Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drahé lieky nás budú páliť čoraz viac

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Môže si systém s obmedzenými zdrojmi dovoliť zaplatiť za dodatočné tri mesiace života onkologického pacienta napríklad 100-tisíc eur?

Autor je analytik INESS
Aktivity INESS podporila aj poisťovňa Dôvera

Viete, čo je to Givlaari, Vyondys 53 alebo Oxbryta? Sú to nové lieky schválené americkou FDA v roku 2019. Sú určené na odlišné diagnózy, no niečo majú spoločné – extrémnu cenu. Liečba každým z nich stojí minimálne 100-tisíc dolárov ročne na pacienta. V extrémnych prípadoch aj viac ako pol milióna. A to sú len tri lieky zo 48 schválených nových molekulárnych entít (liekov s unikátnou účinnou látkou) v roku 2019. V Európe ich v tom roku bolo 30. Väčšina z nich má alebo bude mať cenovku v podobných sumách.

Na jednej strane sme svedkami úžasného vedeckého pokroku. No menej svetlou stránkou sú náklady a s tým spojené spoločenské dilemy. Nielen cenové. Pacienti, ale hlavne verejné zdravotnícke systémy čelia aj veľkej neistote ohľadom účinnosti nových liekov. Dnes sme už len výnimočne svedkami zázrakov, ako bol penicilín či očkovanie proti obrne. Väčšina nových liekov prináša zlepšenie, nie spasenie.

Napríklad v rokoch 2009 – 2013 Európska lieková agentúra povolila použitie 48 nových onkologických liekov na 68 indikácií. V čase schválenia vykazovalo ich použitie predĺženie prežívania pacienta pri tretine indikácii (24 zo 68). Toto predĺženie života sa pohybovalo od jedného po 5,8 mesiaca, mediánová hodnota bola 2,7 mesiaca. Zjednodušene – tie nové onkologické lieky, ktoré mali preukázaný efekt na dĺžku prežitia, pridali pacientom zhruba 80 dní života. Len pri siedmich indikáciách bolo preukázané podstatné zvýšenie kvality života pacienta (napríklad menej bolesti).

Môže si systém s obmedzenými zdrojmi dovoliť zaplatiť za dodatočné tri mesiace života onkologického pacienta napríklad 100-tisíc eur? Iný pohľad má regulátor, iný pohľad má konkrétny pacient, ktorému ten liek môže priniesť tri mesiace, ale ak mu dobre „sadne“, tak aj tri roky života. Následne vidíme konflikty, médiami znásobené emócie, verejné zbierky, populistické zásahy politikov.

Podobne ako na mnohé choroby, na tento stav neexistuje vyriešenie, len vylepšenie. Mohli by sme ho zhrnúť do nasledovných krokov:

  • Štát rozhoduje o tom, ktoré lieky sú povinne hradené zo zdravotného poistenia. Mal by však zároveň „sledovať horizont“, teda príchod nových liekov o dva-tri roky, a tomu už predbežne prispôsobovať výšku zdrojov v zdravotníctve.
  • Mali by byť pevné pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. Dnes je to bohužiaľ hlavne štát, ktorý rád porušuje alebo ignoruje svoje vlastné pravidlá (revízia, referencovanie cien, vyhodnocovanie podmienenej kategorizácie…).
  • Vyhodnocovanie prínosov, benchmarking s príbuznými štátmi a následne otvorená komunikácia o hodnote za peniaze v liekovej politike.
  • Zefektívnenie administratívnych procesov kategorizácie. Nedostupnosť býva spôsobená aj byrokraciou, nielen cenami.
  • Otvárať dvere dokorán lacnej generickej a biosimilárnej konkurencii, aj za cenu istej miery diskomfortu pre pacienta (napr. zmena dávkovania).
  • Aktívne hľadať cesty doma aj medzinárodne na rozbehnutie inovatívnych platobných metód.

Pristavme sa pri poslednom bode. Nové lieky, najmä personalizovaná genetická liečba, kde sa väčšinou zložito podáva jediná dávka lieku s vysokou mierou neistoty ohľadom účinku, nezapadajú dobre do klasického modelu supermarketového financovania liekov „vložím tabletku do košíka a pri pokladni zaplatím“. Existujú rôzne inovatívne spôsoby platby, ktoré pomáhajú rozdeliť riziko medzi platcu a výrobcu lieku – anuitná platba (farmafirma dostane platbu za každý rok, čo liečený pacient žije), zmluvy založené na finančných limitoch (napríklad v podobe maximálnej platby za lieky bez ohľadu na počet pacientov) či zdravotných ukazovateľoch (bonus/malus po vyhodnotení reálneho efektu liečby), alebo aspoň rôzne formy splátkových kalendárov.

Tieto inovatívne platobné metódy (súhrnne nazývané managed entry agreements) boli a sú aplikované s rôznou mierou úspešnosti v rôznych štátoch. No zďaleka nie v takej intenzívnej miere, ako by sme možno vzhľadom na príchod nových liekov očakávali. Veľa štúdií naznačuje, že hlavná prekážka je väčšinou na strane štátu. Takéto inovatívne platobné metódy sú totiž administratívne náročné a vyžadujú si dobré legislatívne podchytenie. Niekto musí napríklad sledovať vývoj zdravotného stavu liečených pacientov a robiť vyhodnotenia, často až po niekoľkých rokoch. Problémom je aj politický náklad. Ak sa liek ukáže ako nie príliš efektívny (ponúka len veľmi mierne zlepšenie stavu vzhľadom k cene), ale pacienti a lekári si naň zvyknú, pokus o ukončenie jeho uhrádzania narazí na odpor.

Toto však nesmie byť prekážkou, ale výzvou. Lieková budúcnosť už dnes klope na dvere, a ak štát nepripraví prostredie, aj zdravotníctvo definitívne vykrváca, aj vážne chorí pacienti budú čoraz hlbšie utopení v chaose neznámych nárokov, zbierok a politického populizmu.

Problematike udržateľnej dostupnosti nových liekov sme venovali publikáciu Zázračné lieky: ako ich zaplatiť a neskrachovať. Stiahnuť si ju môžete ako PDF tu.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Europoslanec SaS Eugen Jurzyca hovorí, že klesá ochota Slovákov financovať zelené projekty. Opiera sa o prieskum Focusu; pýtal sa v ňom na ochotu zvýšiť podporu zelených projektov z eurofondov aj za cenu zníženia podpory diaľnic, školstva či zdravotníctva.

Koncom roka 2019 so zvýšením podpory zelených projektov podľa europoslanca súhlasilo 40,5 % opýtaných, koncom vlaňajška už len 32,2 %.

Jurzyca dodal, že treba napriek tomu „veriť vedeckému konsenzu o tom, že boj s klimatickou zmenou je nutný a musíme aj na Slovensku dodržiavať naše medzinárodné záväzky“.

Slovensko získa v najbližšom období viac peňazí z EÚ než v minulosti. Okrem „klasických“ eurofondov totiž môže čerpať 5,8 milióna eur grantov z fondu obnovy EÚ. Veľká časť z nich bude venovaná práve na projekty zamerané proti klimatickej zmene.

Spoločnosť Johnson Controls potvrdila rušenie pracovných miest v Bratislave. Hovorí o „úplnom presune niekoľkých bratislavských oddelení do inej časti firmy“, ktoré sa dotkne 532 zamestnancov najmä vo finančných a účtovných funkciách.

O prepúšťaní v americkom koncerne už písal portál Aktuality.sk – uvádzal 300 prepustených, pričom pozície sa podľa webu presúvajú do Indie. V stanovisku pre TASR firma nespresnila, kam služby umiestni. Proces chcú uzavrieť do konca apríla.

Prepúšťanie stoviek ľudí ohlásilo aj americké AT&T, podľa odborárov pôjde o 300 ľudí. Firma pôsobí v Bratislave a Košiciach.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku v decembri klesli medziročne o 0,3 %, v rovnakej miere sa znížili aj v novembri. Priemerná inflácia za celý minulý rok sa spomalila na 0,5 % z 1,4 % v roku 2019.

Konečné údaje o inflácii za december a celý rok 2020 zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke.

Spotrebiteľské ceny klesali v medziročnom porovnaní od júla s výnimkou augusta, keď zostali bez zmeny. K deflácii prispelo najmä dočasné zníženie DPH, ktoré malo podporiť ekonomiku v koronakríze.

U. S. Steel od 8. januára zaznamenal 313 pozitívnych, čo by pri počte zhruba 9500 zamestnancov bolo viac než 3 %. Vo fabrike ďalej funguje verejné odberné miesto, negatívny test bude od 27. januára potrebný na cestu do práce.

  • Počet 313 pozitívnych, ktorý zverejnili oceliarne, je uvedený spomedzi zamestnancov. Tí sa mohli nechať testovať aj inde ako v podniku.
  • Testovacie miesto v U. S. Steel hlási od 8. januára 6825 testovaných, z čoho polovica zamestnancov je z U. S. Steelu. Za včerajšok do 18:30 tam bolo pozitívnych 26 zo 708 ľudí, čo by predstavovalo 3,7 %.

Predaj nových osobných áut sa v EÚ vlani vplyvom pandémie znížil o rekodných 23,7 % na 9,9 milióna vozidiel. Na Slovensku klesol ešte o niečo výraznejšie – o 24,9 %. V decembri sa medziročný európsky pokles zmiernil na 3,3 %.

Informovalo o tom Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).

Aký bol prepad za rok

  • V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v EÚ predalo zhruba o tri milióny vozidiel menej.
  • Percentuálne poklesy boli vo všetkých krajinách dvadsaťsedmičky dvojciferné.
  • Z veľkých trhov najvýraznejší prepad zaznamenalo Španielsko (-32,3 %), ďalej Taliansko (-27,9 %) a Francúzsko (-25,5 %).
  • Nemecko vykázalo pokles počtu registrácií o 19,1 %.

Ako to vyzeralo v decembri

  • Medziročný pokles sa zmiernil na 3,3 %, predalo sa 1,03 milióna áut.
  • Štyri najväčšie automobilové trhy vykázali veľmi rozdielne výsledky – vo Francúzsku a v Španielsku bol dvojciferný pokles (-14,9 a -11,8 %). Nemecko má za sebou solídny nárast o 9,9 % a v Španielsku sa registrovalo medziročne zhruba toľko vozidiel ako pred rokom.
  • Na Slovensku sa predaj znížil o 8,2 % na zhruba 7000 áut. (čtk, e)
Zdroj - ACEA
Zdroj – ACEA

Ekonomický newsfilter: Jedno- a dvojcentovky zneškodníme zaokrúhľovaním +

  • Kríza – nekríza, byty v Bratislave sú čoraz drahšie
  • Do najväčšej farmy prišiel finančník vychovaný v J&T
  • Pre priemysel neskončil rok zle, ale už ideme zase dole

Kanada schválila návrat lietadla Boeing 737 MAX do prevádzky, rozhodnutie platí od stredy 20. januára. Skončilo sa tak takmer dvojročné uzemnenie týchto strojov po tragických nehodách.

Kanadské ministerstvo dopravy uviedlo, že po preskúmaní konštrukčných zmien a dodatočnom výcviku pilotov ruší od 20. januára existujúce nariadenie o zákaze komerčnej prevádzky Boeingov 737 MAX vo vzdušnom priestore Kanady.

Očakáva tiež, že kanadské letecké spoločnosti budú pripravené vrátiť lietadlo na oblohu „v najbližších dňoch a týždňoch“.

Kanadský letecký dopravca číslo dva, WestJet, oznámil, že plánuje vrátiť svoju flotilu lietadiel Boeing 737 MAX do vzduchu vo štvrtok 21. januára po tom, čo koncern Boeing vyriešil technické problémy a zdokonalil výcvik pilotov. Aj spoločnosti Air Canada a Sunwing majú vo svojich flotilách lietadlá 737 MAX.

Kríza modelov MAX sa začala haváriou tohto lietadla v Indonézii v roku 2018, po ktorej nasledovala ďalšia v marci 2019 v Etiópii. (tasr, cnbc)

Okresný súd v Trnave opätovne nezrušil dočasnú ochranu pre Arcu Investments. Po dvoch predchádzajúcich podnetoch vyhodnotil ako nedôvodné aj ďalšie tri návrhy oznamovateľov.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať