Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sme moderní a platíme kartou či mobilom? Ani náhodou, najviac milujeme hotovosť

Ilustračné foto - Jumpstory
Ilustračné foto – Jumpstory

Darmo pribúdajú možnosti, ako platiť bezhotovostne nielen kartou, ale aj mobilmi či hodinkami, na Slovensku stále platí, že hotovosť je kráľ. Nie je to tak len u nás, podobne je to vo väčšine krajín eurozóny. Akurát u nás ľudia jedno hovoria, druhé robia – preferujú vraj karty, no najčastejšie používajú hotovosť.

Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky o platobných zvyklostiach v eurozóne ľudia platia kartami častejšie ako pred tromi rokmi, keď si robila podobný prieskum. No stále platí, že ešte častejšie platia papierovými bankovkami či mincami.

Ako je to na Slovensku:

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Sulík dal preveriť IT systém za 8 miliónov, NKÚ potvrdil, že bol úplne zbytočný

Bývalý minister hospodárstva a prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Foto – TASR
Bývalý minister hospodárstva a prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Foto – TASR

Ministerstvo hospodárstva si ešte v roku 2013 v utajenom režime objednalo IT systém pre krízové riadenie za 24 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že sa vôbec nevyužíval. „ISKRA môže slúžiť ako ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami.“

Minúta po minúte

Projekt Nový Istropolis od Immocapu je podľa organizácie Docomomo v rozpore s územným plánom. Hovorí, že jeho ťažiskom je bytová výstavba a zvyšuje zastavanosť územia o takmer dve tretiny.

Združenie, ktoré už plány na búranie Istropolisu na Trnavskom mýte viackrát kritizovalo, hovorí, že podľa územného plánu má byť bytová výstavba v lokalite len doplnková. Reagovalo tak na projekt predložený na posudzovanie environmentálnych vplyvov.

Immocap v reakcii argumentuje tým, že robil medzinárodnú architektonickú súťaž, a podľa neho sa ukázalo, že Istropolis je v súčasnej podobe neudržateľný. (tasr, e)

BMW chce tento rok zdvojnásobiť predaj plne elektrických áut. Vrátane hybridov má v pláne zvýšiť odbyt vozidiel na čiastočný alebo plne elektrický pohon o 50 %. Automobilka aj jej konkurenti sa snažia dohnať americkú Teslu.

Bavorská automobilka minulý rok predala 193-tisíc plne elektrických a hybridných áut, Tesla dodala zákazníkom takmer pol milióna čistých elektromobilov.

BMW vlani zvýšilo predaj elektromobilov o takmer 32 %, v Európe tvorili 15 % predaja hlavnej značky. Do roku 2023 chce zvýšiť počet vyrábaných elektrických modelov zo súčasných 13 na 25, z toho vyše polovica má byť plne elektrická.

Zvýšenie výroby elektrických áut podporujú prísnejšie emisné normy v EÚ aj v Číne a snaha čoraz väčšieho počtu krajín zakázať predaj nových vozidiel poháňaných fosílnymi palivami, v niektorých prípadoch už v roku 2030. (čtk, reuters)

Najpredávanejšej značke áut na Slovensku – Škode – klesol vlani počas pandémie predaj o 15 %. Škoda Auto, ktorá je súčasťou koncernu Volkswagen, hovorí, že sa jej podiel na slovenskom trhu pritom zvýšil z 19,9 na 22,4 %.

Predaj áut padal v celej Európe, podľa údajov európskeho združenia výrobcov ACEA sa za prvých 11 mesiacov vlaňajška znížil v EÚ o 25,5 % a na Slovensku o 26,2 %.

Škoda Auto uviedla, že v minulom roku predala 17 064 áut. Za rok 2019 hlásila 20 211 vozidiel.

Najpredávanejším modelom Škody Auto bola v minulom roku Fabia, nasledovala Octavia.

Objem fúzií a akvizícií uskutočnených v roku 2020 klesol na 2,9 bilióna dolárov z predvlaňajších 3,3 bilióna. Aktivita na trhu sa obnovila od júna po tom, ako trh v prvom štvrťroku zamrzol, vyplýva zo štúdie poradenskej firmy EY.

Podľa EY bol vlaňajšok pre firemné transakcie v znamení zvratov. Ich celkový objem bol piaty najvyšší od globálnej finančnej krízy.

Poradenská firma odhaduje, že medziročný rast hodnoty fúzií a akvizícií zaznamenaný od začiatku 3. štvrťroka 2020 bude pokračovať aj v tomto roku.

Podrobnejšie údaje za rok 2020:

  • Najvýraznejší pokles aktivity zažil priemyselný a spotrebiteľský sektor. Darilo sa odvetviam, ako sú technológie, médiá, zábava a telekomunikácie alebo elektrická energia a služby.
  • Aktivita v jednotlivých regiónoch sa odlišovala. Hodnota transakcií v Amerike klesla o 29 % na 1,27 miliardy dolárov, trh v USA zažil v čase vrcholiaceho lockdownu pokles o 80 % oproti roku 2019.
  • V Ázii a Tichomorí sa v prvých dvoch mesiacoch vlaňajška transakčná aktivita radikálne spomalila, pred koncom roka však vzrástla o pätinu na 805 miliárd dolárov. (čtk)

Na Slovensko prišla zásielka 2,6 milióna antigénových testov. V priebehu siedmich dní dorazilo celkovo viac ako 5 miliónov kvalitných antigénových testov od spoločnosti SD Biosensor, informuje ministerstvo hospodárstva.

Ide o druhú časť z celkovo 5,2 milióna testov, ktoré si ministerstvo priamo objednalo od firmy Eurolab Lambda. Cena dovedna predstavuje 25,7 milióna eur.

Výrobcom testov je firma SD Biosensor, cena jedného vychádza 4,95 eura za kus. Prvá časť prišla 7. januára.

Nákup testov bol jeden z predmetov sporov medzi predsedom SaS Richardom Sulíkom a premiérom Igorom Matovičom. Matovič Sulíkovi vyčítal, že testy kupoval príliš dlho.

Toyota vlani zvýšila podiel na európskom trhu na rekordných 6 %. Odbyt jej vozidiel Toyota a Lexus v regióne klesol o 9 % na vyše 993-tisíc kusov, čo je miernejší než zhruba pätinový prepad celého automobilového odvetvia.

Toyota bola v roku 2019 druhou najväčšou automobilkou na svete podľa počtu predaných áut po Volkswagene. Podľa predbežných výsledkov sa to vlani nezmenilo.

Na celkové predajné výsledky firmy Toyota Motor Europe (TME) mal vplyv silný dopyt po modeloch s hybridným pohonom. Ich odbyt klesol medziročne o 6 % na 529-tisíc.

TME zabezpečuje predaj na trhoch západnej, strednej a východnej Európy vrátane Turecka, Ruska, Izraela a viacerých krajín v Strednej Ázii, napríklad v Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku a Kazachstane. (čtk)

Najvyšší súd v Británii rozhodol v prospech tisícok podnikov v spore s poisťovňami, ktoré nechceli uznať straty v dôsledku nariadenej pandemickej uzávery. Menšie firmy, napríklad reštaurácie, sa po odmietnutí poisťovňami obávali bankrotu.

Poisťovne Hiscox, RSA, QBE, Argenta, Arch a MS Amlin tvrdili, že mnoho poistných zmlúv uzavretých pre prípad prerušenia podnikania nepokrýva také rozsiahle obmedzenie aktivít, aké sa objavilo v marci.

Britská vláda vtedy v dôsledku šírenia koronavírusu siahla k plošnej uzávere. Uvedená šestica poisťovní patrí k najväčším poisťovacím ústavom na svete zameraným na krytie rizika v súkromnej sfére.

Prečo dal súd za pravdu firmám

Sudcovia uviedli, že keď pozorne preskúmali doložky k poistným zmluvám, zistili, že poisťovne mali v mnohých prípadoch plniť.

Ide o situácie, keď je prekážkou napríklad choroba či zamietnutie prístupu na pozemok firmy. Rozhodnutie súdu tak znamená víťazstvo pre poistené firmy aj pre regulátora odvetvia FCA, ktorý sa za ne postavil.

Ďalšie súvislosti:

  • Verdikt najvyššieho súdu ovplyvní zhruba 37-tisíc poistených subjektov a 60 poisťovní.
  • Suma, ktorá by mala byť vyplatená, sa pohybuje v miliardách libier.
  • Rozhodnutie súdu malo okamžitý vplyv aj na akciový trh. Napríklad akcie poisťovne Hiscox po ňom klesli o viac ako 5 %. (čtk, reuters)

Nemecký súd zastavil trestné konanie s bývalým šéfom VW Martinom Winterkornom, týka sa manipulácie s akciovým trhom v súvislosti s emisným škandálom. Winterkorna ešte čaká súdny proces, v ktorom čelí obvineniu z podvodu v tej istej kauze.

V zastavenom konaní bol Winterkorn (73) obvinený, že investorov včas neinformoval o dôsledkoch falšovania údajov o emisiách. Súd predpokladá, že postih v tomto prípade by bol oveľa menší než v procese, ktorý sa týka podvodu.

„Usvedčenie z manipulácie s trhom by neviedlo k výraznému zvýšeniu celkovo vymeraného trestu,“ cituje súd agentúra Reuters.

Ďalšie obvinenia

Proces s Winterkornom týkajúci sa podvodu je plánovaný na koniec februára. Súd označil za vysoko pravdepodobné, že v ňom bude uznaný za vinného.

Podľa informácií zo septembra bude Winterkorn čeliť aj obvineniu z organizovaného obchodného podvodu. Kupci niektorých áut z koncernu VW boli oklamaní, pretože ich vozidlá boli vybavené softvérom na manipuláciu s emisiami. Podľa súdu im vznikla finančná škoda celkovo za stovky miliónov eur.

História emisnej kauzy

Volkswagen v septembri 2015 v reakcii na obvinenie amerických úradov priznal, že softvér umožňujúci manipulovať s testami oxidov dusíka nainštaloval zhruba do 11 miliónov áut po celom svete.

Škandál už automobilku stál desiatky miliárd eur. Winterkorn krátko po odhalení škandálu odstúpil z funkcie šéfa firmy. (čtk, dpa)

Bývalý šéf VW Martin Winterkorn Foto - TASR/AP
Bývalý šéf VW Martin Winterkorn Foto – TASR/AP

Štátne Lesy SR obsadili funkciu riaditeľa výrobno-technického úseku, dokončili tak zmeny vo vedení po vlaňajšom nečakanom odvolaní Mateja Vigodu. Bývalý šéf podniku hovoril, že tento post ponúkali jemu, ale neprijal ho.

Novým riaditeľom výrobno-technického úseku bude Ján Schürger. Podľa lesov pôsobil predtým v cirkevných lesoch – vo firme Lesy Jasov, ktorá patrí tamojšiemu opátstvu.

Novým riadieľom Lesov SR sa už skôr stal Tomáš Čuka, na post ekonomického riaditeľa prišiel Karol Vinš, ktorý viedol Zväz spracovateľov dreva.

Vigoda o ponuke stať sa výrobno-technickým riaditeľom hovoril v nedávnom rozhovore pre portál Aktuality.sk.

ZSSK priviezli prvý z piatich nových vlakov, ktoré budú jazdiť na trati zubačky aj tatranských električiek. Cestujúci ho podľa štátneho dopravcu po prvý raz využijú zrejme v auguste. Dodávateľom je švajčiarsky Stadler, celková hodnota zákazky takmer 39 miliónov eur.

Železnice počítajú s tým, že päť vlakov nasadia do konca tohto roka. Jazdiť budú na tratiach Štrba – Štrbské Plesto, Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica.

Nové vlaky budú modernejšie, ale s nižším počtom miest na sedenie. Okrem piatich vlakov je súčasťou eurofondovej zákazky aj jeden pomocný rušeň.

Zubačka zo Štrby do Štrbského Plesa sa teraz rekonštruuje a vlaky sú nahradené autobusmi. ŽSR predpokladali ukončenie prác vo februári, podľa ministerstva dopravy však trať odovzdajú až na prelome mája a júna.

Čo sa stane so starými zubačkami

  • ZSSK hovorí, že si dva vlaky ponechá na mimoriadne a historické jazdy a prípadné posilnenie počas špičky.
Foto - ZSSK
Foto – ZSSK

Dve firmy zo strojárskeho a potravinárskeho priemyslu oznámili investície v celkovej výške 15,6 milióna eur. Nemecká skupina Hydac Electronic a švajčiarska Nestlé zároveň požiadali o investičné stimuly na ne.

Vyplýva to z materiálov ministerstva hospodárstva.

Hydac Electronic v Tvrdošíne

  • Hydac plánuje do roku 2022 vynaložiť 8,38 milióna eur do rozvoja továrne v Tvrdošíne.
  • Peniaze použije na automatizáciu súčasnej výroby elektromagnetických systémov, ventilov a displejov a do novej výroby kamerových systémov na využitie v poľnohospodárstve.
  • Vďaka projektu vytvorí 68 pracovných miest.

Nestlé v Prievidzi

  • Slovenská divízia švajčiarskeho potravinárskeho gigantu Nestlé zvýši produkciu vďaka investícii do nových výrobných liniek.
  • Závod v Prievidzi sa zameriava najmä na výrobu dehydrovaných bujónov a polievok.
  • Objem produkcie plánujú zdvihnúť takmer o tretinu a podnik vytvorí vďaka investícii štyri desiatky pracovných miest.

Obe investície štát plánuje podporiť stimulmi. Daňové úľavy by však mali byť nižšie, než firmy pôvodne žiadali.

Celková nezamestnanosť sa na Slovensku vlani po prepuknutí pandémie zvýšila nad osem percent zo šiestich. Výraznejšiemu prepúšťaniu zabránili podľa ekonómov opatrenia na udržanie pracovných miest.

Rušenie stoviek pracovných miest, naopak, ohlásil štátom ovládaný nákladný železničný dopravca ZSSK Cargo a Slovenská pošta. (čtk, e)

Minister životného prostredia Ján Budaj chce otvoriť debatu o prerozdelení peňazí z plánu obnovy. Ministra financií Eduarda Hegera chce požiadať o rozšírenie financovania na ochranu biodiverzity, obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie a ochranu krajiny pred vysychaním.

Rokovania medzi ministerstvom financií a životného prostredia sa majú uskutočniť budúci týždeň, uviedol envirorezort v tlačovej správe. Žiadne bližšie informácie nespresnil.

Na nedostatky v takzvanej „zelenej“ časti plánu obnovy upozornilo tiež dvadsať mimovládnych organizácií. Nepozdáva sa im, že v časti Zelené Slovensko nie sú zahrnuté opatrenia, ktoré Slovensko pripravia na zmenu klímy a boj s klimatickou krízou. Požadujú preto, aby do plánu obnovy pribudli projekty na budovanie odolnej a zelenej krajiny, rozvoj cyklistickej dopravy a vytvorenie regionálnych centier udržateľnej energetiky.

Časť Zelené Slovensko je najväčšou kapitolou navrhovaného plánu obnovy. Zo šiestich miliárd naň má ísť takmer tretina:

  • Obnoviteľné zdroje a energetické siete (100 mil. €)
  • Zelená obnova budov (700 mil. €)
  • Modernizácia železníc (700 mil. €)
  • Dekarbonizácia priemyslu a alternatívne palivá (400 mil. €)

„Podnety zo strany mimovládnych organizácií si vážime a sú pre nás rovnako hodnotné. Budeme ich brať do úvahy pri prebiehajúcich negociáciách s Európskou komisiou, najmä pri alokácií zdrojov. Pripomíname, že prostriedky z plánu obnovy nie sú jedinými finančnými stimulmi a paralelne vedieme diskusie s jednotlivými rezortmi ohľadom využitia finančných zdrojov z fondov EŠIF a štátneho rozpočtu,“ uviedol v reakcii rezort financií, ktorý plán obnovy koordinuje.

U. S. Steel Košice podporuje dobrovoľné testovanie vo firmách, stotožňuje sa so stanoviskom zamestnávateľských zväzov. Tak by sa podľa nich mohli zapojiť aj menšie firmy, potrebujú však pomoc štátu.

Požiadavky zamestnávateľov podľa oceliarov zohľadňujú podmienky, za akých je možné testovanie spustiť v masívnej miere v podnikoch na celom Slovensku.

„Zamestnávatelia majú vysokú mieru zodpovednosti za bezpečné fungovanie fabrík, a teda aj motiváciu na to, aby využili všetky interné organizačné zložky, aby k dnes už bežným opatreniam pridali aj pravidelné testovanie,“ píšu v stanovisku.

Verejné testovacie miesto v U. S. Steel Košice pracuje každý deň od skorého rána, aby tí, ktorí končia nočnú zmenu, mohli bez čakania absolvovať pretestovanie.

Koncom týždňa sa na testoch zvýšil počet obyvateľov Košíc, ktorí nie sú zamestnancami fabriky – tvoria až polovicu otestovaných. Zároveň sa postupne zvyšuje pomer pozitívnych testov voči celkovému počtu. Testovacie miesto využívajú aj dodávatelia služieb pracujúci v U. S. Steel Košice.

Na verejnom odberovom mieste v podniku bolo od minulého týždňa do dnešného poludnia pretestovaných 4695 ľudí, z toho bolo 173 pozitívnych.

Vzhľadom na nižšie teploty oceliari doplnia ohrievače v priestore odberu a odporúčajú záujemcom o testovanie, aby si cez webovú kameru www.usske.sk overili, ako dlho sa čaká.

Nemecké úrady schválili okamžité pokračovanie výstavby plynovodu Nord Stream 2 vo svojich vodách. Doterajšie povolenia by to umožňovali až od konca mája. Nord Stream 2 má po dne Baltského mora privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka.

Nové povolenie vydal spolkový úrad pre lodnú dopravu a hydrografiu BSH. Bolo potrebné okrem iného preto, že v roku 2019 jeden švajčiarsky podnik pre hroziace sankcie zo strany USA stiahol lode, ktoré mali povolenie na prácu v zime. Projekt tak musel prejsť na iný typ lodí, na ktoré sa vzťahuje nové povolenie.

Podľa firmy Gazprom, ktorá je hlavným investorom projektu, je plynovod dokončený na 94 %. Zostáva položiť zhruba 150 kilometrov potrubia v dvoch paralelných linkách. Zhruba 30 kilometrov pripadá na nemecké a 120 kilometrov na dánske vody.

Ako je to s Dánskom

V Dánsku sa mala začať výstavba zostávajúcej časti plynovodu už dnes. Nemecký denník Handelsblatt s odvolaním na hovorcu projektu uviedol, že práce odštartujú neskôr.

„Máme od dánskeho energetického úradu povolenie začať s prácami od piatku, čo ale neznamená, že v piatok obnovíme pokládku potrubia,“ uviedol hovorca. Termín začiatku prác by mohol byť presnejšie stanovený koncom januára či začiatkom februára.

Prečo sa výstavba prerušila

Koncom roka 2019 sa pre hroziace americké sankcie zastavili dokončovacie práce na plynovode pri dánskom ostrove Bornholm. Odtiaľ sa stiahli dve švajčiarske plavidlá, ktoré pokladali potrubia.

Ruský prezident Vladimir Putin už vtedy povedal, že Rusko chce dokončiť plynovod bez ohľadu na sankcie, a to nezávisle od zahraničných partnerov.

Americký prezident Donald Trump v decembri 2019 podpísal zákon, ktorý umožňuje uvaliť sankcie na podniky spojené s výstavbou Nord Streamu 2. Dôvodom boli obavy z neprimerane rastúceho vplyvu Ruska a energetickej závislosti Európy od ruských surovín.

Podľa analytikov však za rozhodnutím bola aj snaha USA presadiť sa na európskom trhu so zemným plynom.

Viac o projekte Nord Stream 2:

  • Projekt vedie ruský Gazprom, v ktorom má hlavné slovo štát.
  • Zhruba polovicu financií naň poskytli firmy Uniper, Wintershall, Shell, OMV a Engie.
  • Je dlhý 1200 kilometrov a má do Európy transportovať 55 miliárd metrov kubických plynu ročne. (čtk, dpa)

Francúzsko nedovolí, aby sa stal majiteľom Carrefouru kanadský rival Alimentation Couche-Tard, vyhlásil minister financií Bruno Le Maire. Záujemca ponúka za každú akciu Carrefouru 20 eur, čo celú firmu oceňuje na 16,2 miliardy eur.

„V stávke je zabezpečenie potravín v našej krajine, čo je strategická úloha, preto veľký francúzsky reťazec nepredáme,“ povedal Le Maire televízii BFM. „Moja odpoveď je úplne jednoznačná, naše nie je zdvorilé, ale je to jasné a konečné nie.“

Carrefour je najväčšia maloobchodná sieť v kontinentálnej Európe, väčšie je len britské Tesco. Akcie Carrefouru na parížskej burze po ministrových slovách strácali vyše 4 %.

Čo hovoria Kanaďania

Minister hospodárstva kanadskej provincie Québec Pierre Fitzgibbon povedal, že transakcia má svoje výhody a že jeho vláda je v tejto veci v kontakte s Elyzejským palácom.

Francúzsku vládu chce presvedčiť, že Couche-Tard by bol dobrým vlastníkom. Snažil sa argumentovať tým, že francúzska strojárska firma Alstom získala kanadského výrobcu vlakov Bombardier Transportation a podľa neho je dobrým vlastníkom.

Viac o Carrefoure:

  • Má takmer 12 300 obchodov (Couche-Tard približne 14-tisíc) v tridsiatich krajinách a zamestnáva 320-tisíc ľudí, z toho vyše stotisíc vo Francúzsku, ktoré je jeho najväčším trhom.
  • Je najväčším súkromným zamestnávateľom vo Francúzsku, kontroluje zhruba pätinu trhu s potravinami.
  • Spoločne s ďalšími reťazcami má zásadnú úlohu v zásobovaní potravinami v čase pandémie. (čtk)

Sociálna poisťovňa za vlaňajšok vykázala v správnom fonde úsporu 46,5 milióna eur. Informoval o tom jej generálny riaditeľ Juraj Káčer s tým, že z toho 37 miliónov predstavuje nevyčerpanie finančnej rezervy na náklady spojené s pandémiou.

SP nevyčerpala ani prostriedky zo zákonom určeného správneho fondu.  Na svoju prevádzku získala z príspevkov poistencov 207,5 milióna eur a jej náklady na správu dosiahli 198 miliónov eur.
Ušetrené peniaze sa vrátia do systému SP po schválení účtovnej uzávierky. „Týchto 46,5 milióna prejde do takzvaného fondu solidarity a odtiaľ sa budú dofinancovávať fondy či už dôchodkové, nemocenské, poistenie v nezamestnanosti…,“ povedal Káčer.

Ušetriť sa podľa neho podarilo napríklad na opensourcových riešeniach IT systémov, a to 800-tisíc eur, rokovaním s dodávateľmi informačných systémov sa podarilo ušetriť ďalších 200-tisíc eur.

Káčer povedal, že Sociálnej poisťovni sa zároveň vlani podarilo skrátiť proces rozhodnutí o poskytnutí dávky z 22 dní v prvej vlne pandémie na 12 dní v druhej vlne.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) vyzdvihol, že sa výsledok podarilo dosiahnuť napriek poklesu počtu aktívnych pracovníkov a medziročnému zvýšeniu počtu vyplatených dávok o 40 %. Poisťovni, tak ako aj iným prevádzkam chýbali zamestnanci nakazení novým koronavírusom, ale aj tí, ktorí boli v karanténe alebo na pandemických PN či OČR.
Podľa ministra bolo za prvých sto dní od vymenovania Káčera do funkcie okrem úspor dôležité aj posilnenie interných kapacít informatikov. SP by niektoré informačné systémy chcela vytvoriť, naprogramovať aj spravovať vlastnými zamestnancami. Medzi najprínosnejšie rozhodnutia Krajniak zaradil aj schválenie vlastnej strážnej služby či rozhodnutie o vytvorení takzvanej elektronickej PN. Jej zavedenie by malo ušetriť čas poistencov aj zamestnávateľov.
SP má viac ako 5400 zamestnancov, 38 pobočiek a 44 vysunutých pracovísk a v roku 2021 bude hospodáriť s rozpočtom väčším ako desať miliárd eur. (tasr)

Talianska vláda schválila nové stimulačné opatrenia v hodnote 32 miliárd eur, aby pomohla ekonomike čeliť negatívnym dôsledkom pandémie. Schodok rozpočtu v tomto roku bude teda vyšší, než sa pôvodne plánovalo.

Nové opatrenia zahŕňajú napríklad finančnú pomoc pre zdravotníctvo, príspevky pre podniky, ktoré museli v rámci boja proti pandémii prerušiť prevádzku, či financovanie programov na dočasné uvoľňovanie zamestnancov z práce.

Vláda nespresnila vplyv opatrení na rozpočtový deficit. Podľa agentúry Reuters sa schodok v ich dôsledku zvýši takmer na 9 % HDP z doteraz plánovaných 7 %. Podľa vládnych odhadov vlani dosiahol 10,8 % výkonu ekonomiky.

Minister financií a hospodárstva Roberto Gualtieri začiatkom mesiaca naznačoval, že nový stimulačný balík by mohol byť skromnejší – v hodnote približne 24 miliárd eur. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať