Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zavreté školy nás môžu stáť oveľa viac ako celá kríza

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Náklady zatvorených škôl sa budú kopiť najmä v budúcnosti. Či si ich vieme dovoliť, sme sa mali pýtať už včera.

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora

Medzi prvou a druhou vlnou pandémie je možné pozorovať zmenu prístupu vlád vyspelých krajín k zatváraniu škôl. Na jar tvárou v tvár neznámej hrozbe preventívne zavreli školy skoro všetky krajiny EÚ. Na jeseň väčšina napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školské brány otvorené pre všetkých alebo pre časť žiakov. Slovensko je aktuálne podľa údajov Unesca jednou zo siedmich členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.

Od jari sme sa o koronavíruse a kríze, ktorú spôsobil, dozvedeli veľa vďaka neúnavnej práci tisícok vedcov z viacerých odborov. Popri lekároch a epidemiológoch, ktorí skúmajú vírus a jeho správanie, sa do tohto úsilia zapojili aj ekonómovia. Vďaka nim lepšie rozumieme ekonomickým nákladom reštrikčných opatrení. Čo vieme na základe týchto poznatkov povedať o nákladoch a prínosoch zavretých škôl?

Dištančné vzdelávanie je neefektívne

Rodiny s deťmi, ktoré nemôžu ísť do školy, aktuálne asi najviac trápi zvýšená záťaž kladená na rodičov (najmä matky) spojená s dištančným vzdelávaním. Mnohí rodičia zároveň tušia, že online výučba nie je zďaleka taká efektívna ako tá prezenčná. Môže to negatívne ovplyvniť úspech ich detí na trhu práce.

Obavy týkajúce sa kvality dištančného vzdelávania potvrdzuje nová štúdia z Holandska, ktorá na základe reálnych testov porovnáva prírastok vedomostí žiakov počas 8 týždňov zatvorených škôl na jar s typickým prírastkom v minulosti.

Výsledky ukazujú, že žiaci neurobili počas tohto obdobia napriek dištančnej výučbe skoro žiaden pokrok – napriek tomu, že Holandsko patrí ku krajinám s kvalitným vzdelávacím systémom a výbornou dostupnosťou širokopásmového internetu. Testovanie potvrdilo aj výrazne horší vplyv na žiakov zo sociálne slabších pomerov. Ak sú toto výsledky Holandska, ako sa asi darí slovenským školám?

Dlhodobé ekonomické náklady môžu byť ozrutné

Odhadnúť vplyv zavretých škôl na budúci zárobkový potenciál dnešných detí je možné na základe kombinácie štúdií, ktoré skúmajú vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch (ako napríklad PISA), a štúdií, ktoré skúmajú vplyv kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie na trhu práce. V júni som sa takýto odhad pokúsil urobiť pre prvú vlnu pandémie na Slovensku.

Odvtedy publikovali svoje odhady Svetová bankaOECD. S podobnou metodikou, akú som použil, ale s menej konzervatívnymi predpokladmi sa dopracovali k výrazne väčším vplyvom. Tento typ odhadov je, samozrejme, veľmi neistý. Nie je však prehnané očakávať, že za predpokladu 40-percentnej efektívnosti dištančnej výučby každý mesiac zatvorených škôl pripraví priemerného žiaka počas pracovného života o 4-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Pri trojpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata rovnako „bolestivá“ ako strata 1,5 tisíca eur v súčasnosti.

Tu sa však ekonomické škody zďaleka nekončia. Štúdia OECD je zaujímavá aj tým, že popri budúcich príjmoch žiakov skúma aj vplyv na ekonomiku ako celok. Súkromné prínosy vzdelávania pre jednotlivca sú totiž oveľa nižšie ako spoločenské prínosy (vzdelanie napríklad vedie k inováciám, ktoré zvýšia produktivitu širokej skupine pracujúcich). Vplyv na ekonomiku teda nestačí odhadnúť sčítaním priamych vplyvov zatvorených škôl na príjmy jednotlivcov.

Autori štúdie sa opreli o svoj predošlý výskum, ktorý poukázal na silný vzťah medzi kognitívnymi schopnosťami pracovnej sily a rastom HDP. Keďže aj malé rozdiely v raste sa časom kumulujú, vplyv zatvorených škôl na budúcu životnú úroveň môže byť dramatický. Ak aplikujeme ich parametre na aktuálnu situáciu na Slovensku (zatvorený druhý stupeň základných škôl a stredné školy), každý mesiac predstavuje kumulatívnu stratu na HDP do roku 2100 v súčasnej hodnote 12,5 miliardy eur (áno, ide o miliardy), čo je okolo 13 % HDP v roku 2019. Na porovnanie, podľa najnovších odhadov Národnej banky prebiehajúca kríza zníži HDP v tomto roku oproti roku 2019 o 8,2 %.

Menšie epidemiologické prínosy

Prínosom zatvorených škôl je najmä spomalenie šírenia vírusu, ochrana zdravia a životov ľudí. Čo vieme povedať na túto tému? Ako ekonóm by som nerád liezol epidemiológom do kapusty, preto nasledujúce riadky treba brať ako zbežnú laickú rešerš.

Z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácieEurópskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb by človeka pri predstave otvorenia škôl nemal zalievať studený pot. Aj keď s vekom detí riziko podľa odborníkov rastie, celkovo existuje málo príkladov vzplanutia ohniska vírusu v školách. Tie prípady, ktoré boli zdokumentované, sa vyznačovali laxným prístupom k preventívnym opatreniam.

Mesto New York, ktoré otvorilo školy

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Rieka bola biela a zapáchala ako mlieko. Za čo dostali mliekarne na Podpoľaní nezvyčajne vysokú pokutu

Rieka Slatina slúži počas horúcich letných dní na osvieženie. Foto - TASR
Rieka Slatina slúži počas horúcich letných dní na osvieženie. Foto – TASR

Hriňovské mliekarne podnikateľa Jána Malatinca sa odvolajú voči historickej pokute 135-tisíc eur, ktorú dostali za znečistenie rieky Slatina pri Zvolene. V stanovisku uviedli, že pokuta je „drakonická“ a Slovenská inšpekcia životného prostredia im chce poškodiť.

Minúta po minúte

Dôvera investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku sa v januári zvýšila, prispel k tomu najmä lepší výhľad exportu aj celého hospodárstva. Index dôvery, ktorý zostavuje inštitút ZEW, stúpol na 61,8 z decembrových 55 bodov.

Rast ukazovateľa bol výraznejší, než očakávali analytici, ktorí počítali so zvýšením na 60 bodov. „Napriek neistote týkajúcej sa toho, ako sa bude ďalej vyvíjať uzávera, sa výhľad nemeckej ekonomiky zlepšil,“ uviedol šéf ZEW Achim Wambach.

Samostatný index hodnotiaci súčasné ekonomické podmienky vzrástol na mínus 66,4 bodu z decembrových mínus 66,5 bodu. Analytici očakávali opačný vývoj.

Ako sa darí ekonomike

Nemecký HDP sa vlani v dôsledku pandémie prepadol o 5 %. Čísla za 4. kvartál zverejní spolkový štatistický úrad koncom januára.

V 3. štvrťroku sa ekonomika zotavovala z jarného pandemického útlmu. Polepšila si o 8,5 % po rekordnom prepade o 9,8 % v 2. kvartáli. (čtk, reuters)

Bratislavskému letisku padol vlani počet cestujúcich o 82 %. Počtom vybavených pasažierov sa tak vrátilo podľa svojich údajov do roku 2002. Výsledok ovplyvnila predovšetkým pandémia koronavírusu. Nákladná doprava, naopak, rástla.

Aké čísla zverejnilo letisko

  • Vlani vybavilo 405 097 cestujúcich (– 82 %).
  • V januári a vo februári pred pandémiou ešte počet pasažierov rástol.
  • Najviac cestujúcich smerovalo do/z Londýna a Dublinu, najviac využívané aerolínie boli írsky Ryanair a maďarský Wizz Air.
  • Počet letov padol medziročne o 52 %, klesali najviac medzinárodné a charterové lety (o 70 %), menej obchodné a súkromné (o 25 %).
  • Objem nákladu medziročne stúpol o 21 % na 24 739 ton, čo je druhý najlepší výsledok po roku 2017.

Počas pandémie koronavírusu boli od 13. marca do polovice júna úplne zakázané prílety civilných lietadiel z iných krajín, výnimku mali repatriácie. Aj neskôr platili rôzne cestovné obmedzenia.

Letisko patrí štátu, politici za bývalej i súčasnej vlády hovoria o plánoch dlhodobo ho prenajať súkromnému investorovi.

Globálny nedostatok súčiastok okliešťuje výrobu automobilov v Maďarsku. Závod Mercedes-Benz v Kecskeméte zastavuje produkciu na desať dní, fabrika Audi v Győri bude pokračovať vo výrobe len na jednu zmenu.

O redukcii výroby v maďarských automobilkách informuje portál Vg.hu.

Komunikačná šéfka Audi Hungaria Mónika Czechmeisterová uviedla, že vo všetkých závodoch skupiny môžu byť obmedzené výrobné kapacity. Dodala, že koncern VW intenzívne pracuje na čo najskoršom vyriešení problému.

Továrni Suzuki v Ostrihome globálny nedostatok dielcov zatiaľ nespôsobuje ťažkosti. Spolu s dodávateľmi pracuje na tom, aby dodávky boli priebežné, uviedla spoločnosť Magyar Suzuki. (tasr)

McDonald’s na Slovensku vlani počas pandémie rozširoval doručovacie služby jedla. V januári pred vypuknutím pandémie túto službu ponúkal v štyroch bratislavských reštauráciách, aktuálne je ich 16, pribudli aj v Košiciach, Trnave a Banskej Bystrici.

Celkovo má reťazec s rýchlym občerstvením na Slovensku 35 reštaurácií, fungujú na systéme franšíz. Doručovacie služby chce zavádzať aj v ďalších prevádzkach.

Dopyt po rope sa v dôsledku pandémie bude oživovať pomalšie, v 2. polroku by ho mohlo podporiť rozšírenie očkovania a nové stimulačné opatrenia, uviedla agentúra IEA. Výhľad rastu dopytu na tento rok znížila o 300-tisíc barelov denne.

„Uzavretie hraníc, rozstupy a zastavenie aktivity budú aj naďalej obmedzovať dopyt po pohonných látkach, kým sa nepodarí viac rozšíriť distribúciu vakcíny, pravdepodobne až v druhej polovici roka,“ uvádza IEA v pravidelnej mesačnej správe.

Podľa agentúry sa dopyt po rope už zlepšoval, v decembri sa však trend obrátil. Znížila preto výhľad rastu dopytu na 1. štvrťrok o 580-tisíc barelov denne.

Tento rok IEA očakáva celkové zvýšenie dopytu o 5,5 milióna na 96,6 milióna barelov denne. Vlani klesol o 8,8 milióna barelov denne.

Ako sa vyvíjajú ceny ropy

Ceny ropy sa tento rok vďaka oznámeniu Saudskej Arábie o ďalšom znížení ťažby v nasledujúcich dvoch mesiacoch zotavili. Barel severomorskej zmesi Brent sa v súčasnosti obchoduje nad 55 dolármi a je blízko takmer ročného maxima.

Rast cien sa však spomalil, pretože zvýšenie počtu prípadov covidu-19 prinútilo mnohé krajiny opäť obmedziť pohyb. Je to aj prípad Číny, ktorá bola doteraz hlavným ťahúňom oživenia dopytu po pohonných látkach. (čtk, reuters)

Europoslanec SaS Eugen Jurzyca hovorí, že klesá ochota Slovákov financovať zelené projekty. Opiera sa o prieskum Focusu; pýtal sa v ňom na ochotu zvýšiť podporu zelených projektov z eurofondov aj za cenu zníženia podpory diaľnic, školstva či zdravotníctva.

Koncom roka 2019 so zvýšením podpory zelených projektov podľa europoslanca súhlasilo 40,5 % opýtaných, koncom vlaňajška už len 32,2 %.

Jurzyca dodal, že treba napriek tomu „veriť vedeckému konsenzu o tom, že boj s klimatickou zmenou je nutný a musíme aj na Slovensku dodržiavať naše medzinárodné záväzky“.

Slovensko získa v najbližšom období viac peňazí z EÚ než v minulosti. Okrem „klasických“ eurofondov totiž môže čerpať 5,8 milióna eur grantov z fondu obnovy EÚ. Veľká časť z nich bude venovaná práve na projekty zamerané proti klimatickej zmene.

Spoločnosť Johnson Controls potvrdila rušenie pracovných miest v Bratislave. Hovorí o „úplnom presune niekoľkých bratislavských oddelení do inej časti firmy“, ktoré sa dotkne 532 zamestnancov najmä vo finančných a účtovných funkciách.

O prepúšťaní v americkom koncerne už písal portál Aktuality.sk – uvádzal 300 prepustených, pričom pozície sa podľa webu presúvajú do Indie. V stanovisku pre TASR firma nespresnila, kam služby umiestni. Proces chcú uzavrieť do konca apríla.

Prepúšťanie stoviek ľudí ohlásilo aj americké AT&T, podľa odborárov pôjde o 300 ľudí. Firma pôsobí v Bratislave a Košiciach.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku v decembri klesli medziročne o 0,3 %, v rovnakej miere sa znížili aj v novembri. Priemerná inflácia za celý minulý rok sa spomalila na 0,5 % z 1,4 % v roku 2019.

Konečné údaje o inflácii za december a celý rok 2020 zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke.

Spotrebiteľské ceny klesali v medziročnom porovnaní od júla s výnimkou augusta, keď zostali bez zmeny. K deflácii prispelo najmä dočasné zníženie DPH, ktoré malo podporiť ekonomiku v koronakríze.

U. S. Steel od 8. januára zaznamenal 313 pozitívnych, čo by pri počte zhruba 9500 zamestnancov bolo viac než 3 %. Vo fabrike ďalej funguje verejné odberné miesto, negatívny test bude od 27. januára potrebný na cestu do práce.

  • Počet 313 pozitívnych, ktorý zverejnili oceliarne, je uvedený spomedzi zamestnancov. Tí sa mohli nechať testovať aj inde ako v podniku.
  • Testovacie miesto v U. S. Steel hlási od 8. januára 6825 testovaných, z čoho polovica zamestnancov je z U. S. Steelu. Za včerajšok do 18:30 tam bolo pozitívnych 26 zo 708 ľudí, čo by predstavovalo 3,7 %.

Predaj nových osobných áut sa v EÚ vlani vplyvom pandémie znížil o rekodných 23,7 % na 9,9 milióna vozidiel. Na Slovensku klesol ešte o niečo výraznejšie – o 24,9 %. V decembri sa medziročný európsky pokles zmiernil na 3,3 %.

Informovalo o tom Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).

Aký bol prepad za rok

  • V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v EÚ predalo zhruba o tri milióny vozidiel menej.
  • Percentuálne poklesy boli vo všetkých krajinách dvadsaťsedmičky dvojciferné.
  • Z veľkých trhov najvýraznejší prepad zaznamenalo Španielsko (-32,3 %), ďalej Taliansko (-27,9 %) a Francúzsko (-25,5 %).
  • Nemecko vykázalo pokles počtu registrácií o 19,1 %.

Ako to vyzeralo v decembri

  • Medziročný pokles sa zmiernil na 3,3 %, predalo sa 1,03 milióna áut.
  • Štyri najväčšie automobilové trhy vykázali veľmi rozdielne výsledky – vo Francúzsku a v Španielsku bol dvojciferný pokles (-14,9 a -11,8 %). Nemecko má za sebou solídny nárast o 9,9 % a v Španielsku sa registrovalo medziročne zhruba toľko vozidiel ako pred rokom.
  • Na Slovensku sa predaj znížil o 8,2 % na zhruba 7000 áut. (čtk, e)
Zdroj - ACEA
Zdroj – ACEA

Ekonomický newsfilter: Jedno- a dvojcentovky zneškodníme zaokrúhľovaním +

  • Kríza – nekríza, byty v Bratislave sú čoraz drahšie
  • Do najväčšej farmy prišiel finančník vychovaný v J&T
  • Pre priemysel neskončil rok zle, ale už ideme zase dole

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať