmy, revidovali sme jej náklady, obchodné portfólio, celkové nastavenie. No práve OMS zasiahla aj koronakríza. Nebyť korony, tento rok mohla byť fabrika už v zisku. Veľa zákazníkov OMS na jar a v lete pozastavilo objednávky a mnohé projekty boli odložené. Myslím, že ako jediný subjekt z našej skupiny využila OMS počas koronakrízy aj štátnu pomoc a odklad platenia odvodov. Teraz už vo fabrike evidujeme, že takzvané odložené objednávky začínajú prichádzať. Navyše korona nás prinútila dramaticky urýchliť zmeny. Z OMS sme prepustili postupne asi dvesto ľudí. Šetríme, kde sa dá. Pokles tržieb OMS navyše súvisí aj s tým, že sme sa rozhodli odísť z výroby non-LED svietidiel v prospech výlučnej produkcie LED svietidiel. V minulosti firma síce extrémne rýchlo narástla a robila veľký obrat, ale v mnohých prípadoch so zápornou maržou. Bolo treba urobiť redukciu obrovského množstva produktov, nastaviť procesy a sprehľadniť riadenie, ako aj zoštíhliť firmu.

Ako výrazne chcete zoštíhliť OMS?

Vo finále tam chceme zachovať 200 pracovných miest. Vo veľkovýrobe svietidiel Ázii naozaj konkurovať nevieme. V čom je a bude OMS aj naďalej silné, tak to je digitalizácia a vyvíjanie systémov inteligentného osvetlenia. OMS investovala veľké ľudské aj finančné zdroje do digitalizácie, a pokiaľ viem, sme v tom špička, a to minimálne na európskej úrovni. Viem, že sa okolo OMS tvorí zaujímavý ekosystém zahraničných technologických firiem. To nie je náhoda, že na výstavách a veľtrhoch kdekoľvek na svete je OMS lákadlom pre všetkých. OMS pracujú na riešeniach, o ktorých sa ešte len začne hovoriť.

Koronakríza sa o nich iba obtrela

Zasiahla koronakríza okrem OMS aj niektoré iné vaše biznisy? 

Nie. Naše biznisy zatiaľ s výnimkou OMS a futbalu podstatne kríza neohrozila. No sme obozretní a snažíme sa byť pripravení. Kľúčové je napríklad chrániť zdravie zamestnancov. Snažíme sa aj operatívne reagovať na prípadné karantény, aby nebola ovplyvnená výroba a obchod. To je kľúčové, pretože u nás pracujú napríklad v polygrafii veľmi kvalifikovaní ľudia, ktorí by sa ťažko nahrádzali.

Ako sú na tom vaše realitné projekty? Museli ste niektoré v dôsledku koronakrízy úplne zastaviť? 

Developing je pre nás živý organizmus, ktorý sa stále vyvíja. Úspešne sme dokončili štadión na Tehelnom poli.

Zastavili ste nejaké realitné projekty?

Nie. I keď rokovania v realitách nie sú nikdy jednoduché. Zložité je už vôbec začať s výstavbou. Legislatíva pre túto oblasť u nás nie je úplne v poriadku.

S vedením Bratislavy už dlho bojujete o podobu vášho projektu na Vajnorskej. Plánujete tam v jednej veľkej budove v tvare písmena E zhruba 400 bytov, čo sa mestu zdá ako príliš megalomanský projekt. Ustúpite mestu a projekt upravíte, alebo si trváte na svojom?

V prvom rade s nikým nebojujeme. Sme veľký a slušný developer, ktorý sa vždy snaží o rozumnú dohodu s príslušnými orgánmi. Nikdy sme sa nebránili investovať do verejných priestorov. Nemáme za sebou projekt, kde by zostali nedoriešené veci. Čiže nebojujeme, ale normálne sa bavíme. Na druhej strane paradoxom je, že v Bratislave objektívne chýbajú tisíce bytov, no projekt so štyristo bytmi je údajne megalomanský.

Aký podiel tvoria reality na celkovom biznise celej skupiny?

Ak vychádzame z reálneho objemu investícií posledného obdobia, tak približne desať percent.

Ako hodnotíte doterajšie vládne koronakrízové výpomoci pre ekonomiku a čo vám v prijatej pomoci pre biznis stále chýba?

Dobre funguje podpora na udržanie zamestnanosti. To je v poriadku, pretože lepšie je zamestnanosť udržať, ako spadnúť do pasce nezamestnanosti. Chýba mi však systémový dialóg vlády s kľúčovými zamestnávateľmi. Viaceré zväzy po tom volajú. Na Slovensku je veľa šikovných ľudí, ktorí už niečo v živote dokázali a presadili sa aj na zahraničných trhoch. Ich rozum a schopnosti teraz krajina potrebuje a vláda by s tým mala pracovať. A to nie je žiadna politika.

Zväzky so SNS

Počas minulej vlády ste boli na verejnosti veľmi úzko spájaný so stranou SNS. Hovorilo sa o vás ako o jednom z najväčších sponzorov tejto strany a napríklad vaše detské vydavateľstvo Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá za minulej vlády z rezortu školstva získalo až 14 zmlúv za vyše 11,5 milióna eur. Aké boli a teraz sú vaše vzťahy so SNS podľa vás?

Znova sa musím zasmiať. Ako jeden z údajných najväčších sponzorov SNS vám hovorím, že firmy zo skupiny Grafobal Group podali na ministerstvo školstva v gescii SNS pri tej pamätnej eurofondovej výzve na vedu a výskum veľa projektov, no s úspešnosťou nula. Rozumej nula. Ani OMS, ktorá je inovačná špička, neuspela ani len s jedným svojím projektom. A naše vydavateľstvo Mladé letá má od ministerstva školstva presne toľko biznisu, koľko generujú naše autorské práva, pričom každým rokom jeho podiel na trhu s učebnicami klesá. Pozerajte sa skôr na tie firmy, čo tlačia ostatné učebnice. Ide aj o všelijaké dvojchlapové eseročky. Biznis s učebnicami sa nás skrátka netýka a dostávame len to, čo sa nedá obísť vďaka autorským právam. Takže taký som ja sponzor SNS.

Nemyslíte si, že úzke prepájanie so SNS bolo z vašej strany chybou, lebo po zmene politickej garnitúry sú vaše vzťahy s terajšou vládnou koalíciou asi dosť napnuté?

V živote urobíte veľa chýb. Jedna z tých mojich najväčších chýb bolo dlhodobé podcenenie komunikácie a PR celej našej skupiny. Mám biľag akéhosi oligarchu, ktorý je závislý od vzťahov s politikmi, a pritom je to úplná hlúposť. Keď si dlhodobo dozadu zanalyzujete podstatu a objem biznisu skupiny Grafobal Group, zistíte, že biznis, ktorý sa aspoň čiastočne dotýka verejnej sféry, nikdy nepredstavoval viac ako dve percentá našich celkových obratov. Vrátane Infra Services a dokonca aj vrátane Národného futbalového štadióna. Absolútna podstata nášho biznisu tak vôbec nesúvisí s politikou. Navyše prečo by firma nemohla obchodovať so štátom, ak je to za slušnú cenu?

Nemôžete si za to spájanie s politikmi vy sám? Prečo ste sa napríklad dlho nechceli priznať k spoluvlastníctvu firmy Infra Services, ktorú oficiálne vlastnil iba bývalý štátny tajomník rezortu dopravy za SNS a jeden z vašich právnikov Peter Ďurček? Skrývanie takýchto väzieb vyvoláva otázniky. K spoluvlastníctvu ste sa priznali až po pokutách registrového súdu.

Nechcem to už nijako komentovať, je to uzavreté. Navyše čo sa tam vlastne malo stať zlé? Neplatil snáď Infra Services dane či odvody? Čo tam na tom celom bolo zlé?

Problém je, že pán Ďurček má napojenie na SNS a vy ste mu pomáhali k firme, čo pracuje pre vodárne v rukách samospráv, a celé ste to zahmlievali. 

Pán Ďurček a jeho partner pán Bugala sú iba jedni z našich dvadsiatich právnikov. Robili pre nás pritom už pred 15 rokmi. Robili pre nás ešte veci okolo televízie Joj. Čiže naozaj dlhé roky dozadu. To nie je o politike. Nič som od SNS nedostal.

Infra Services bol z väčšej časti biznisom pána Ďurčeka?

Tak áno. Skôr to asi bolo jeho. OK. A čo je na tom?

Poznáte sa osobne s Andrejom Dankom?

Áno.

Ako ste sa spoznali?

To už ani neviem povedať. Myslím, že u nejakého kamaráta na návšteve. Ale zasa, čo je na tom zlé?

Revír k revíru 

Hovorí sa o vás, že ste aj najväčším poľovníkom v krajine, ktorý hlavne na Zahorí ovláda cez sebe spriaznených ľudí vyše dve desiatky revírov, ktoré reálne jeden človek nemôže ani využívať. Koľko revírov máte naozaj pod kontrolou a prečo ich chcete mať toľko?

Som vášnivý poľovník a na Záhorí poľujem rád. Je to krásny kus zeme. Mám tam niekoľko revírov a mám tam aj niekoľko známych, ktorí ich majú tiež. Netajím sa tým a neskrývam to.

Koľko máte revírov?

Možno tri. Ja neviem. Pripisujú sa mi revíre mojich priateľov. Ale to je ich záležitosť. Ja už ani veľa nepoľujem. Poľujem hlavne s obchodnými partnermi našich firiem. Je to súčasť budovania vzťahov. Tento rok som bol poľovať možno tri- či štyrikrát iba. Trofejí už mám plné pivnice. Do lesa už často chodím iba fotiť.

Problém je aj to, že majetní ľudia zaberajú množstvo revírov, no nestíhajú v nich loviť zver a tá potom robí priveľké škody na poliach a na cestách je so zverou aj viac havárií.

No áno, máme tu na Slovensku veľa zveri. Ale Maďarsko to vyriešilo jednoducho. Poľovníci tam musia platiť všetky škody, ktoré zver spôsobí. Aj u nás sa síce za škody platia pokuty, ale nie až také vysoké.

Vedenia ministerstva pôdohospodárstva už chceli uzákoniť vyššie odškodňovanie škôd spôsobených zverou, no vždy z toho napokon zišlo po lobingu poľovníkov. Vy by ste s vyššími odškodneniami nemali problém?

Je dosť ťažké, ako to nastaviť, aby to bolo naozaj optimálne.

Kmotríkova obchodná skupina Grafobal Group

• vyše 7 tisíc zamestnancov
• celkové tržby: 1,5 miliardy eur (rok 2018)
• celkové aktíva: vyše 500 miliónov eur (rok 2018)

Výroba obalov:

Grafobal Skalica

Fabrike s konštantnými ročnými tržbami na úrovni 50 miliónov eur sa darí a vlani dokonca jej zisk vystrelil na 4,2 milióna eur. Vyšší zisk mala iba v roku 2012.

Grafobal má výrobné dcéry aj v Česku, Bulharsku, Rusku a Litve.

Tlačiarne:

Slovenská Grafia

Najväčšia tlačiareň skupiny s tržbami okolo 70 miliónov eur.

Posledné dva roky jej zisky klesli na dosť nízke úrovne pod 200-tisíc eur.

TBB Banská Bystrica

Vlani zarobila len necelých 300-tisíc eur – najmenej od poslednej finančnej krízy v roku 2009.

Firma má tržby tesne vyše 20 miliónov eur.

Distribúcia a predaj tlače a cigariet:

Mediaprint-Kapa Pressegrosso

Distributér tlače s tržbami vyše 70 miliónov eur, no so ziskmi na úrovni pár stotisíc eur ročne.

GGT

Sieť trafík, ktorá s vysokou spotrebnou daňou za cigarety vlani mala tržby už takmer na úrovni 700 miliónov eur.

Zisk jej vlani spadol po štyroch rokoch zo zhruba milióna eur na necelých 400-tisíc eur.

Firma má takmer 600 trafík a novinových stánkov.

Silné postavenie má aj v Česku.

Royal Invest Consulting

Sieť 700 trafík a novinových stánkov.

Predvlani zarobila 1,4 milióna a vlani jeden milión eur.

Vydavateľstvo a médiá:

Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá

Vydavateľstvo zamerané na detské knihy a učebnice.

Počas minulej vlády prudko rástlo, tržby viac ako zdvojnásobilo na necelých 5 miliónov eur a zisk sa posunul z 27 na 724-tisíc eur.

Za minulej vlády firma získala od rezortu školstva 14 zmlúv za vyše 11,6 milióna eur.

Unimedia

Najväčšia mediálna agentúra na slovenskom trhu.

Za posledné štyri roky jej zisk stúpol z necelých dvoch na štyri milióny eur a aj tržby sa jej posunuli z 50 na 63 miliónov eur.

C.E.N. (televízia TA3)

Firma s ročnými tržbami na úrovni zhruba 8 miliónov eur je posledných sedem rokov v stratách v celkovom objeme 2,3 milióna eur.

Výroba a vývoj svietidiel:

OMS Senica

Fabrika je posledné štyri roky v stratách v celkovom objeme vyše 10 miliónov eur a jej tržby do vlaňajška klesli zo 70 na len 34 miliónov eur.

Kmotrík do firmy vstúpil pred štyrmi rokmi po tom, čo sa dostal do dlhov jej zakladateľ Vladimír Levarský – firmu naďalej spravujú spoločne.

Zdravotníctvo:

Ružinovská poliklinika 

Bratislavská gynekologicko-pôrodnícka nemocnica Koch – GPN

V Bratislave má skupina aj päť lekární a jednu predajňu zdravotníckych potrieb.

Plnenie vôd:

Vodax 

Producent dojčenskej vody Lucka za ostatné tri roky prerobil vyše 180-tisíc eur.

Tržby firmy presahujú 5 miliónov eur.

Šport:

ŠK Slovan Bratislava 

Posledné tri roky je jeho futbalový klub v strate s celkovým objemom vyše 1,4 milióna eur.

Vyše pol milióna eur prerobil aj vlani, hoci mu tržby poskočili z necelých 12 na vyše 14 miliónov eur.

Grafobal Group Golf Resort Skalica

Golfové ihrisko otvorené od roku 2009, je dlhodobo v stratách v státisícoch ročne.

Vlani pri tržbách 670-tisíc eur prerobilo 137-tisíc eur.

Reality:

Skupina má doteraz za sebou takmer 900 predaných bytov.

Dokončené projekty: Račany Bianco, Radničné námestie Rača, Graniar – Banská Bystrica

Realizované projekty: Byty Tehelné pole, kancelárska budova Tower 5, Offices Prístavná, Bývanie Záhorská – pozemky, Račany Rosso, Green Park pri Sade Janka Kráľa, Vajnorská – polyfunkčný objekt