Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ak malým obchodom nepomôžeme, zaniknú aj trhy a festivaly, hovorí majiteľ kaviarne z Dobrého trhu

Benjamin Pascoe. Foto - Katarína Pšenáková
Benjamin Pascoe. Foto – Katarína Pšenáková

Benjamin Pascoe, pôvodom Kanaďan, už dvadsať rokov žije na Slovensku. Vlastní kaviareň a antikvariát Next Apache (vtipný prepis slovenského Nech sa páči do angličtiny; pozn. E) na Panenskej ulici v Starom Meste, kde sa zvykne organizovať aj podujatie Dobrý trh.

Spolu s organizátormi festivalu BRaK, ľuďmi stojacimi za Starou tržnicou, Design Weekom a Urban Marketom spustili projekt Viac než nákup. Dúfajú, že virtuálny trh pomôže malým obchodníkom a výrobcom aspoň čiastočne vykompenzovať ušlý zisk zo zrušených akcií.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo sú trhy a predvianočné akcie rozhodujúcim obdobím pre prežitie trhovníkov,
  • či považuje zrušenie akcií za správne,
  • čo si myslí o predpovediach, že z online obchodov sa do kamenných nevrátime ani po koronakríze,
  • prečo sú podľa neho ľudia ochotní podporiť radšej drobného obchodníka ako veľký reťazec,
  • aká je situácia malých obchodníkov v kanadskom Toronte
  • a ako jeho kaviareň prežíva lockdown.

Ako vám napadlo pustiť sa do projektu Viac než nákup?

Za normálnych okolností chodím každý týždeň na trhy a lokálne podujatia. Teraz vidím, s akými problémami sa stretávajú. Bolo mi jasné, že s tým musíme niečo urobiť. Veľa sa rozpráva o problémoch, ktoré postihli gastroprevádzky, veľké korporácie. Vyvolalo to celospoločenskú diskusiu o ich problémoch. Ale na malých lokálnych výrobcov, obchodníkov a vydavateľov sa úplne zabudlo. Súčasná situácia je pre nich o to horšia, že oni nemajú ľudí a procesy, ktoré by ich teraz podržali, povedali im, čo majú robiť. Nikto za nich nehovoril.

Je podľa vás správne, že mnohé trhy a podujatia sa pred Vianocami nekonajú?

Každý v tejto situácii trpí nejak inak. Bohužiaľ, nič sa s tým nedá robiť. Ak ste niekedy boli na Dobrom trhu alebo Urban Markete, viete, že sa tam tlačia tisíce ľudí. To je momentálne to najhoršie, čo by sme mohli spraviť.

Ale napríklad vo Viedni vianočné trhy budú.

Nuž, uvidíme, čo sa stane. Donedávna mali prísny lockdown. Keď sa však pozriete na to, ako zvyknú vyzerať vianočné trhy v Bratislave, viete, že sú naozaj plné ľudí.

Neviníte teda zo súčasnej situácie vládu alebo postup, ktorý zvolilo mesto?

Mohli by sme sa sťažovať na vládu a dlho tu debatovať, no náš projekt nie je v žiadnom prípade proti vláde a jej nariadeniam. Oni majú veľa problémov, ktoré musia riešiť, a toto je náš spôsob, ako si vieme pomôcť sami. Dobrý trh, Urban Market, Design Week sa síce uskutočnia, no vo veľmi špeciálnom režime, ktorý znižuje možnosť nejakej interakcie. Každý robí, čo vie, a všetci sa musíme novým podmienkam nejak prispôsobiť.

A vy ste sa rozhodli, že malým výrobcom a obchodom pomôže spoločný web.

Sadli sme si s organizátormi Dobrého trhu, Urban Marketu, BRaK Festivalu a Design Weeku a uvedomili sme si, že ak malým výrobcom a obchodníkom nepomôžeme, tak zaniknú nielen oni, ale aj naše akcie.

O akých drobných výrobcoch sa vlastne rozprávame?

Poznáme sa z trhov, festivalov a ostatných podujatí. Možno to vyzerá ako bratislavská akcia, no títo ľudia sú z celého Slovenska. Za niekoľko rokov vybudovali veľmi silnú komunitu. Dobrý trh je úspešný projekt vďaka tomu, že sa naň podarilo pritiahnuť ľudí, ktorí vyrábajú remeselne kvalitné veci. Na stránke viacneznakup.sk nájdu ľudia tú istú kvalitu. Sú to inovatívne a ekologické veci. Výrobcov je už viac ako dvesto. Predávajú oblečenie, kozmetiku, šperky, umelecké predmety, knihy aj hračky pre deti. Niektoré značky majú aj sociálny rozmer. Napríklad jeden výrobca mydiel zamestnáva týrané ženy.

Ako im pomôže, že sa ocitnú na jednom spoločnom mieste na webe?

Lokálne podujatia majú zmysel najmä v tom, že pomáhajú výrobcom zviditeľniť sa. Je to veľakrát ich jediná možnosť, ako dať o sebe vedieť. Na internete sú takmer neviditeľní. Keď zadáte do internetového vyhľadávača napríklad sviečky, dostanete odkazy so stovkami odkazov na zahraničné produkty. Ak neviete, čo presne hľadáte, ťažko medzi nimi nájdete malé značky. Trhy sú na to, aby ste ich stretli.

Do akej miery záviseli od toho, čo sa im podarilo predať na lokálnych trhoch?

Presné čísla nepoznám, no iný spôsob, ako sa dostať k zákazníkom, než internet teraz pre nich neexistuje. Nemajú prístup do obchodných reťazcov. Ja žijem na Slovensku dvadsať rokov, počas ktorých som pochodil veľa trhov. Vidieť podľa nich, ako sa krajina hýbe dopredu.

V akom zmysle?

Myslím si, že väčšina ľudí si uvedomuje, aké ťažké je na Slovensku rozbiehať malé podnikanie. Keď idete na trh a vidíte na ňom všetkých tých drobných výrobcov, ich nápady, tvrdú prácu a schopnosť prežiť tie náročné podmienky, je to dobrý znak, že krajine sa darí. To, že sa trhom, jarmokom a sezónnym festivalom na Slovensku začalo v posledných rokoch dariť, je veľmi pozitívny signál.

Pomáha webová stránka viacneznakup.sk aj inak než tým, že tam drobných výrobcov nájdem?

Ide aj o to dať ľuďom možnosť vybrať si z produktov, ktoré sú niečím jedinečné a ekologické. Pomáhajú k udržateľnosti. Vybrať si niektorý z nich znamená nakupovať zodpovedne. Ľudia si teraz uvedomujú, že zodpovednosť je niečo dôležité. Sociálne rozstupy sú zodpovedné, rúška sú zodpovedné – aj nakupovať sa dá zodpovedne.

O zodpovednom nakupovaní sa hovorí už dlho. Môže mu dať koronakríza nejaký nový impulz?

Veľa ľudí sa ocitlo v situácii, keď sú s peniazmi opatrní a radšej šetria. No niektorých ľudí sa to dotklo menej a môžu si dovoliť míňať peniaze. Keď som počul o ľuďoch, ktorí si kupujú jedlo, aby podporili svoje obľúbené reštaurácie, povedal som si: Prečo by nemohli to isté urobiť aj pre svoje obľúbené lokálne značky? Chceme upriamiť pozornosť na to, že míňanie peňazí a nakupovanie sú zrazu omnoho dôležitejšie a dá sa to robiť zodpovedne.

Jedna z vecí, kde každý z nás vie pomôcť, je nakupovanie vianočných darčekov. Môže to byť spôsob, ako niekoho nielen obdarovať, ale inému aj pomôcť. Raz nakúpiš a dvakrát dostaneš.

Ide iba o dobročinnosť alebo máte s projektom aj nejaké biznisové ambície?

Nejde o biznis. Rozhodli sme sa, že nebudeme vyrábať e-shop. To by sme robili v prípade, ak by sme na tom chceli zarobiť, ale o to nám nejde. Navyše by to znamenalo, že by sme výrobcov o časť peňazí pripravili. A naším cieľom je robiť presný opak. Vytvorili sme webstránku, bránu, cez ktorú ich nájdete a môžete sa s nimi priamo skontaktovať. Čiže sme vlastne skrátili cestu k nim, rovnako ako to robíme na Dobrom trhu.

Robíte to teda zadarmo?

Nič na tom nezarobíme. Mali sme teraz jednoducho čas a kamarátov, ktorí nám s tým dokázali pomôcť. Vďaka tomu nás to stálo veľmi málo peňazí. Bolo veľmi dôležité spustiť to za krátky čas, aby sme stihli predvianočnú sezónu.

Foto – Katarína Pšenáková

Koľko času trvalo webovú stránku vytvoriť a spustiť?

Presne neviem, našťastie mám kamarátov, ktorí tieto veci ovládajú – dizajnérov a programátorov. Myslím si, že celú myšlienku sme rozbehli za pár týždňov. Ja teraz pomáham s komunikáciou na sociálnych sieťach, stala sa z toho práca na plný úväzok.

Pomohla vám nejaká inšpirácia zo zahraničia?

Nešlo ani tak o inšpiráciu. Vyrastal som v Kanade, kde je veľa charitatívnych projektov. Ľudia tam oveľa viac berú osud do vlastných rúk. V Európe a na Slovensku skôr čakajú, že problémy za nich vyrieši štát. Aj to sa však teraz mení, stačí sa pozrieť na veľa ďalších iniciatív okolo.

Dá sa povedať, že sa snažíte preniesť komunitný spôsob pomoci do online priestoru?

Áno, hoci budovať a udržiavať komunitu cez internet je zložité. Veľa vecí sa mení vďaka trendu zodpovedného nakupovania. Keď ja sám idem nakupovať cez internet, míňam peniaze inak ako v minulosti. Už to nie je iba o cene, ale aj o tom, u koho nakupujem.

Podľa čoho si vyberáte, či u vás nejaká značka môže predávať alebo nie?

Organizátori trhov a podujatí sa vlastne stali kurátormi celého projektu. Vďaka nim vieme zaručiť, že výrobky sú kvalitné a ekologické. Po prvom týždni fungovania nás oslovujú ďalšie značky, ktoré sa chcú pripojiť. Kurátori zabezpečujú, že sú to skutočné firmy, ktoré ponúkajú kvalitu. Ide aj o to, ochrániť reputáciu organizátorov a každého jedného predajcu.

Podstatnou výhodou trhov je, že človek si na ňom môže výrobok obzrieť a ohmatať. Do akej miery sa dá takýto osobný zážitok nahradiť internetom?

To je ťažká otázka. Asi by som sa spýtal ľudí, ktorí internetu rozumejú. Je veľký rozdiel, keď si kupujete produkt od niekoho, kto ho vyrobil vlastnými rukami. Dozviete sa od neho, ako vznikol, celý príbeh za tým. Zrazu držíte v rukách niečo celkom iné a špeciálne. V dnešnej dobe nosíme všetci veľmi podobné oblečenie, ale keď prídete napríklad na Dobrý trh, máte možnosť kúpiť si od výrobcu originálny kúsok, jediný na svete. Je to ako nakupovať umelecké predmety.

Neobávate sa predpovedí, že na nakupovanie cez internet si zvykneme a po pandémii sa už do obchodov a na trhy nepohrnieme?

Snažím sa byť optimistom a hľadám na tom niečo pozitívne. Áno, online nakupovanie bude asi oveľa rozšírenejšie. Neviem, či je to dobré alebo zlé. No na druhej strane dúfam, že vzhľadom na koronakrízu sa ľudia naučia byť pri nakupovaní viac zodpovední a začnú si napríklad viac všímať environmentálne dôsledky nakupovania.

Myslíte si, že už sa dá hovoriť o tom, že je to celospoločenské?

Ľudia majú viac peňazí než v minulosti a vtedy začínajú rozmýšľať viac napríklad nad environmentálnym rozmerom produktov. Zaujímajú sa o ich pôvod. Vidieť to aj na podpore environmentálnych iniciatív, dokonca aj na výsledku volieb. Životné prostredie už je témou.

Aká teraz panuje nálada medzi drobnými výrobcami a obchodníkmi?

Ich prvou reakciou po tom, čo sme ich oslovili, bolo nadšenie. Ďakovali za to, že ich chceme podporiť.

Pomohol im váš projekt reálne zvýšiť predaj?

Zatiaľ to nevieme vyhodnotiť, keďže fungujeme len týždeň. Dúfam, že okrem nás im teraz pomôže aj otvorenie bratislavskej Starej tržnice, kde sa bude dať v obmedzenom režime prísť nakupovať a stretnúť malých výrobcov.

Viete porovnať situáciu malých výrobcov u nás napríklad s Kanadou, odkiaľ pochádzate?

Kanada je veľká krajina, kde je situácia iná v každom regióne. No v Toronte, odkiaľ som prišiel, majú teraz veľmi tvrdý lockdown. Už po prvom dni sa ozvala tamojšia asociácia malých podnikateľov, ktorá sa sťažuje, že veľké obchody mohli ostať otvorené, zatiaľ čo malé zavreli. Čakajú ich veľké problémy.

V Kanade sú ohrozené aj Vianoce, ľudia tam nedodržiavajú pravidlá. Počas Dňa vďakyvzdania mali rodinné stretnutia a oslavy. Hrozí, že ich nemocnice nezvládnu nový nápor pacientov, keď počty nakazených za krátky čas opäť vyletia hore. Povedal by som, že sú v podobnej situácii ako my, ale v podstate sú na tom rovnako ako všetci.

Čo vaša kaviareň, ako zvládate situáciu?

Bojujeme a dúfam, že budeme môcť bojovať ďalej. Mám veľké šťastie, že môžem ďalej učiť angličtinu a moja manželka nestratila prácu. Cirkev, od ktorej máme prenajatý priestor, je k nám našťastie ústretová. Budeme sa snažiť takto vydržať čo najdlhšie. Ťažko povedať, čo nás čaká, keď neviem, či ostaneme zatvorení mesiac alebo pol roka. Najdôležitejšie je, aby sme sa správali zodpovedne a dodržiavali pravidlá. Inak sa nám môže stať, že to bude celé trvať nie mesiace, ale roky.

Obchod vydavateľstva N Press je uvedený v zozname projektu Viac než nákup.

Dnes na DennikE.sk

Rieka bola biela a zapáchala ako mlieko. Za čo dostali mliekarne na Podpoľaní nezvyčajne vysokú pokutu

Rieka Slatina slúži počas horúcich letných dní na osvieženie. Foto - TASR
Rieka Slatina slúži počas horúcich letných dní na osvieženie. Foto – TASR

Hriňovské mliekarne podnikateľa Jána Malatinca sa odvolajú voči historickej pokute 135-tisíc eur, ktorú dostali za znečistenie rieky Slatina pri Zvolene. V stanovisku uviedli, že pokuta je „drakonická“ a Slovenská inšpekcia životného prostredia im chce poškodiť.

Minúta po minúte

McDonald’s na Slovensku vlani počas pandémie rozširoval doručovacie služby jedla. V januári pred vypuknutím pandémie túto službu ponúkal v štyroch bratislavských reštauráciách, aktuálne je ich 16, pribudli aj v Košiciach, Trnave a Banskej Bystrici.

Celkovo má reťazec s rýchlym občerstvením na Slovensku 35 reštaurácií, fungujú na systéme franšíz. Doručovacie služby chce zavádzať aj v ďalších prevádzkach.

Dopyt po rope sa v dôsledku pandémie bude oživovať pomalšie, v 2. polroku by ho mohlo podporiť rozšírenie očkovania a nové stimulačné opatrenia, uviedla agentúra IEA. Výhľad rastu dopytu na tento rok znížila o 300-tisíc barelov denne.

„Uzavretie hraníc, rozstupy a zastavenie aktivity budú aj naďalej obmedzovať dopyt po pohonných látkach, kým sa nepodarí viac rozšíriť distribúciu vakcíny, pravdepodobne až v druhej polovici roka,“ uvádza IEA v pravidelnej mesačnej správe.

Podľa agentúry sa dopyt po rope už zlepšoval, v decembri sa však trend obrátil. Znížila preto výhľad rastu dopytu na 1. štvrťrok o 580-tisíc barelov denne.

Tento rok IEA očakáva celkové zvýšenie dopytu o 5,5 milióna na 96,6 milióna barelov denne. Vlani klesol o 8,8 milióna barelov denne.

Ako sa vyvíjajú ceny ropy

Ceny ropy sa tento rok vďaka oznámeniu Saudskej Arábie o ďalšom znížení ťažby v nasledujúcich dvoch mesiacoch zotavili. Barel severomorskej zmesi Brent sa v súčasnosti obchoduje nad 55 dolármi a je blízko takmer ročného maxima.

Rast cien sa však spomalil, pretože zvýšenie počtu prípadov covidu-19 prinútilo mnohé krajiny opäť obmedziť pohyb. Je to aj prípad Číny, ktorá bola doteraz hlavným ťahúňom oživenia dopytu po pohonných látkach. (čtk, reuters)

Europoslanec SaS Eugen Jurzyca hovorí, že klesá ochota Slovákov financovať zelené projekty. Opiera sa o prieskum Focusu; pýtal sa v ňom na ochotu zvýšiť podporu zelených projektov z eurofondov aj za cenu zníženia podpory diaľnic, školstva či zdravotníctva.

Koncom roka 2019 so zvýšením podpory zelených projektov podľa europoslanca súhlasilo 40,5 % opýtaných, koncom vlaňajška už len 32,2 %.

Jurzyca dodal, že treba napriek tomu „veriť vedeckému konsenzu o tom, že boj s klimatickou zmenou je nutný a musíme aj na Slovensku dodržiavať naše medzinárodné záväzky“.

Slovensko získa v najbližšom období viac peňazí z EÚ než v minulosti. Okrem „klasických“ eurofondov totiž môže čerpať 5,8 milióna eur grantov z fondu obnovy EÚ. Veľká časť z nich bude venovaná práve na projekty zamerané proti klimatickej zmene.

Spoločnosť Johnson Controls potvrdila rušenie pracovných miest v Bratislave. Hovorí o „úplnom presune niekoľkých bratislavských oddelení do inej časti firmy“, ktoré sa dotkne 532 zamestnancov najmä vo finančných a účtovných funkciách.

O prepúšťaní v americkom koncerne už písal portál Aktuality.sk – uvádzal 300 prepustených, pričom pozície sa podľa webu presúvajú do Indie. V stanovisku pre TASR firma nespresnila, kam služby umiestni. Proces chcú uzavrieť do konca apríla.

Prepúšťanie stoviek ľudí ohlásilo aj americké AT&T, podľa odborárov pôjde o 300 ľudí. Firma pôsobí v Bratislave a Košiciach.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku v decembri klesli medziročne o 0,3 %, v rovnakej miere sa znížili aj v novembri. Priemerná inflácia za celý minulý rok sa spomalila na 0,5 % z 1,4 % v roku 2019.

Konečné údaje o inflácii za december a celý rok 2020 zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke.

Spotrebiteľské ceny klesali v medziročnom porovnaní od júla s výnimkou augusta, keď zostali bez zmeny. K deflácii prispelo najmä dočasné zníženie DPH, ktoré malo podporiť ekonomiku v koronakríze.

U. S. Steel od 8. januára zaznamenal 313 pozitívnych, čo by pri počte zhruba 9500 zamestnancov bolo viac než 3 %. Vo fabrike ďalej funguje verejné odberné miesto, negatívny test bude od 27. januára potrebný na cestu do práce.

  • Počet 313 pozitívnych, ktorý zverejnili oceliarne, je uvedený spomedzi zamestnancov. Tí sa mohli nechať testovať aj inde ako v podniku.
  • Testovacie miesto v U. S. Steel hlási od 8. januára 6825 testovaných, z čoho polovica zamestnancov je z U. S. Steelu. Za včerajšok do 18:30 tam bolo pozitívnych 26 zo 708 ľudí, čo by predstavovalo 3,7 %.

Predaj nových osobných áut sa v EÚ vlani vplyvom pandémie znížil o rekodných 23,7 % na 9,9 milióna vozidiel. Na Slovensku klesol ešte o niečo výraznejšie – o 24,9 %. V decembri sa medziročný európsky pokles zmiernil na 3,3 %.

Informovalo o tom Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).

Aký bol prepad za rok

  • V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v EÚ predalo zhruba o tri milióny vozidiel menej.
  • Percentuálne poklesy boli vo všetkých krajinách dvadsaťsedmičky dvojciferné.
  • Z veľkých trhov najvýraznejší prepad zaznamenalo Španielsko (-32,3 %), ďalej Taliansko (-27,9 %) a Francúzsko (-25,5 %).
  • Nemecko vykázalo pokles počtu registrácií o 19,1 %.

Ako to vyzeralo v decembri

  • Medziročný pokles sa zmiernil na 3,3 %, predalo sa 1,03 milióna áut.
  • Štyri najväčšie automobilové trhy vykázali veľmi rozdielne výsledky – vo Francúzsku a v Španielsku bol dvojciferný pokles (-14,9 a -11,8 %). Nemecko má za sebou solídny nárast o 9,9 % a v Španielsku sa registrovalo medziročne zhruba toľko vozidiel ako pred rokom.
  • Na Slovensku sa predaj znížil o 8,2 % na zhruba 7000 áut. (čtk, e)
Zdroj - ACEA
Zdroj – ACEA

Ekonomický newsfilter: Jedno- a dvojcentovky zneškodníme zaokrúhľovaním +

  • Kríza – nekríza, byty v Bratislave sú čoraz drahšie
  • Do najväčšej farmy prišiel finančník vychovaný v J&T
  • Pre priemysel neskončil rok zle, ale už ideme zase dole

Kanada schválila návrat lietadla Boeing 737 MAX do prevádzky, rozhodnutie platí od stredy 20. januára. Skončilo sa tak takmer dvojročné uzemnenie týchto strojov po tragických nehodách.

Kanadské ministerstvo dopravy uviedlo, že po preskúmaní konštrukčných zmien a dodatočnom výcviku pilotov ruší od 20. januára existujúce nariadenie o zákaze komerčnej prevádzky Boeingov 737 MAX vo vzdušnom priestore Kanady.

Očakáva tiež, že kanadské letecké spoločnosti budú pripravené vrátiť lietadlo na oblohu „v najbližších dňoch a týždňoch“.

Kanadský letecký dopravca číslo dva, WestJet, oznámil, že plánuje vrátiť svoju flotilu lietadiel Boeing 737 MAX do vzduchu vo štvrtok 21. januára po tom, čo koncern Boeing vyriešil technické problémy a zdokonalil výcvik pilotov. Aj spoločnosti Air Canada a Sunwing majú vo svojich flotilách lietadlá 737 MAX.

Kríza modelov MAX sa začala haváriou tohto lietadla v Indonézii v roku 2018, po ktorej nasledovala ďalšia v marci 2019 v Etiópii. (tasr, cnbc)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať