Adresnosť pri prvej pomoci bola lepšia cesta ako peniaze z helikoptéry, hovorí Ažaltovič

Boris Ažaltovič je od júla štátnym tajomníkom ministerstva práce. V jeho kompetencii je problematika sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, európske štrukturálne a investičné fondy a legislatíva ministerstva.
Hovorili sme s ním o schémach prvej pomoci pre podnikateľov.
V rozhovore sa dočítate aj:
- či štát občanom a podnikateľom pomáha počas koronakrízy tak, ako by mal;
- že pomoc mala byť adresná. Z toho vyplývalo aj nastavenie podmienok pomoci;
- že sme mohli mať aj schému, ktorá by sa týkala náhrady tržieb;
- zatiaľ musí vracať príspevky menej ako jedno percento poberateľov;
- že Sociálna poisťovňa bude ústretová pri splátkovom kalendári na odložené odvody.
Výsledky prieskumov medzi podnikateľmi ukazujú, že doterajšia pomoc od štátu ani zďaleka nevykompenzovala výpadok tržieb a straty, s ktorými sa museli podnikatelia vysporiadať. Dal štát občanom a podnikateľom to, čo im reálne mohol dať vzhľadom na to, že až 85 % pomoci financuje EK?
Pokiaľ ide o naše ministerstvo, našou úlohou bolo nahradiť podnikateľom časť príjmov a zamestnávateľom časť miezd zamestnancov. Naším cieľom nebolo nahradiť im časť tržieb. To je zodpovednosť iného ministerstva.
Máme signály z podnikateľskej sféry, že s úrovňou našej pomoci sú spokojní. Myslím si, že koľko sme im sľúbili, toľko od nás aj dostali. Máme príklady z iných krajín, kde im oveľa viac sľubovali, ako im potom v skutočnosti dali. Napríklad, kým my sme na jedného obyvateľa v prvej pomoci vyplatili 116 eur, Česi len 64 eur.
Napriek tomu to vyzerá tak, že v Česku vyplatili podnikateľom oveľa viac. V prípade Slovenska tvorí ekonomická pomoc počas pandémie iba 2,5 % HDP, Maďarsko dalo 4,1 % a Česko 4,4 % z HDP. Ukázala to októbrová štúdia Medzinárodného menového fondu. Je slovenská vláda druhá „najlakomejšia“ z celej EÚ hneď po rumunskej, čo sa týka pomoci v čase koronakrízy?
Buď je to tak, že sa porovnávajú nie vyplatené sumy v rámci pomoci, ale tie sľúbené, alebo je chyba v metodike výpočtu. Výšku pomoci prepočítaval aj štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Podľa jeho prepočtov sme zamestnancom a zamestnávateľom dali 4,6 % z HDP, čo je porovnateľné s inými krajinami v EÚ.
Čo sa týka zamestnávateľov, tak pomoc bola na dobrej úrovni. Avšak to vôbec nemožno povedať o SZČO. Malý podnikateľ musí zaplatiť na odvodoch takmer 240 eur a pritom maximálna pomoc v opatrení č. 2 bola pri poklese tržieb o 80 % len 540 eur.
Aj preto sme