Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zavreté školy nás môžu stáť oveľa viac ako celá kríza

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Náklady zatvorených škôl sa budú kopiť najmä v budúcnosti. Či si ich vieme dovoliť, sme sa mali pýtať už včera.

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora

Medzi prvou a druhou vlnou pandémie je možné pozorovať zmenu prístupu vlád vyspelých krajín k zatváraniu škôl. Na jar tvárou v tvár neznámej hrozbe preventívne zavreli školy skoro všetky krajiny EÚ. Na jeseň väčšina napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školské brány otvorené pre všetkých alebo pre časť žiakov. Slovensko je aktuálne podľa údajov Unesca jednou zo siedmich členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.

Od jari sme sa o koronavíruse a kríze, ktorú spôsobil, dozvedeli veľa vďaka neúnavnej práci tisícok vedcov z viacerých odborov. Popri lekároch a epidemiológoch, ktorí skúmajú vírus a jeho správanie, sa do tohto úsilia zapojili aj ekonómovia. Vďaka nim lepšie rozumieme ekonomickým nákladom reštrikčných opatrení. Čo vieme na základe týchto poznatkov povedať o nákladoch a prínosoch zavretých škôl?

Dištančné vzdelávanie je neefektívne

Rodiny s deťmi, ktoré nemôžu ísť do školy, aktuálne asi najviac trápi zvýšená záťaž kladená na rodičov (najmä matky) spojená s dištančným vzdelávaním. Mnohí rodičia zároveň tušia, že online výučba nie je zďaleka taká efektívna ako tá prezenčná. Môže to negatívne ovplyvniť úspech ich detí na trhu práce.

Obavy týkajúce sa kvality dištančného vzdelávania potvrdzuje nová štúdia z Holandska, ktorá na základe reálnych testov porovnáva prírastok vedomostí žiakov počas 8 týždňov zatvorených škôl na jar s typickým prírastkom v minulosti.

Výsledky ukazujú, že žiaci neurobili počas tohto obdobia napriek dištančnej výučbe skoro žiaden pokrok – napriek tomu, že Holandsko patrí ku krajinám s kvalitným vzdelávacím systémom a výbornou dostupnosťou širokopásmového internetu. Testovanie potvrdilo aj výrazne horší vplyv na žiakov zo sociálne slabších pomerov. Ak sú toto výsledky Holandska, ako sa asi darí slovenským školám?

Dlhodobé ekonomické náklady môžu byť ozrutné

Odhadnúť vplyv zavretých škôl na budúci zárobkový potenciál dnešných detí je možné na základe kombinácie štúdií, ktoré skúmajú vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch (ako napríklad PISA), a štúdií, ktoré skúmajú vplyv kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie na trhu práce. V júni som sa takýto odhad pokúsil urobiť pre prvú vlnu pandémie na Slovensku.

Odvtedy publikovali svoje odhady Svetová bankaOECD. S podobnou metodikou, akú som použil, ale s menej konzervatívnymi predpokladmi sa dopracovali k výrazne väčším vplyvom. Tento typ odhadov je, samozrejme, veľmi neistý. Nie je však prehnané očakávať, že za predpokladu 40-percentnej efektívnosti dištančnej výučby každý mesiac zatvorených škôl pripraví priemerného žiaka počas pracovného života o 4-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Pri trojpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata rovnako „bolestivá“ ako strata 1,5 tisíca eur v súčasnosti.

Tu sa však ekonomické škody zďaleka nekončia. Štúdia OECD je zaujímavá aj tým, že popri budúcich príjmoch žiakov skúma aj vplyv na ekonomiku ako celok. Súkromné prínosy vzdelávania pre jednotlivca sú totiž oveľa nižšie ako spoločenské prínosy (vzdelanie napríklad vedie k inováciám, ktoré zvýšia produktivitu širokej skupine pracujúcich). Vplyv na ekonomiku teda nestačí odhadnúť sčítaním priamych vplyvov zatvorených škôl na príjmy jednotlivcov.

Autori štúdie sa opreli o svoj predošlý výskum, ktorý poukázal na silný vzťah medzi kognitívnymi schopnosťami pracovnej sily a rastom HDP. Keďže aj malé rozdiely v raste sa časom kumulujú, vplyv zatvorených škôl na budúcu životnú úroveň môže byť dramatický. Ak aplikujeme ich parametre na aktuálnu situáciu na Slovensku (zatvorený druhý stupeň základných škôl a stredné školy), každý mesiac predstavuje kumulatívnu stratu na HDP do roku 2100 v súčasnej hodnote 12,5 miliardy eur (áno, ide o miliardy), čo je okolo 13 % HDP v roku 2019. Na porovnanie, podľa najnovších odhadov Národnej banky prebiehajúca kríza zníži HDP v tomto roku oproti roku 2019 o 8,2 %.

Menšie epidemiologické prínosy

Prínosom zatvorených škôl je najmä spomalenie šírenia vírusu, ochrana zdravia a životov ľudí. Čo vieme povedať na túto tému? Ako ekonóm by som nerád liezol epidemiológom do kapusty, preto nasledujúce riadky treba brať ako zbežnú laickú rešerš.

Z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácieEurópskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb by človeka pri predstave otvorenia škôl nemal zalievať studený pot. Aj keď s vekom detí riziko podľa odborníkov rastie, celkovo existuje málo príkladov vzplanutia ohniska vírusu v školách. Tie prípady, ktoré boli zdokumentované, sa vyznačovali laxným prístupom k preventívnym opatreniam.

Mesto New York, ktoré otvorilo školy

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Štvrtinu českého Budvaru predáva od strednej Európy až po Irak Pezinčan. Po tom, čo reštartoval slovenskú dcéru pivovaru

Český pivovar Budvar očakáva, že na Slovensku sa nedožijú znovuotvorenia desiatky až stovky podnikov, do ktorých dodáva svoje pivo. Odberateľom sa snažil pomôcť tým, že im vykompenzoval sudy a tanky, ktoré pre lockdown už nestihli predať.

Minúta po minúte

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Mikulec cúva od myšlienky vidieť ľuďom a firmám na účty, koaliční partneri ho nepodporia

Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister vnútra Roman Mikulec cúva od myšlienky, aby štát plošne videl firmám a ľuďom na bankové účty. Po rokovaní vlády uviedol, že zostatky nebudú „záležitosťou“ pripravovaného centrálneho registra. Debaty podľa neho ešte pokračujú, viac bude jasné na budúci týždeň.

Chcem hypotéku: Dá mi ju banka aj na kúpu chalupy? Kedy získam hypotéku na murovaný dom a kedy na drevodom?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Päť odborníkov na hypotéky vysvetľuje, akú máte šancu získať hypotéku, keď si chcete kúpiť chalupu alebo postaviť dom. Hovoria tiež, kedy nedostanete hypotéku, hoci máte dostatočný príjem. „Problémom sú najmä v Bratislave rôzne nebytové priestory prerobené na byty, negatívny zápis v úverovom registri a nevhodný zamestnávateľ,“ vraví Slavomír Molnár.

Automobilka Stellantis plánuje do vozidiel Peugeot 308 dočasne montovať analógové tachometre namiesto digitálnych. Rozhodnutie je dôsledkom globálneho nedostatku čipov, ktorý komplikuje výrobu áut po celom svete.

Analógové tachometre by sa mali začať objavovať v autách Peugeot 308 do konca mája. Podľa francúzskeho spravodajského kanála LCI výrobca zvažuje, že na tieto vozidlá poskytne zľavu 400 eur.

Produkcia súčasnej verzie modelu Peugeot 308 by sa mala na jeseň postupne skončiť. Nová generácia vozidla, ktorá sa bude vyrábať v inom závode, by sa mala vrátiť k digitálnym tachometrom.

Firma Stellantis vznikla na začiatku roka spojením taliansko-americkej skupiny Fiat Chrysler Automobiles s francúzskym konkurentom PSA. (čtk, reuters)

Konzultačná firma Rystad Energy predpokladá, že dopyt po rope dosiahne vrchol v roku 2026 na úrovni 101,6 milióna barelov denne. Je to o dva roky skôr, než pôvodne očakávala. Dôvodom posunu je rýchle zavádzanie elektrických áut.

Ešte pred vypuknutím pandémie Rystad odhadoval vrchol dopytu na rok 2030 na úrovni 106 miliónov barelov denne. Vlani v novembri počítal so skorším rokom 2028 a denným dopytom 102,2 milióna barelov.

Okrem obrovského záujmu o elektromobily predpokladajú všetky scenáre Rystadu, že dopyt po rope bude v mnohých ďalších sektoroch postupne vyraďovaný, nahrádzaný alebo recyklovaný.

Agentúra IEA očakáva, že dopyt po rope v tomto roku dosiahne 96,7 milióna barelov denne, čo by predstavovalo medziročný nárast o 5,7 %. (čtk, reuters)

Mastercard vyhlásil za Obchodníka roka 2020 sieť predajní hračiek Dráčik. Martinus skončil po siedmich víťazstvách v rade na druhom mieste, tretie boli drogérie dm. Víťazov určujú podľa prieskumov dôvery medzi zákazníkmi a pozície na trhu.

  • Víťazmi jednotlivých sortimentných kategórií sú Lidl, ktorý získal aj Cenu verejnosti, dm drogerie markt, H&M, Deichmann, Sportisimo, Nay, Martinus, Zoohit.sk, IKEA, Shell, Dr. Max a Alza.sk.
  • Skokanom roka sa stal predajca odevov Lindex.
  • Počas tohto ročníka boli do ocenenia zaradené tri nové kategórie: e-shopy, lekárne a hračky. „Zaradenie týchto kategórií malo vplyv aj na celkové poradie obchodníkov z minulých rokov. Nové kategórie sú silné a ich najvýraznejší obchodníci sa zaraďujú na popredné priečky všetkých parametrov aj celkového skóre,“ povedal riaditeľ Mastercard pre Česko a Slovensko Michal Čarný. (tasr, e)

Zvýšenie pandemického ošetrovného vyvolalo zmeny aj v pandemickom rodičovskom príspevku. Vláda upravila nariadenie tak, aby rodičia, ktorí poberajú pandemický rodičovský príspevok ako doplatok k ošetrovnému, naň v budúcnosti nestratili nárok pre prechodné zvýšenie OČR, hovorí ministerstvo práce.

Nariadenie schválila vláda s pripomienkami.

Pandemický rodičovský príspevok je predĺžením klasického rodičovského príspevku, ktorý sa typicky poskytuje na deti do troch rokov. Jeho cieľom bolo podporiť rodičov, ktorí nemajú počas koronakrízy dostatočný príjem ani po tom, čo vek ich dieťaťa prekoná stanovenú hranicu.

V apríli OČR stúpla z 55 % na 75 % vymeriavacieho základu (teda zhruba na úroveň čistej mzdy). Niektorí rodičia podľa ministerstva tak v tomto mesiaci pandemický rodičovský príspevok ako doplatok k ošetrovnému nedostanú, keďže ošetrovné (OČR) sa zvýšilo a doplatok im nevyjde. Po opätovnom znížení OČR však doplatok budú znovu dostávať.

Príklad od ministerstva

  • Dieťa dovŕšilo v januári 2021 tri roky. Za január matke štát poskytne posledný klasický, nie pandemický, rodičovský príspevok. Matka má uzatvorený pracovný pomer na čiastočný úväzok, ale dieťa nemôže dať do škôlky. Vznikne jej nárok na ošetrovné v sume 300 eur za mesiac.
  • Keďže rodičovský príspevok poberala v sume 370 eur, úrad práce jej poskytne doplatok k ošetrovnému vo výške 70 eur.
  • V apríli by však zvýšené ošetrovné presiahlo sumu 370 eur a matke by tak zanikol nárok na pandemický rodičovský príspevok.
  • Nariadenie zmení to, že v apríli síce matka rodičovský príspevok (doplatok) nedostane, ale v máji opäť áno, ak splní podmienky.

Deficit za minulý rok bol až 6,2 % HDP, no vysoký by bol aj bez pandémie, tvrdí rozpočtová rada v reakcii na zverejnené oficiálne čísla. Pellegriniho vládou pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,5 % HDP, bez pandémie by bol podľa analytikov rady aj tak o dva percentné body vyšší ako plánovaný.

Čo hovorí rozpočtová rada o deficite za rok 2020:

  • Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP.
  • Predkrízová hospodárska politika by tak či tak vyústila do deficitu až na úrovni 2,5 % HDP bez prijatia dodatočných opatrení, a teda blízko maastrichtského kritéria 3 % HDP, hospodárska politika po voľbách napokon mierne znížila tento „nepandemický“ príspevok k deficitu na 2,3 % HDP.
  • Pandemická situácia ešte viac zvýraznila nevhodnosť procyklickej rozpočtovej politiky pred krízou, ktorá dlhodobo charakterizovala vývoj slovenských verejných financií. Takáto politika prirodzene znížila manévrovací priestor v tejto kríze, keď bolo nutné zavádzať mimoriadne opatrenia v sociálnej oblasti a na podporu a ochranu ekonomiky. (Viac v hodnotení RRZ.)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať