Nepanikárme, deti budú v poriadku
Súčasťou kritického myslenia by malo byť aj presvedčenie, že nie všetko sa dá kvantifikovať.
Autor je analytik INESS
Nedávno sa v médiách objavili alarmujúce prepočty o nákladoch zatvorených škôl. Tieto prepočty odhadujú, koľko deti stratia na budúcich príjmoch, ekonomika na HDP a štát na daniach v priebehu nasledujúceho polstoročia. S vlastnými prepočtami prišiel Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) a krátky prehľad rôznych štúdií spísala aj NBS.
V prvom rade musím priznať, že súhlasím s cieľom autorov týchto štúdií. Teda deťom by malo byť čo najskôr umožnené vrátiť sa do školy. Za predpokladu, že ich rodičia uznajú, že je to pre ich rodinu bezpečné, a samotné školy so samosprávami vyhodnotia, že zvládnu zabezpečiť bezpečné vyučovanie. Nemali by sa vrátiť všetci naraz a povinne, ako zavelí centrum, ale postupne a dobrovoľne na základe rozhodnutí lokálnych aktérov.
S analytikmi z ÚHP a NBS sa rozchádzam v dvoch veciach. V odvahe a v pesimizme.
Nemám tú odvahu predpovedať na dve desatinné miesta výpadky budúcich príjmov dnešných detí v priebehu nasledujúcich 50 rokov. Stačí si spomenúť, ako dopadli predpovede vývoja šírenia koronavírusu na pár mesiacov dopredu. Robiť predpovede v komplexných, dynamických systémoch, kde hrá kľúčovú rolu ľudské rozhodovanie, je ošemetná vec.
