Heger vybral šéfa Tiposu spôsobom, ktorý má typické znaky straníckeho klientelizmu

• Na rozdiel od výberu prezidenta finančnej správy o konkurze na šéfa Tiposu zverejňovalo ministerstvo financií len minimum informácií.
• Kritériá výberového konania splnili iba štyria ľudia, presne toľkých ministerstvo potrebovalo do predstavenstva.
• Nový predseda predstavenstva Marek Kaňka je dlhoročný známy ministra Eduarda Hegera a pôsobil v agentúre, ktorá pracovala pre OĽaNO.
  
• Ministerstvo argumentovalo, že hľadalo manažérov zo súkromnej sféry a chcelo byť preto diskrétne.
• Transparency International hovorí, že ministerstvo mohlo aspoň do výberovej komisie zobrať ľudí z vonkajšieho prostredia.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) vybral šéfa Tiposu, národnej lotériovej spoločnosti, v pofidérnom výberovom konaní.

S Marekom Kaňkom sa minister pozná 15 rokov. Stretávali sa v rámci kresťanského spoločenstva a poznajú sa aj pracovne – pôsobil v mediálnej agentúre, ktorá pracovala pre hnutie OĽaNO. Kaňkovi zveril vedenie Tiposu s polmiliardovými tržbami najskôr dočasne – kým nespravia výberové konanie.

Keď sa ho Denník N pýtal na konflikt záujmov, povedal, že je to z jeho strany zatiaľ dočasná výpomoc. „Transparentnosť ukáže výberové konanie,“ odpovedal Kaňka.

To však ukázalo opak – konkurz zorganizovali spôsobom, ktorý prilákal len málo uchádzačov, a vyhral opäť Kaňka.

Heger postupoval ako Doležal 

Minister Heger predtým ukázal, že vie spraviť aj poctivé a otvorené výberové konanie. Konkurzy na šéfov finančnej správy a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť boli vysielané naživo, výberové komisie boli známe a sedeli v nich okrem Hegerových ľudí aj zástupcovia mimovládok, opozície, univerzity a ďalší odborníci. Keďže boli oba konkurzy dôveryhodné, prihlásilo sa veľa schopných kandidátov.

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) robil výberové konania úplne inak – takmer sa o nich nevedelo a prihlásili sa spravidla iba tí, ktorých Doležal predtým dosadil za dočasných šéfov.

Pri Tipose však tento postup zvolil aj minister Heger. Kritériá výberového konania splnili iba štyria ľudia – presne toľkých aj Heger potreboval do predstavenstva Tiposu – podobne ako to bolo pri štátnych firmách v rezorte Andreja Doležala.

Prilákať čo najviac ľudí?

Hegerovi ľudia hovoria, že vyberať šéfa Tiposu a vyberať šéfa finančnej správy sú dve rôzne veci, čomu zodpovedajú aj iné parametre. Prezident finančnej správy je vysoká štátna funkcia porovnateľná s ministrom, pokiaľ ide o komunikáciu s verejnosťou.

Nedá sa to podľa nich porovnať s funkciou člena predstavenstva v štátnej firme.

„Ministerstvo financií hľadalo kvalitných manažérov aj zo súkromnej sféry a v týchto prípadoch je rozumná miera diskrétnosti. Nie každý špičkový manažér chce, aby sa jeho zamestnávateľ dozvedel, že rozmýšľa o odchode. V prípade neúspechu by mohol ohroziť svoju profesionálnu reputáciu v zmysle „chcel odísť pracovať pre štát a neuspel“. Takže zverejňujeme len mená úspešných uchádzačov. Z toho dôvodu sme ich ani nestreamovali, aby sa prihlásilo čo najviac ľudí,“ píše tlačový odbor.

Verejný záujem vs. diskrétnosť

Podľa mimovládnej organizácie Transparency International tento argument síce má racionálny základ, ale je otázne, či je namieste, keď ide o vrcholné manažérske pozície vo firmách s tržbami v stovkách miliónov eur.

Tipos je podľa tržieb (540 miliónov eur) štvrtou najväčšou štátnou firmou (po Všeobecnej zdravotnej poisťovni, SPP a OKTE) a ako jedna z mála má aj zaujímavé zisky. Patrí medzi veľkých sponzorov športu, čo sa dá ľahko zneužiť.

Otvorené výberové konania majú aj veľké výhody, napríklad značné obmedzenie priestoru pre „politické trafiky“, hodnotí Transparency.

„Keď sa napriek tomu ministerstvo pre takýto uzatvorený spôsob výberu manažérov rozhodne, malo by ho kompenzovať prinajmenšom verejným menovaním externých zástupcov do výberovej komisie, ktorí požívajú v danej sfére dôveru verejnosti, a verejnú kontrolu by tak zaručili aspoň takýmto spôsobom,“ zhodnotil projektový koordinátor Transparency Michal Piško, ktorý však ocenil, že ich zástupcu prizvali k výberu člena predstavenstva v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke.

Bývalého šéfa zadržala NAKA

Ak bolo cieľom ministerstva prilákať na pohovor veľa uchádzačov, tak sa im to aj tak nepodarilo. Na výberovom konaní sa zúčastnilo 14 uchádzačov, z ktorých iba štyria spĺňali kritériá. Presne toľko pozícií bolo treba obsadiť.

Podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť by sa aj v štátnych firmách mali vedúce pozície obsadzovať transparentne. „Verejné vypočutie zvyšuje dôveru v kvalitu celého procesu. Členovia výberovej komisie sa často lepšie pripravia, celý postup má protikorupčný efekt,“ hovorí riaditeľka inštitútu Veronika Prachárová.

Minimálne to podľa nej odstráni pochybnosti. „Takto pred rokom NAKA zadržala bývalého riaditeľa Tiposu, lebo podľa obvinenia cez štátnu akciovku pral peniaze – čo zvyšuje citlivosť celého prípadu,“ pripomenula Prachárová.

Verejný záujem je podľa nej dôležitejší ako riziko, že sa možno nejakí manažéri zo súkromného sektora zľaknú. „Ak by sme prijali takúto argumentáciu, mohlo by sa to aplikovať na obsadzovanie všetkých pozícií štátom.“

Na verejných vypočutiach musia uchádzači neraz odpovedať aj na nepríjemné otázky týkajúce sa ich minulosti.

Ak by im čelil aj Kaňka, zrejme by vysvetľoval, ako sa jeho firma Oliva Group dostala do podozrivého reťazca obchodov, na ktorý upozornil portál Aktuality. Týkalo sa to viacnásobných nákupov a predajov filtrov na čistenie vody, ktoré prešli cez päť firiem. Jednou z nich bola Oliva Group.

Jedna z firiem v reťazci nezaplatila daň a ostatné si vypýtali vratky DPH, takže štátu vznikla škoda, písali Aktuality. Kaňka pre Aktuality povedal, že jeho firma daň zaplatila a o problémoch, ktoré sa diali vo firmách v reťazci, nevedel.

Radičovej pravidlá nefungujú

Povinné výberové konania do štátnych firiem zaviedla Radičovej vláda, čím chcela obmedziť korupciu, klientelizmus a zlepšiť riadenie. Toto uznesenie platí dodnes, ale v praxi nefunguje.

Ministri ho už takmer 10 rokov obchádzajú spôsobom, že výberové konanie vyhlásia tak, aby bolo všetkým jasné, že je o víťazovi vopred rozhodnuté. Vhodní adepti sa neprihlásia, lebo vedia, že aj tak nemajú šancu. Minister si potom môže dosadiť svojho, respektíve straníckeho nominanta.

Prebieha to v úzkom kruhu najvyššieho vedenia ministerstva a na verejnosť sa dostane minimum informácií – v zásade iba oznam o vyhlásení a o vyhodnotení konkurzu.

Napríklad šéfa Tiposu vyberala komisia, v ktorej bol štátny tajomník, jeho poradca, generálna tajomníčka služobného úradu a zástupca zo sekcie finančného trhu – čiže štyria pracovníci ministerstva financií. Piateho člena vybral zástupca zamestnancov Tiposu. Ich mená nezverejnili.

Firmy zostali trafikami

Doležal a pri Tipose aj Heger teda pokračujú v línii predchádzajúcich vlád, ktorým otvorené výberové konania nič nehovorili.

Medzi vládami Smeru a vládou Igora Matoviča však predsa len rozdiel je. Za bývalých vlád si politici zväčša bez akejkoľvek kontroly vyberali aj šéfov kontrolných a regulačných úradov, polície či prokuratúry.

Za predchádzajúcej vlády sa guvernérom Národnej banky Slovenska stal Peter Kažimír a predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek – obaja exposlanci a exministri Smeru.

Za Matoviča sa aspoň pri výbere ľudí do vedenia dôležitých štátnych úradov, polície a prokuratúry zaviedla verejná kontrola. Štátne akciové spoločnosti sa však stále obsadzujú po starom.