Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zavreté školy nás môžu stáť oveľa viac ako celá kríza

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Náklady zatvorených škôl sa budú kopiť najmä v budúcnosti. Či si ich vieme dovoliť, sme sa mali pýtať už včera.

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora

Medzi prvou a druhou vlnou pandémie je možné pozorovať zmenu prístupu vlád vyspelých krajín k zatváraniu škôl. Na jar tvárou v tvár neznámej hrozbe preventívne zavreli školy skoro všetky krajiny EÚ. Na jeseň väčšina napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školské brány otvorené pre všetkých alebo pre časť žiakov. Slovensko je aktuálne podľa údajov Unesca jednou zo siedmich členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.

Od jari sme sa o koronavíruse a kríze, ktorú spôsobil, dozvedeli veľa vďaka neúnavnej práci tisícok vedcov z viacerých odborov. Popri lekároch a epidemiológoch, ktorí skúmajú vírus a jeho správanie, sa do tohto úsilia zapojili aj ekonómovia. Vďaka nim lepšie rozumieme ekonomickým nákladom reštrikčných opatrení. Čo vieme na základe týchto poznatkov povedať o nákladoch a prínosoch zavretých škôl?

Dištančné vzdelávanie je neefektívne

Rodiny s deťmi, ktoré nemôžu ísť do školy, aktuálne asi najviac trápi zvýšená záťaž kladená na rodičov (najmä matky) spojená s dištančným vzdelávaním. Mnohí rodičia zároveň tušia, že online výučba nie je zďaleka taká efektívna ako tá prezenčná. Môže to negatívne ovplyvniť úspech ich detí na trhu práce.

Obavy týkajúce sa kvality dištančného vzdelávania potvrdzuje nová štúdia z Holandska, ktorá na základe reálnych testov porovnáva prírastok vedomostí žiakov počas 8 týždňov zatvorených škôl na jar s typickým prírastkom v minulosti.

Výsledky ukazujú, že žiaci neurobili počas tohto obdobia napriek dištančnej výučbe skoro žiaden pokrok – napriek tomu, že Holandsko patrí ku krajinám s kvalitným vzdelávacím systémom a výbornou dostupnosťou širokopásmového internetu. Testovanie potvrdilo aj výrazne horší vplyv na žiakov zo sociálne slabších pomerov. Ak sú toto výsledky Holandska, ako sa asi darí slovenským školám?

Dlhodobé ekonomické náklady môžu byť ozrutné

Odhadnúť vplyv zavretých škôl na budúci zárobkový potenciál dnešných detí je možné na základe kombinácie štúdií, ktoré skúmajú vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch (ako napríklad PISA), a štúdií, ktoré skúmajú vplyv kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie na trhu práce. V júni som sa takýto odhad pokúsil urobiť pre prvú vlnu pandémie na Slovensku.

Odvtedy publikovali svoje odhady Svetová bankaOECD. S podobnou metodikou, akú som použil, ale s menej konzervatívnymi predpokladmi sa dopracovali k výrazne väčším vplyvom. Tento typ odhadov je, samozrejme, veľmi neistý. Nie je však prehnané očakávať, že za predpokladu 40-percentnej efektívnosti dištančnej výučby každý mesiac zatvorených škôl pripraví priemerného žiaka počas pracovného života o 4-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Pri trojpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata rovnako „bolestivá“ ako strata 1,5 tisíca eur v súčasnosti.

Tu sa však ekonomické škody zďaleka nekončia. Štúdia OECD je zaujímavá aj tým, že popri budúcich príjmoch žiakov skúma aj vplyv na ekonomiku ako celok. Súkromné prínosy vzdelávania pre jednotlivca sú totiž oveľa nižšie ako spoločenské prínosy (vzdelanie napríklad vedie k inováciám, ktoré zvýšia produktivitu širokej skupine pracujúcich). Vplyv na ekonomiku teda nestačí odhadnúť sčítaním priamych vplyvov zatvorených škôl na príjmy jednotlivcov.

Autori štúdie sa opreli o svoj predošlý výskum, ktorý poukázal na silný vzťah medzi kognitívnymi schopnosťami pracovnej sily a rastom HDP. Keďže aj malé rozdiely v raste sa časom kumulujú, vplyv zatvorených škôl na budúcu životnú úroveň môže byť dramatický. Ak aplikujeme ich parametre na aktuálnu situáciu na Slovensku (zatvorený druhý stupeň základných škôl a stredné školy), každý mesiac predstavuje kumulatívnu stratu na HDP do roku 2100 v súčasnej hodnote 12,5 miliardy eur (áno, ide o miliardy), čo je okolo 13 % HDP v roku 2019. Na porovnanie, podľa najnovších odhadov Národnej banky prebiehajúca kríza zníži HDP v tomto roku oproti roku 2019 o 8,2 %.

Menšie epidemiologické prínosy

Prínosom zatvorených škôl je najmä spomalenie šírenia vírusu, ochrana zdravia a životov ľudí. Čo vieme povedať na túto tému? Ako ekonóm by som nerád liezol epidemiológom do kapusty, preto nasledujúce riadky treba brať ako zbežnú laickú rešerš.

Z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácieEurópskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb by človeka pri predstave otvorenia škôl nemal zalievať studený pot. Aj keď s vekom detí riziko podľa odborníkov rastie, celkovo existuje málo príkladov vzplanutia ohniska vírusu v školách. Tie prípady, ktoré boli zdokumentované, sa vyznačovali laxným prístupom k preventívnym opatreniam.

Mesto New York, ktoré otvorilo školy

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval aj manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Do finále výberu šéfa dotačnej agentúry sa prebojoval manažér najväčšieho vlastníka viníc v krajine aj lobistka agropodnikateľov, ktorá sa v Česku stala známa vďaka tomu, že ju vláda Andreja Babiša pretláčala do európskych poradných orgánov cez posty určené neziskovému sektoru.

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Ant Group skúma, ako by sa mohol jej zakladateľ Jack Ma zbaviť svojho podielu a kontroly nad ňou. Čínski regulátori totiž údajne signalizovali, že to by mohlo ukončiť vyšetrovanie operácií firmy, uviedla agentúra Reuters.

Odvolávala sa na zdroj blízky regulačným úradom a dva zdroje blízke Ant Group.

Ant Group, ktorá je fintech divíziou gigantu Alibaba, sa podľa nariadenia čínskej centrálnej banky (PBOC) musí pretransformovať na finančný holding. Predtým dostal materský koncern Alibaba rekordnú pokutu 18,3 miliardy jüanov (2,34 miliardy eur) za porušenie protimonopolných pravidiel. Tieto opatrenia sú súčasťou sprísňovania regulácie odvetvia nazývaného platformová ekonomika.

Aktuálna diskusia s regulačnými orgánmi sa týka budúcnosti kontroly nad Ant Group, ktorú má Ma prostredníctvom komplikovanej štruktúry investičných nástrojov. Wall Street Journal predtým priniesol správu, že Ma údajne v novembri na stretnutí s regulátormi ponúkol, že časť kontroly nad Ant Group prenechá čínskej vláde.

Predstavitelia PBOC a finančného regulačného úradu CBIRC od januára do marca separátne rokovali s Jackom Ma a Ant Group, pričom sa hovorilo aj o možnosti odchodu miliardára zo spoločnosti. Ant Group odmieta, že sa vôbec uvažovalo o predaji podielu jej zakladateľa.

Zatiaľ nie je jasné, či Ant Group a Ma pristúpia na túto možnosť. Podľa jedného zo zdrojov Ant Group dúfa, že Maov podiel v hodnote niekoľkých miliárd dolárov by mohli kúpiť jej existujúci investori alebo investori Alibaba Group Holding bez zapojenia externej entity.

Podľa druhého zdroja však regulátori jasne povedali, že Ma nemôže predať svoj podiel žiadnej blízkej firme ani jednotlivcovi a musí zo spoločnosti úplne odísť. Ďalšou možnosťou je údajne prevod jeho podielu ma investora spojeného so štátom. Akýkoľvek krok si bude vyžadovať schválenie Pekingu, uviedli oba zdroje.

Peking vlani v novembri prekvapivo zrušil vstup Ant Group na burzu len niekoľko dní pred jeho plánovaným uskutočnením. Očakávaná prvotná emisia (IPO) mala mať hodnotu až 37 miliárd USD (31 miliárd eur).

Podľa dohody s regulátormi sa Ant Group zmení na finančnú holdingovú spoločnosť, čo je krok, ktorý podľa expertov zníži ziskovosť a hodnotu firmy. Finančný holding totiž podlieha prísnejšej regulácii, podobne ako banky. Ant Group bude musieť napríklad plniť prísnejšie požiadavky a mať väčšiu likviditu.

Dohodu v pondelok oznámil viceguvernér PBOC Pchan Kung-šeng po stretnutí čínskych regulačných orgánov pre banky a cenné papiere s predstaviteľmi Ant Group. (tasr)

Existuje riziko, že Taliansko zmešká termín na predloženie finálneho plánu obnovy Európskej komisii. Brusel totiž nie je spokojný s niektorými aspektmi prezentovaných návrhov, uviedla agentúra Reuters.

Odvolala sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou. „Komisia je nespokojná s plánom obnovy v jeho aktuálnej podobe,“ uviedol jeden zo zdrojov agentúry Reuters, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti chcel zostať v anonymite. Podľa zdroja by premiér Mario Draghi mal predložiť konečný plán v polovici mája, ale zrejme bude potrebný dlhší čas na vyriešenie námietok EK.

Najväčšou obavou Bruselu je nedostatočná konkretizácia, ako bude plán manažovaný po jeho schválení Európskou úniou, rovnako ako nejasnosti týkajúce sa podstaty niektorých načrtnutých reforiem vrátane reformy súdneho systému. Druhý zdroj uviedol, že Brusel požaduje zmeny v pláne, ktoré vyžadujú čas, a že by po ich zapracovaní mohol byť predložený v polovici mája.

Hovorca premiéra Draghiho razantne odmietol nedodržanie termínu. „Plán predložíme 30. apríla,“ uviedol. Podľa hovorcu ministerstva financií „cieľom zostáva predloženie návrhu 30. apríla“. Meškanie by bolo ranou pre Draghiho, ktorý sa na čelo vlády dostal pred dvomi mesiacmi s úlohou doladiť plán obnovy pripravený predchádzajúcou vládou.

Všetkých 27 členských štátov EÚ pracuje na svojich národných plánoch, v ktorých majú formulovať, ako chcú minúť svoj podiel z fondu obnovy EÚ, ktorého celkový objem predstavuje 750 miliárd eur.

Taliansko môže dostať z fondu vyše 200 miliárd eur vo forme dotácií a lacných úverov, najviac z krajín Únie. Peniaze sa budú uvoľňovať postupne v priebehu šiestich rokov.

EK nekomentovala taliansky plán. Podľa hovorkyne EK chápe, že formulácia plánu obnovy je náročná pre všetky vlády, ktoré sa aktuálne sústreďujú na boj s pandémiou ochorenia covid-19. Plány by mali byť predložené 30. apríla, ale niektoré krajiny zrejme budú potrebovať o niekoľko týždňov viac.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v piatok uviedol, že niektoré krajiny zmeškajú termín na predloženie národných plánov obnovy, nešpecifikoval však, ktoré krajiny. (tasr)

Cena bitcoinu v noci na dnešok prudko klesla – z viac než 60 000 dolárov až do blízkosti 52 000 dolárov. Neskôr časť strát zmazala a krátko pred 8.00 h sa pohybovala okolo 55 900 dolárov, vyplýva z údajov špecializovaného webu CoinDesk.

Za posledných 24 hodín tak strácala viac ako desať percent.

Presný dôvod náhleho prepadu nie je jasný. CoinDesk však dodal, že k nemu mohli prispieť špekulácie, podľa ktorých sa americké ministerstvo financií chystá obviniť niekoľko finančných inštitúcií z prania špinavých peňazí prostredníctvom kryptomien.

Tento týždeň sa cena bitcoinu vyšplhala na rekordných takmer 65 000 dolárov. Záujem o bitcoin podľa analytikov podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. V piatok však cenu bitcoinu zasiahla správa, že sa turecká centrálna banka rozhodla zakázať platby v kryptomenách. (čtk)

V pondelok otvárame, ale rady pred výkladmi nečakám, hovorí manažér obchodu s obuvou

Marek Čachan, foto N - Tomáš Grečko
Marek Čachan, foto N – Tomáš Grečko

V pondelok sa otvárajú obchody, ale centrá budú prázdnejšie, hluchejšie, mŕtvejšie než pred pandémiou, odhaduje Marek Čachan, manažér značky Office Shoes pre slovenský, český a poľský trh. „Nemyslím, že budeme mať rady pred výkladmi a nebudeme vedieť, čo skôr robiť.“

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať