Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drahé lieky nás budú páliť čoraz viac

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Môže si systém s obmedzenými zdrojmi dovoliť zaplatiť za dodatočné tri mesiace života onkologického pacienta napríklad 100-tisíc eur?

Autor je analytik INESS
Aktivity INESS podporila aj poisťovňa Dôvera

Viete, čo je to Givlaari, Vyondys 53 alebo Oxbryta? Sú to nové lieky schválené americkou FDA v roku 2019. Sú určené na odlišné diagnózy, no niečo majú spoločné – extrémnu cenu. Liečba každým z nich stojí minimálne 100-tisíc dolárov ročne na pacienta. V extrémnych prípadoch aj viac ako pol milióna. A to sú len tri lieky zo 48 schválených nových molekulárnych entít (liekov s unikátnou účinnou látkou) v roku 2019. V Európe ich v tom roku bolo 30. Väčšina z nich má alebo bude mať cenovku v podobných sumách.

Na jednej strane sme svedkami úžasného vedeckého pokroku. No menej svetlou stránkou sú náklady a s tým spojené spoločenské dilemy. Nielen cenové. Pacienti, ale hlavne verejné zdravotnícke systémy čelia aj veľkej neistote ohľadom účinnosti nových liekov. Dnes sme už len výnimočne svedkami zázrakov, ako bol penicilín či očkovanie proti obrne. Väčšina nových liekov prináša zlepšenie, nie spasenie.

Napríklad v rokoch 2009 – 2013 Európska lieková agentúra povolila použitie 48 nových onkologických liekov na 68 indikácií. V čase schválenia vykazovalo ich použitie predĺženie prežívania pacienta pri tretine indikácii (24 zo 68). Toto predĺženie života sa pohybovalo od jedného po 5,8 mesiaca, mediánová hodnota bola 2,7 mesiaca. Zjednodušene – tie nové onkologické lieky, ktoré mali preukázaný efekt na dĺžku prežitia, pridali pacientom zhruba 80 dní života. Len pri siedmich indikáciách bolo preukázané podstatné zvýšenie kvality života pacienta (napríklad menej bolesti).

Môže si systém s obmedzenými zdrojmi dovoliť zaplatiť za dodatočné tri mesiace života onkologického pacienta napríklad 100-tisíc eur? Iný pohľad má regulátor, iný pohľad má konkrétny pacient, ktorému ten liek môže priniesť tri mesiace, ale ak mu dobre „sadne“, tak aj tri roky života. Následne vidíme konflikty, médiami znásobené emócie, verejné zbierky, populistické zásahy politikov.

Podobne ako na mnohé choroby, na tento stav neexistuje vyriešenie, len vylepšenie. Mohli by sme ho zhrnúť do nasledovných krokov:

  • Štát rozhoduje o tom, ktoré lieky sú povinne hradené zo zdravotného poistenia. Mal by však zároveň „sledovať horizont“, teda príchod nových liekov o dva-tri roky, a tomu už predbežne prispôsobovať výšku zdrojov v zdravotníctve.
  • Mali by byť pevné pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. Dnes je to bohužiaľ hlavne štát, ktorý rád porušuje alebo ignoruje svoje vlastné pravidlá (revízia, referencovanie cien, vyhodnocovanie podmienenej kategorizácie…).
  • Vyhodnocovanie prínosov, benchmarking s príbuznými štátmi a následne otvorená komunikácia o hodnote za peniaze v liekovej politike.
  • Zefektívnenie administratívnych procesov kategorizácie. Nedostupnosť býva spôsobená aj byrokraciou, nielen cenami.
  • Otvárať dvere dokorán lacnej generickej a biosimilárnej konkurencii, aj za cenu istej miery diskomfortu pre pacienta (napr. zmena dávkovania).
  • Aktívne hľadať cesty doma aj medzinárodne na rozbehnutie inovatívnych platobných metód.

Pristavme sa pri poslednom bode. Nové lieky, najmä personalizovaná genetická liečba, kde sa väčšinou zložito podáva jediná dávka lieku s vysokou mierou neistoty ohľadom účinku, nezapadajú dobre do klasického modelu supermarketového financovania liekov „vložím tabletku do košíka a pri pokladni zaplatím“. Existujú rôzne inovatívne spôsoby platby, ktoré pomáhajú rozdeliť riziko medzi platcu a výrobcu lieku – anuitná platba (farmafirma dostane platbu za každý rok, čo liečený pacient žije), zmluvy založené na finančných limitoch (napríklad v podobe maximálnej platby za lieky bez ohľadu na počet pacientov) či zdravotných ukazovateľoch (bonus/malus po vyhodnotení reálneho efektu liečby), alebo aspoň rôzne formy splátkových kalendárov.

Tieto inovatívne platobné metódy (súhrnne nazývané managed entry agreements) boli a sú aplikované s rôznou mierou úspešnosti v rôznych štátoch. No zďaleka nie v takej intenzívnej miere, ako by sme možno vzhľadom na príchod nových liekov očakávali. Veľa štúdií naznačuje, že hlavná prekážka je väčšinou na strane štátu. Takéto inovatívne platobné metódy sú totiž administratívne náročné a vyžadujú si dobré legislatívne podchytenie. Niekto musí napríklad sledovať vývoj zdravotného stavu liečených pacientov a robiť vyhodnotenia, často až po niekoľkých rokoch. Problémom je aj politický náklad. Ak sa liek ukáže ako nie príliš efektívny (ponúka len veľmi mierne zlepšenie stavu vzhľadom k cene), ale pacienti a lekári si naň zvyknú, pokus o ukončenie jeho uhrádzania narazí na odpor.

Toto však nesmie byť prekážkou, ale výzvou. Lieková budúcnosť už dnes klope na dvere, a ak štát nepripraví prostredie, aj zdravotníctvo definitívne vykrváca, aj vážne chorí pacienti budú čoraz hlbšie utopení v chaose neznámych nárokov, zbierok a politického populizmu.

Problematike udržateľnej dostupnosti nových liekov sme venovali publikáciu Zázračné lieky: ako ich zaplatiť a neskrachovať. Stiahnuť si ju môžete ako PDF tu.

Dnes na DennikE.sk

Prečo všetci v Európe šetria, len slovenskí spotrebitelia míňajú v kríze viac? Úprimne, neviem, hovorí šéf výskumu NBS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré leto nie je optimistický scenár, ale realistický, hovorí šéf výskumu NBS Martin Šuster o tom, kedy bude lepšie. „Dúfam, že v lete už budeme dovolenkovať aspoň na Slovensku. Dovtedy budú vysoko rizikové skupiny zaočkované. Leto navyše vírus spomalí, keďže aj koronavírus je sezónny.“

Sulík dal preveriť IT systém za 8 miliónov, NKÚ potvrdil, že bol úplne zbytočný

Bývalý minister hospodárstva a prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Foto – TASR
Bývalý minister hospodárstva a prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Foto – TASR

Ministerstvo hospodárstva si ešte v roku 2013 v utajenom režime objednalo IT systém pre krízové riadenie za 24 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že sa vôbec nevyužíval. „ISKRA môže slúžiť ako ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami.“

Minúta po minúte

Ukrajina zvažuje obnovenie výroby nákladných lietadiel Antonov-74. Chce ho dodať ozbrojeným zložkám. Lietadlo je schopné uletieť 4600 kilometrov rýchlosťou 560 kilometrov za hodinu.

V rokoch 1985 až 2004 vyrobili 62 týchto lietadiel.

Ukrajina je aj konštruktérom najväčšieho dopravného lietadla na svete An-225.

V posledných rokoch však výrobu takmer zastavili pre vážnu ekonomickú krízu a prerušenie vzťahov s Ruskom, kde sa vyrábala významná časť komponentov. (čtk)

Taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler (FCA) a francúzska PSA v sobotu oficiálne dokončili dlho očakávané spojenie. Vzniká tak firma Stellantis, ktorá je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete.

Automobilky to oznámili cez spoločné vyhlásenie. V pondelok sa s akciami firmy začne obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok v New Yorku.

Nová firma má 14 značiek áut, ročne by mala predať viac než osem miliónov vozidiel a zamestnávať viac ako 400 000 ľudí. Spoločnosti sa na fúzii v hodnote viac než 50 miliárd dolárov dohodli koncom roka 2019. (čtk)

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Počet pozitívnych prípadov v druhom kole testovania v nitrianskom Jaguari a u jeho dodávateľov klesol o viac ako polovicu. Zo všetkých 4283 vykonaných testov vyšli testy pozitívne u 34 osôb.

To predstavuje 0,79 percenta, teda v porovnaní s minulým týždňom pokles o viac ako polovicu.

Samotná automobilka zaznamenala 12 osôb s pozitívnym výsledkom testu, teda 0,57 percenta zamestnancov, a dodávateľské firmy 22 osôb s pozitívnym výsledkom, teda 1,02 percenta.

V nitrianskom okrese prebieha druhé kolo testovania. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover začala testovať už vo štvrtok 14. januára a testovanie ukončila v piatok o 22:30. Celkovo sa ho zúčastnilo 4 283 zamestnancov Jaguar Land Rover Slovakia a dodávateľských firiem, ktoré vykonávajú činnosť priamo v areáli.

Služba WhatsApp o tri mesiace predĺžila používateľom lehotu, dokedy musia odsúhlasiť nové pravidlá na ochranu osobných údajov. Doteraz tak mali urobiť do 8. februára, v piatok firma uviedla, že im dá čas do 15. mája.

Naďalej platí, že ak používateľ nové pravidlá neodsúhlasí, nebude už môcť WhatsApp používať. (čtk)

Vo veku 86 rokov zomrel Jozef Mudrík, bývalý viceguvernér NBS v rokoch 1995-2001. (tasr)

Heger žiada posielať každú faktúru daniarom online. Pozor pri tom na šikanu malých, varujú podnikatelia

Minister financií Eduard Heger. Foto – TASR
Minister financií Eduard Heger. Foto – TASR

Ministerstvo financií chce, aby všetci podnikatelia museli v budúcnosti vydávať faktúry z každej transakcie, ktorú neevidujú cez e-kasu. Pred jej vystavením by mali poslať fakturačné údaje v reálnom čase daniarom. To isté bude musieť urobiť odberateľ.

Priemyselná výroba v USA v decembri stúpla o 1,6 %, čo bolo oveľa viac, než sa čakalo, a najviac od júla, vyplýva z údajov centrálnej banky Fed. Produkcia sa zvýšila tretí mesiac za sebou, za úrovňou pred pandémiou však zaostáva o 3,3 %.

Americký priemysel v decembri pracoval na 74,5 % kapacity, vo februári fungoval na 76,9 %. Využitie kapacít je vyše 5 % pod priemerom za roky 1972 až 2019.

Analytici upozorňujú, že v ďalších mesiacoch by sa výroba mohla opäť spomaliť, pretože pandémia opäť silnie. To narušilo dodávateľský reťazec a prinútilo mnoho pracovníkov zostať doma. (čtk, reuters, ap)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať