Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ak malým obchodom nepomôžeme, zaniknú aj trhy a festivaly, hovorí majiteľ kaviarne z Dobrého trhu

Benjamin Pascoe. Foto - Katarína Pšenáková
Benjamin Pascoe. Foto – Katarína Pšenáková

Benjamin Pascoe, pôvodom Kanaďan, už dvadsať rokov žije na Slovensku. Vlastní kaviareň a antikvariát Next Apache (vtipný prepis slovenského Nech sa páči do angličtiny; pozn. E) na Panenskej ulici v Starom Meste, kde sa zvykne organizovať aj podujatie Dobrý trh.

Spolu s organizátormi festivalu BRaK, ľuďmi stojacimi za Starou tržnicou, Design Weekom a Urban Marketom spustili projekt Viac než nákup. Dúfajú, že virtuálny trh pomôže malým obchodníkom a výrobcom aspoň čiastočne vykompenzovať ušlý zisk zo zrušených akcií.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo sú trhy a predvianočné akcie rozhodujúcim obdobím pre prežitie trhovníkov,
  • či považuje zrušenie akcií za správne,
  • čo si myslí o predpovediach, že z online obchodov sa do kamenných nevrátime ani po koronakríze,
  • prečo sú podľa neho ľudia ochotní podporiť radšej drobného obchodníka ako veľký reťazec,
  • aká je situácia malých obchodníkov v kanadskom Toronte
  • a ako jeho kaviareň prežíva lockdown.

Ako vám napadlo pustiť sa do projektu Viac než nákup?

Za normálnych okolností chodím každý týždeň na trhy a lokálne podujatia. Teraz vidím, s akými problémami sa stretávajú. Bolo mi jasné, že s tým musíme niečo urobiť. Veľa sa rozpráva o problémoch, ktoré postihli gastroprevádzky, veľké korporácie. Vyvolalo to celospoločenskú diskusiu o ich problémoch. Ale na malých lokálnych výrobcov, obchodníkov a vydavateľov sa úplne zabudlo. Súčasná situácia je pre nich o to horšia, že oni nemajú ľudí a procesy, ktoré by ich teraz podržali, povedali im, čo majú robiť. Nikto za nich nehovoril.

Je podľa vás správne, že mnohé trhy a podujatia sa pred Vianocami nekonajú?

Každý v tejto situácii trpí nejak inak. Bohužiaľ, nič sa s tým nedá robiť. Ak ste niekedy boli na Dobrom trhu alebo Urban Markete, viete, že sa tam tlačia tisíce ľudí. To je momentálne to najhoršie, čo by sme mohli spraviť.

Ale napríklad vo Viedni vianočné trhy budú.

Nuž, uvidíme, čo sa stane. Donedávna mali prísny lockdown. Keď sa však pozriete na to, ako zvyknú vyzerať vianočné trhy v Bratislave, viete, že sú naozaj plné ľudí.

Neviníte teda zo súčasnej situácie vládu alebo postup, ktorý zvolilo mesto?

Mohli by sme sa sťažovať na vládu a dlho tu debatovať, no náš projekt nie je v žiadnom prípade proti vláde a jej nariadeniam. Oni majú veľa problémov, ktoré musia riešiť, a toto je náš spôsob, ako si vieme pomôcť sami. Dobrý trh, Urban Market, Design Week sa síce uskutočnia, no vo veľmi špeciálnom režime, ktorý znižuje možnosť nejakej interakcie. Každý robí, čo vie, a všetci sa musíme novým podmienkam nejak prispôsobiť.

A vy ste sa rozhodli, že malým výrobcom a obchodom pomôže spoločný web.

Sadli sme si s organizátormi Dobrého trhu, Urban Marketu, BRaK Festivalu a Design Weeku a uvedomili sme si, že ak malým výrobcom a obchodníkom nepomôžeme, tak zaniknú nielen oni, ale aj naše akcie.

O akých drobných výrobcoch sa vlastne rozprávame?

Poznáme sa z trhov, festivalov a ostatných podujatí. Možno to vyzerá ako bratislavská akcia, no títo ľudia sú z celého Slovenska. Za niekoľko rokov vybudovali veľmi silnú komunitu. Dobrý trh je úspešný projekt vďaka tomu, že sa naň podarilo pritiahnuť ľudí, ktorí vyrábajú remeselne kvalitné veci. Na stránke viacneznakup.sk nájdu ľudia tú istú kvalitu. Sú to inovatívne a ekologické veci. Výrobcov je už viac ako dvesto. Predávajú oblečenie, kozmetiku, šperky, umelecké predmety, knihy aj hračky pre deti. Niektoré značky majú aj sociálny rozmer. Napríklad jeden výrobca mydiel zamestnáva týrané ženy.

Ako im pomôže, že sa ocitnú na jednom spoločnom mieste na webe?

Lokálne podujatia majú zmysel najmä v tom, že pomáhajú výrobcom zviditeľniť sa. Je to veľakrát ich jediná možnosť, ako dať o sebe vedieť. Na internete sú takmer neviditeľní. Keď zadáte do internetového vyhľadávača napríklad sviečky, dostanete odkazy so stovkami odkazov na zahraničné produkty. Ak neviete, čo presne hľadáte, ťažko medzi nimi nájdete malé značky. Trhy sú na to, aby ste ich stretli.

Do akej miery záviseli od toho, čo sa im podarilo predať na lokálnych trhoch?

Presné čísla nepoznám, no iný spôsob, ako sa dostať k zákazníkom, než internet teraz pre nich neexistuje. Nemajú prístup do obchodných reťazcov. Ja žijem na Slovensku dvadsať rokov, počas ktorých som pochodil veľa trhov. Vidieť podľa nich, ako sa krajina hýbe dopredu.

V akom zmysle?

Myslím si, že väčšina ľudí si uvedomuje, aké ťažké je na Slovensku rozbiehať malé podnikanie. Keď idete na trh a vidíte na ňom všetkých tých drobných výrobcov, ich nápady, tvrdú prácu a schopnosť prežiť tie náročné podmienky, je to dobrý znak, že krajine sa darí. To, že sa trhom, jarmokom a sezónnym festivalom na Slovensku začalo v posledných rokoch dariť, je veľmi pozitívny signál.

Pomáha webová stránka viacneznakup.sk aj inak než tým, že tam drobných výrobcov nájdem?

Ide aj o to dať ľuďom možnosť vybrať si z produktov, ktoré sú niečím jedinečné a ekologické. Pomáhajú k udržateľnosti. Vybrať si niektorý z nich znamená nakupovať zodpovedne. Ľudia si teraz uvedomujú, že zodpovednosť je niečo dôležité. Sociálne rozstupy sú zodpovedné, rúška sú zodpovedné – aj nakupovať sa dá zodpovedne.

O zodpovednom nakupovaní sa hovorí už dlho. Môže mu dať koronakríza nejaký nový impulz?

Veľa ľudí sa ocitlo v situácii, keď sú s peniazmi opatrní a radšej šetria. No niektorých ľudí sa to dotklo menej a môžu si dovoliť míňať peniaze. Keď som počul o ľuďoch, ktorí si kupujú jedlo, aby podporili svoje obľúbené reštaurácie, povedal som si: Prečo by nemohli to isté urobiť aj pre svoje obľúbené lokálne značky? Chceme upriamiť pozornosť na to, že míňanie peňazí a nakupovanie sú zrazu omnoho dôležitejšie a dá sa to robiť zodpovedne.

Jedna z vecí, kde každý z nás vie pomôcť, je nakupovanie vianočných darčekov. Môže to byť spôsob, ako niekoho nielen obdarovať, ale inému aj pomôcť. Raz nakúpiš a dvakrát dostaneš.

Ide iba o dobročinnosť alebo máte s projektom aj nejaké biznisové ambície?

Nejde o biznis. Rozhodli sme sa, že nebudeme vyrábať e-shop. To by sme robili v prípade, ak by sme na tom chceli zarobiť, ale o to nám nejde. Navyše by to znamenalo, že by sme výrobcov o časť peňazí pripravili. A naším cieľom je robiť presný opak. Vytvorili sme webstránku, bránu, cez ktorú ich nájdete a môžete sa s nimi priamo skontaktovať. Čiže sme vlastne skrátili cestu k nim, rovnako ako to robíme na Dobrom trhu.

Robíte to teda zadarmo?

Nič na tom nezarobíme. Mali sme teraz jednoducho čas a kamarátov, ktorí nám s tým dokázali pomôcť. Vďaka tomu nás to stálo veľmi málo peňazí. Bolo veľmi dôležité spustiť to za krátky čas, aby sme stihli predvianočnú sezónu.

Foto – Katarína Pšenáková

Koľko času trvalo webovú stránku vytvoriť a spustiť?

Presne neviem, našťastie mám kamarátov, ktorí tieto veci ovládajú – dizajnérov a programátorov. Myslím si, že celú myšlienku sme rozbehli za pár týždňov. Ja teraz pomáham s komunikáciou na sociálnych sieťach, stala sa z toho práca na plný úväzok.

Pomohla vám nejaká inšpirácia zo zahraničia?

Nešlo ani tak o inšpiráciu. Vyrastal som v Kanade, kde je veľa charitatívnych projektov. Ľudia tam oveľa viac berú osud do vlastných rúk. V Európe a na Slovensku skôr čakajú, že problémy za nich vyrieši štát. Aj to sa však teraz mení, stačí sa pozrieť na veľa ďalších iniciatív okolo.

Dá sa povedať, že sa snažíte preniesť komunitný spôsob pomoci do online priestoru?

Áno, hoci budovať a udržiavať komunitu cez internet je zložité. Veľa vecí sa mení vďaka trendu zodpovedného nakupovania. Keď ja sám idem nakupovať cez internet, míňam peniaze inak ako v minulosti. Už to nie je iba o cene, ale aj o tom, u koho nakupujem.

Podľa čoho si vyberáte, či u vás nejaká značka môže predávať alebo nie?

Organizátori trhov a podujatí sa vlastne stali kurátormi celého projektu. Vďaka nim vieme zaručiť, že výrobky sú kvalitné a ekologické. Po prvom týždni fungovania nás oslovujú ďalšie značky, ktoré sa chcú pripojiť. Kurátori zabezpečujú, že sú to skutočné firmy, ktoré ponúkajú kvalitu. Ide aj o to, ochrániť reputáciu organizátorov a každého jedného predajcu.

Podstatnou výhodou trhov je, že človek si na ňom môže výrobok obzrieť a ohmatať. Do akej miery sa dá takýto osobný zážitok nahradiť internetom?

To je ťažká otázka. Asi by som sa spýtal ľudí, ktorí internetu rozumejú. Je veľký rozdiel, keď si kupujete produkt od niekoho, kto ho vyrobil vlastnými rukami. Dozviete sa od neho, ako vznikol, celý príbeh za tým. Zrazu držíte v rukách niečo celkom iné a špeciálne. V dnešnej dobe nosíme všetci veľmi podobné oblečenie, ale keď prídete napríklad na Dobrý trh, máte možnosť kúpiť si od výrobcu originálny kúsok, jediný na svete. Je to ako nakupovať umelecké predmety.

Neobávate sa predpovedí, že na nakupovanie cez internet si zvykneme a po pandémii sa už do obchodov a na trhy nepohrnieme?

Snažím sa byť optimistom a hľadám na tom niečo pozitívne. Áno, online nakupovanie bude asi oveľa rozšírenejšie. Neviem, či je to dobré alebo zlé. No na druhej strane dúfam, že vzhľadom na koronakrízu sa ľudia naučia byť pri nakupovaní viac zodpovední a začnú si napríklad viac všímať environmentálne dôsledky nakupovania.

Myslíte si, že už sa dá hovoriť o tom, že je to celospoločenské?

Ľudia majú viac peňazí než v minulosti a vtedy začínajú rozmýšľať viac napríklad nad environmentálnym rozmerom produktov. Zaujímajú sa o ich pôvod. Vidieť to aj na podpore environmentálnych iniciatív, dokonca aj na výsledku volieb. Životné prostredie už je témou.

Aká teraz panuje nálada medzi drobnými výrobcami a obchodníkmi?

Ich prvou reakciou po tom, čo sme ich oslovili, bolo nadšenie. Ďakovali za to, že ich chceme podporiť.

Pomohol im váš projekt reálne zvýšiť predaj?

Zatiaľ to nevieme vyhodnotiť, keďže fungujeme len týždeň. Dúfam, že okrem nás im teraz pomôže aj otvorenie bratislavskej Starej tržnice, kde sa bude dať v obmedzenom režime prísť nakupovať a stretnúť malých výrobcov.

Viete porovnať situáciu malých výrobcov u nás napríklad s Kanadou, odkiaľ pochádzate?

Kanada je veľká krajina, kde je situácia iná v každom regióne. No v Toronte, odkiaľ som prišiel, majú teraz veľmi tvrdý lockdown. Už po prvom dni sa ozvala tamojšia asociácia malých podnikateľov, ktorá sa sťažuje, že veľké obchody mohli ostať otvorené, zatiaľ čo malé zavreli. Čakajú ich veľké problémy.

V Kanade sú ohrozené aj Vianoce, ľudia tam nedodržiavajú pravidlá. Počas Dňa vďakyvzdania mali rodinné stretnutia a oslavy. Hrozí, že ich nemocnice nezvládnu nový nápor pacientov, keď počty nakazených za krátky čas opäť vyletia hore. Povedal by som, že sú v podobnej situácii ako my, ale v podstate sú na tom rovnako ako všetci.

Čo vaša kaviareň, ako zvládate situáciu?

Bojujeme a dúfam, že budeme môcť bojovať ďalej. Mám veľké šťastie, že môžem ďalej učiť angličtinu a moja manželka nestratila prácu. Cirkev, od ktorej máme prenajatý priestor, je k nám našťastie ústretová. Budeme sa snažiť takto vydržať čo najdlhšie. Ťažko povedať, čo nás čaká, keď neviem, či ostaneme zatvorení mesiac alebo pol roka. Najdôležitejšie je, aby sme sa správali zodpovedne a dodržiavali pravidlá. Inak sa nám môže stať, že to bude celé trvať nie mesiace, ale roky.

Obchod vydavateľstva N Press je uvedený v zozname projektu Viac než nákup.

Dnes na DennikE.sk

Heger žiada posielať každú faktúru daniarom online. Pozor pri tom na šikanu malých, varujú podnikatelia

Minister financií Eduard Heger. Foto – TASR
Minister financií Eduard Heger. Foto – TASR

Ministerstvo financií chce, aby všetci podnikatelia museli v budúcnosti vydávať faktúry z každej transakcie, ktorú neevidujú cez e-kasu. Pred jej vystavením by mali poslať fakturačné údaje v reálnom čase daniarom. To isté bude musieť urobiť odberateľ.

Sulík dal preveriť IT systém za 8 miliónov, NKÚ potvrdil, že bol úplne zbytočný

Bývalý minister hospodárstva a prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Foto – TASR
Bývalý minister hospodárstva a prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Foto – TASR

Ministerstvo hospodárstva si ešte v roku 2013 v utajenom režime objednalo IT systém pre krízové riadenie za 24 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že sa vôbec nevyužíval. „ISKRA môže slúžiť ako ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami.“

Minúta po minúte

Priemyselná výroba v USA v decembri stúpla o 1,6 %, čo bolo oveľa viac, než sa čakalo, a najviac od júla, vyplýva z údajov centrálnej banky Fed. Produkcia sa zvýšila tretí mesiac za sebou, za úrovňou pred pandémiou však zaostáva o 3,3 %.

Americký priemysel v decembri pracoval na 74,5 % kapacity, vo februári fungoval na 76,9 %. Využitie kapacít je vyše 5 % pod priemerom za roky 1972 až 2019.

Analytici upozorňujú, že v ďalších mesiacoch by sa výroba mohla opäť spomaliť, pretože pandémia opäť silnie. To narušilo dodávateľský reťazec a prinútilo mnoho pracovníkov zostať doma. (čtk, reuters, ap)

Projekt Nový Istropolis od Immocapu je podľa organizácie Docomomo v rozpore s územným plánom. Hovorí, že jeho ťažiskom je bytová výstavba a zvyšuje zastavanosť územia o takmer dve tretiny. Developer reagoval, že projekt v súlade s plánom je.

Združenie, ktoré už plány na búranie Istropolisu na Trnavskom mýte viackrát kritizovalo, hovorí, že podľa územného plánu má byť bytová výstavba v lokalite len doplnková. Reagovalo tak na projekt predložený na posudzovanie environmentálnych vplyvov.

Immocap v reakcii napísal, že projekt zodpovedá územnému plánu „podľa funkcie 201 ako územie občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu, v ktorom rezidenčná funkcia neprekračuje 30 % z celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby“.

Dodal, že súlad projektu nakoniec posúdi bratislavský magistrát.

V reakcii tiež argumentoval tým, že robil medzinárodnú architektonickú súťaž, a podľa neho sa ukázalo, že Istropolis je v súčasnej podobe neudržateľný.  (tasr, e)

BMW chce tento rok zdvojnásobiť predaj plne elektrických áut. Vrátane hybridov má v pláne zvýšiť odbyt vozidiel na čiastočný alebo plne elektrický pohon o 50 %. Automobilka aj jej konkurenti sa snažia dohnať americkú Teslu.

Bavorská automobilka minulý rok predala 193-tisíc plne elektrických a hybridných áut, Tesla dodala zákazníkom takmer pol milióna čistých elektromobilov.

BMW vlani zvýšilo predaj elektromobilov o takmer 32 %, v Európe tvorili 15 % predaja hlavnej značky. Do roku 2023 chce zvýšiť počet vyrábaných elektrických modelov zo súčasných 13 na 25, z toho vyše polovica má byť plne elektrická.

Zvýšenie výroby elektrických áut podporujú prísnejšie emisné normy v EÚ aj v Číne a snaha čoraz väčšieho počtu krajín zakázať predaj nových vozidiel poháňaných fosílnymi palivami, v niektorých prípadoch už v roku 2030. (čtk, reuters)

Najpredávanejšej značke áut na Slovensku – Škode – klesol vlani počas pandémie predaj o 15 %. Škoda Auto, ktorá je súčasťou koncernu Volkswagen, hovorí, že sa jej podiel na slovenskom trhu pritom zvýšil z 19,9 na 22,4 %.

Predaj áut padal v celej Európe, podľa údajov európskeho združenia výrobcov ACEA sa za prvých 11 mesiacov vlaňajška znížil v EÚ o 25,5 % a na Slovensku o 26,2 %.

Škoda Auto uviedla, že v minulom roku predala 17 064 áut. Za rok 2019 hlásila 20 211 vozidiel.

Najpredávanejším modelom Škody Auto bola v minulom roku Fabia, nasledovala Octavia.

Objem fúzií a akvizícií uskutočnených v roku 2020 klesol na 2,9 bilióna dolárov z predvlaňajších 3,3 bilióna. Aktivita na trhu sa obnovila od júna po tom, ako trh v prvom štvrťroku zamrzol, vyplýva zo štúdie poradenskej firmy EY.

Podľa EY bol vlaňajšok pre firemné transakcie v znamení zvratov. Ich celkový objem bol piaty najvyšší od globálnej finančnej krízy.

Poradenská firma odhaduje, že medziročný rast hodnoty fúzií a akvizícií zaznamenaný od začiatku 3. štvrťroka 2020 bude pokračovať aj v tomto roku.

Podrobnejšie údaje za rok 2020:

  • Najvýraznejší pokles aktivity zažil priemyselný a spotrebiteľský sektor. Darilo sa odvetviam, ako sú technológie, médiá, zábava a telekomunikácie alebo elektrická energia a služby.
  • Aktivita v jednotlivých regiónoch sa odlišovala. Hodnota transakcií v Amerike klesla o 29 % na 1,27 miliardy dolárov, trh v USA zažil v čase vrcholiaceho lockdownu pokles o 80 % oproti roku 2019.
  • V Ázii a Tichomorí sa v prvých dvoch mesiacoch vlaňajška transakčná aktivita radikálne spomalila, pred koncom roka však vzrástla o pätinu na 805 miliárd dolárov. (čtk)

Na Slovensko prišla zásielka 2,6 milióna antigénových testov. V priebehu siedmich dní dorazilo celkovo viac ako 5 miliónov kvalitných antigénových testov od spoločnosti SD Biosensor, informuje ministerstvo hospodárstva.

Ide o druhú časť z celkovo 5,2 milióna testov, ktoré si ministerstvo priamo objednalo od firmy Eurolab Lambda. Cena dovedna predstavuje 25,7 milióna eur.

Výrobcom testov je firma SD Biosensor, cena jedného vychádza 4,95 eura za kus. Prvá časť prišla 7. januára.

Nákup testov bol jeden z predmetov sporov medzi predsedom SaS Richardom Sulíkom a premiérom Igorom Matovičom. Matovič Sulíkovi vyčítal, že testy kupoval príliš dlho.

Toyota vlani zvýšila podiel na európskom trhu na rekordných 6 %. Odbyt jej vozidiel Toyota a Lexus v regióne klesol o 9 % na vyše 993-tisíc kusov, čo je miernejší než zhruba pätinový prepad celého automobilového odvetvia.

Toyota bola v roku 2019 druhou najväčšou automobilkou na svete podľa počtu predaných áut po Volkswagene. Podľa predbežných výsledkov sa to vlani nezmenilo.

Na celkové predajné výsledky firmy Toyota Motor Europe (TME) mal vplyv silný dopyt po modeloch s hybridným pohonom. Ich odbyt klesol medziročne o 6 % na 529-tisíc.

TME zabezpečuje predaj na trhoch západnej, strednej a východnej Európy vrátane Turecka, Ruska, Izraela a viacerých krajín v Strednej Ázii, napríklad v Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku a Kazachstane. (čtk)

Najvyšší súd v Británii rozhodol v prospech tisícok podnikov v spore s poisťovňami, ktoré nechceli uznať straty v dôsledku nariadenej pandemickej uzávery. Menšie firmy, napríklad reštaurácie, sa po odmietnutí poisťovňami obávali bankrotu.

Poisťovne Hiscox, RSA, QBE, Argenta, Arch a MS Amlin tvrdili, že mnoho poistných zmlúv uzavretých pre prípad prerušenia podnikania nepokrýva také rozsiahle obmedzenie aktivít, aké sa objavilo v marci.

Britská vláda vtedy v dôsledku šírenia koronavírusu siahla k plošnej uzávere. Uvedená šestica poisťovní patrí k najväčším poisťovacím ústavom na svete zameraným na krytie rizika v súkromnej sfére.

Prečo dal súd za pravdu firmám

Sudcovia uviedli, že keď pozorne preskúmali doložky k poistným zmluvám, zistili, že poisťovne mali v mnohých prípadoch plniť.

Ide o situácie, keď je prekážkou napríklad choroba či zamietnutie prístupu na pozemok firmy. Rozhodnutie súdu tak znamená víťazstvo pre poistené firmy aj pre regulátora odvetvia FCA, ktorý sa za ne postavil.

Ďalšie súvislosti:

  • Verdikt najvyššieho súdu ovplyvní zhruba 37-tisíc poistených subjektov a 60 poisťovní.
  • Suma, ktorá by mala byť vyplatená, sa pohybuje v miliardách libier.
  • Rozhodnutie súdu malo okamžitý vplyv aj na akciový trh. Napríklad akcie poisťovne Hiscox po ňom klesli o viac ako 5 %. (čtk, reuters)

Nemecký súd zastavil trestné konanie s bývalým šéfom VW Martinom Winterkornom, týka sa manipulácie s akciovým trhom v súvislosti s emisným škandálom. Winterkorna ešte čaká súdny proces, v ktorom čelí obvineniu z podvodu v tej istej kauze.

V zastavenom konaní bol Winterkorn (73) obvinený, že investorov včas neinformoval o dôsledkoch falšovania údajov o emisiách. Súd predpokladá, že postih v tomto prípade by bol oveľa menší než v procese, ktorý sa týka podvodu.

„Usvedčenie z manipulácie s trhom by neviedlo k výraznému zvýšeniu celkovo vymeraného trestu,“ cituje súd agentúra Reuters.

Ďalšie obvinenia

Proces s Winterkornom týkajúci sa podvodu je plánovaný na koniec februára. Súd označil za vysoko pravdepodobné, že v ňom bude uznaný za vinného.

Podľa informácií zo septembra bude Winterkorn čeliť aj obvineniu z organizovaného obchodného podvodu. Kupci niektorých áut z koncernu VW boli oklamaní, pretože ich vozidlá boli vybavené softvérom na manipuláciu s emisiami. Podľa súdu im vznikla finančná škoda celkovo za stovky miliónov eur.

História emisnej kauzy

Volkswagen v septembri 2015 v reakcii na obvinenie amerických úradov priznal, že softvér umožňujúci manipulovať s testami oxidov dusíka nainštaloval zhruba do 11 miliónov áut po celom svete.

Škandál už automobilku stál desiatky miliárd eur. Winterkorn krátko po odhalení škandálu odstúpil z funkcie šéfa firmy. (čtk, dpa)

Bývalý šéf VW Martin Winterkorn Foto - TASR/AP
Bývalý šéf VW Martin Winterkorn Foto – TASR/AP

Štátne Lesy SR obsadili funkciu riaditeľa výrobno-technického úseku, dokončili tak zmeny vo vedení po vlaňajšom nečakanom odvolaní Mateja Vigodu. Bývalý šéf podniku hovoril, že tento post ponúkali jemu, ale neprijal ho.

Novým riaditeľom výrobno-technického úseku bude Ján Schürger. Podľa lesov pôsobil predtým v cirkevných lesoch – vo firme Lesy Jasov, ktorá patrí tamojšiemu opátstvu.

Novým riadieľom Lesov SR sa už skôr stal Tomáš Čuka, na post ekonomického riaditeľa prišiel Karol Vinš, ktorý viedol Zväz spracovateľov dreva.

Vigoda o ponuke stať sa výrobno-technickým riaditeľom hovoril v nedávnom rozhovore pre portál Aktuality.sk.

ZSSK priviezli prvý z piatich nových vlakov, ktoré budú jazdiť na trati zubačky aj tatranských električiek. Cestujúci ho podľa štátneho dopravcu po prvý raz využijú zrejme v auguste. Dodávateľom je švajčiarsky Stadler, celková hodnota zákazky takmer 39 miliónov eur.

Železnice počítajú s tým, že päť vlakov nasadia do konca tohto roka. Jazdiť budú na tratiach Štrba – Štrbské Plesto, Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica.

Nové vlaky budú modernejšie, ale s nižším počtom miest na sedenie. Okrem piatich vlakov je súčasťou eurofondovej zákazky aj jeden pomocný rušeň.

Zubačka zo Štrby do Štrbského Plesa sa teraz rekonštruuje a vlaky sú nahradené autobusmi. ŽSR predpokladali ukončenie prác vo februári, podľa ministerstva dopravy však trať odovzdajú až na prelome mája a júna.

Čo sa stane so starými zubačkami

  • ZSSK hovorí, že si dva vlaky ponechá na mimoriadne a historické jazdy a prípadné posilnenie počas špičky.
Foto - ZSSK
Foto – ZSSK

Dve firmy zo strojárskeho a potravinárskeho priemyslu oznámili investície v celkovej výške 15,6 milióna eur. Nemecká skupina Hydac Electronic a švajčiarska Nestlé zároveň požiadali o investičné stimuly na ne.

Vyplýva to z materiálov ministerstva hospodárstva.

Hydac Electronic v Tvrdošíne

  • Hydac plánuje do roku 2022 vynaložiť 8,38 milióna eur do rozvoja továrne v Tvrdošíne.
  • Peniaze použije na automatizáciu súčasnej výroby elektromagnetických systémov, ventilov a displejov a do novej výroby kamerových systémov na využitie v poľnohospodárstve.
  • Vďaka projektu vytvorí 68 pracovných miest.

Nestlé v Prievidzi

  • Slovenská divízia švajčiarskeho potravinárskeho gigantu Nestlé zvýši produkciu vďaka investícii do nových výrobných liniek.
  • Závod v Prievidzi sa zameriava najmä na výrobu dehydrovaných bujónov a polievok.
  • Objem produkcie plánujú zdvihnúť takmer o tretinu a podnik vytvorí vďaka investícii štyri desiatky pracovných miest.

Obe investície štát plánuje podporiť stimulmi. Daňové úľavy by však mali byť nižšie, než firmy pôvodne žiadali.

Celková nezamestnanosť sa na Slovensku vlani po prepuknutí pandémie zvýšila nad osem percent zo šiestich. Výraznejšiemu prepúšťaniu zabránili podľa ekonómov opatrenia na udržanie pracovných miest.

Rušenie stoviek pracovných miest, naopak, ohlásil štátom ovládaný nákladný železničný dopravca ZSSK Cargo a Slovenská pošta. (čtk, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať