Týždeň v európskej ekonomike: Problém maďarského a poľského veta je možno vyriešený

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Nemeckému predsedníctvu sa možno podarilo nájsť riešenie problému maďarského a poľského veta.
• O ambicióznejších emisných cieľoch mali lídri rozhodovať tento týždeň, možno nebudú.
• Máme do emisných cieľov počítať aj uhlík zachytený lesmi? Slovensko má výhrady.

1. Problém maďarského a poľského veta je možno vyriešený

Nemecké predsedníctvo možno našlo riešenie blokovania európskeho rozpočtu a fondu obnovy Maďarskom a Poľskom. Tie nesúhlasili s podmienením čerpania európskych peňazí pravidlami právneho štátu, žiadali ho zrušiť. To však bolo absolútne neprijateľné pre väčšiu skupinu členských krajín aj Európsky parlament.

Podľa detailov návrhu zverejneného nemeckým predsedníctvom bude uplatňovanie podmienenosti „objektívne, spravodlivé, nestranné a postavené na faktoch, zaistí správny proces, nediskrimináciu a rovnaký prístup k členským štátom“.

Okrem toho, ak by bolo podmieňovanie právnym štátom napadnuté na Súdnom dvore EÚ, Komisia pripraví pravidlá jeho uplatnenia až po rozhodnutí súdu.

Podmienka právneho štátu sa bude uplatňovať len na peniaze z fondu obnovy a rozpočtu na roky 2021 až 2027. Poľsko ani Maďarsko sa tak nemusia obávať o financie na dobiehajúce projekty zo súčasného rozpočtového obdobia.

S dohodou musia súhlasiť lídri všetkých krajín Únie.

Čo dohode predchádzalo

Ešte začiatkom týždňa obe vlády tvrdili, že z požiadavky neustúpia. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v utorok naznačil, že na nájdenie dohody bude možno potrebný mimoriadny samit.

Zvyšok EÚ však takúto možnosť nepripúšťal. V pondelok nemenovaný európsky diplomat vyhlásil, že ak Varšava s Budapešťou neprestanú blokovať rozpočet a fond obnovy, EÚ pôjde ďalej bez nich.

Prvé známky zmeny pozície prichádzali z Poľska. Ešte minulý týždeň podpredseda vlády Jarosław Gowin vyhlásil, že jeho krajina je ochotná stiahnuť veto výmenou za deklaráciu k právnemu štátu. Tá mala stanoviť, že podmienenosť nebude použitá na vyvíjanie neopodstatneného tlaku na jednotlivé členské štáty v iných oblastiach než riadne využitie európskych fondov.

Gowin zastupuje vo vláde menšiu stranu Porozumenie. V prípade trvania na vetovaní premiérovi Morawieckemu pohrozil predčasnými voľbami.

Premiér Orbán podobné starosti nemá, nakoľko stojí na čele jednofarebnej vlády. Jeho názor však môže ovplyvniť fakt, že vetovanie rozpočtu nemá podľa prieskumov v maďarskej verejnosti veľkú podporu.

Čo to znamená

Ak aj Poľsko a Maďarsko s nemeckým návrhom súhlasili, neznamená to konečnú dohodu. Na tej sa musí zhodnúť všetkých 27 členských krajín – teda aj tie, ktoré žiadali prísne podmienenie platieb funkčným právnym štátom. Z Holandska, Rakúska či Fínska zatiaľ žiadna reakcia na možnú dohodu neprišla.

O rozpočte a fonde obnovy budú lídri rokovať v piatok, teda v druhý deň samitu.

Aké sú alternatívy

Ak by sa problém nepodarilo vyriešiť, v európskych kruhoch sa hovorí o alternatívnych plánoch riešenia. Predstavitelia Komisie naznačujú, že sa paralelne uvažuje o spôsoboch, ako umožniť spustenie Plánu obnovy bez účasti Poľska a Maďarska.

V januári by mohla Komisia prísť s riešením, ktoré bude vychádzať z práva Európskej únie. Do úvahy prichádza využiť mechanizmus takzvanej posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi, alebo vytvoriť systém, v ktorom budú členské štáty ručiť za 750 miliárd eur prostredníctvom národných garancií (pôvodný plán je, že ručí Únia ako celok, ktorý vyžaduje jednomyseľnosť). Detaily týchto plánov zatiaľ nie sú jasné, ako ani to, čo by sa v takomto scenári stalo s alokáciou financií pre Maďarsko a Poľsko.

V prípade, že by členské štáty dokázali obísť veto Maďarska a Poľska, financie by mohli uvoľniť v lete 2021 po tom, ako všetky zostávajúce členské štáty ratifikujú mechanizmus plánu obnovy.

Pri sedemročnom rozpočte sa však veto nedá obísť. Bez dohody bude musieť Komisia predložiť návrh len na rozpočet na rok 2021, ktorý sa bude riadiť ročnými rozpočtovými stropmi súčasného rozpočtu (rozpočtové provizórium), ktoré sú nižšie.

O tomto návrhu sa už bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou, čo vylučuje ďalšie veto. Ak by sa tak stalo, Únia by, prvýkrát od roku 1988, fungovala v rozpočtovom provizóriu. V tomto scenári EÚ nebude môcť rozbiehať nové dlhodobejšie projekty v kohéznej politike alebo v programe Horizont. Čistí prispievatelia do rozpočtu sa zase nedostanú k svojim rabatom.

Platby však môžu byť podmienené funkčným právnym štátom. Na schválenie tohto mechanizmu stačí dvojtretinová väčšina.

2. O ambicióznejších emisných cieľoch možno EÚ rozhodne neskôr

Lídri EÚ mali tento týždeň rozhodovať na samite aj o emisných cieľoch pre rok 2030. V súčasnosti platí záväzok znížiť emisie o 40 % oproti stavu z roku 1990. Komisia navrhla nový ambicióznejší záväzok – zníženie o 55 percent.

Prečo nový záväzok?

Krajiny EÚ pristúpili ku Parížskej klimatickej dohode. Z nej vyplýva záväzok znížiť emisie skleníkových plynov tak, aby globálna teplota narástla o menej ako 2 stupne Celzia. Mali by sme sa pokúsiť priblížiť k hranici 1,5 stupňa Celzia.

Podľa prepočtov Komisie však 40-percentný záväzok na dosiahnutie tohto cieľa nestačí. Nemusí byť kompatibilný ani s ďalším záväzkom, ku ktorému sa prihlásili všetky krajiny EÚ okrem Poľska – uhlíkovej neutralite do roku 2050.

V hre je aj globálny aspekt: EÚ sa snaží najväčšie ekonomiky sveta presvedčiť, aby prijali ambicióznejšie klimatické politiky. Decembrový samit lídrov je posledná šanca rozhodnúť o klimatických ambíciách Európy ešte do konca roku 2020. Ak sa lídri európskych krajín nedohodnú, prídu o príležitosť prezentovať tento cieľ na medzinárodnej konferencii OSN, ktorá bude hneď po samite 12. decembra.

V čom je problém?

Najväčším odporcom ambicióznejšieho cieľa je Poľsko. Predstavitelia vlády tvrdia, že pred jeho prijatím je potrebná podrobnejšia analýza. Žiadajú tiež, aby sa Komisia zaviazala, že chudobnejšie krajiny závislé od fosílnych palív v jeho naplnení finančne podporí.

Ďalšie, medzi nimi aj Slovensko, zas chcú istotu, že pri znižovaní emisií budú môcť využívať aj jadrovú energiu či zemný plyn. Prípadne, že ich budú môcť financovať z európskych zdrojov.

Odklad rozhodnutia o emisných cieľoch by mohlo spôsobiť aj maďarské a poľské veto európskemu rozpočtu a fondu obnovy. Bez ich schválenia môže Komisia Poľsku ťažko garantovať finančnú podporu.

Zatiaľ sa zdá, že sa nemeckému predsedníctvu podarilo nájsť v rozpočtovom spore kompromis. Ešte stále je tu časový faktor: ak by rokovania o finálnom riešení sporu s Varšavou a Budapešťou zabrali príliš veľa času, zložité vyjednávania o emisných cieľoch môžu byť odsunuté. Samit má už aj tak bohatú agendu – vrátane problémov obchodnej dohody so Spojeným kráľovstvom a riešenia pandémie.

Čo chce slovenská vláda?

Slovenská vláda podmieňuje svoju podporu 55 percentného cieľa požiadavkou, aby sa EÚ zhodla na takzvanej technologickej neutralite, ktorú chce Slovensko uplatniť pri dosahovaní cieľov. Vyplýva to z uniknutej pozície vlády, ktorú má EURACTIV Slovensko k dispozícii. Vláda tým chce zabezpečiť, aby Slovensko nestratilo nárok zarátať do nízkouhlíkových technológií aj jadro, ktoré má na Slovensku veľmi výrazné zastúpenie v energetickom mixe.

Slovensko ďalej požaduje „flexibilitu pri dosahovaní klimatických a energetických cieľov, ktorá je jednou zo základných zásad pri dosahovaní maximálnej nákladovej efektívnosti dekarbonizačných opatrení, najmä v procese zotavovania sa z krízy spôsobenej pandémiou covid-19“.

Prihovára sa za „zachovanie nezáväznej povahy energetických cieľov na úrovni členských štátov najmä v oblastiach vykurovania a chladenia“. Slovenská vláda tým chce zabezpečiť možnosť využívať zemný plyn ako prechodné palivo, aby podporila útlm využívania uhlia v sektore teplárenstva.

Slovenská vláda pri tvorbe svojej pozície nezobrala do úvahy zatiaľ najväčšiu petíciu v dejinách Slovenska. V nej 120-tisíc ľudí požadovalo, aby sa Slovensko prihlásilo k vedecky podloženému cieľu 65-percentného zníženia emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Petíciu podporila aj prezidentka Zuzana Čaputová ako aj šéf envirorezortu Ján Budaj či viacerí europoslanci.

Aké môže byť riešenie?

Na európskej úrovni sa črtá možný kompromis. Podľa pracovnej verzie záverov samitu, ktorú mala k nahliadnutiu agentúra Bloomberg News, sú predmetom prebiehajúcich rokovaní pred samitom aj záruky týkajúce sa financovania prechodu od fosílnych palív a uznanie rozdielnych národných podmienok v členských štátoch. Cieľom tohto kroku je presvedčiť Poľsko a niektoré ďalšie krajiny, aby zrušili svoje výhrady k radikálnemu obmedzeniu emisií.

Podľa predbežného znenia záverov sa krajiny zaviažu k „minimálne 55 %“ zníženiu emisií do roku 2030, no na dosiahnutie tohto cieľa si budú môcť „vybrať najvhodnejší mix technológií“ – čo je ústupok tým, ktorí žiadali možnosť využívať jadrovú energiu či zemný plyn ako prechodné riešenie. Samit takisto vyzve Komisiu, aby chudobnejšie krajiny v ich dekarbonizačných snahách finančne podporila.

3. Slovensko má výhrady proti započítavaniu lesmi zachyteného CO₂ do emisných cieľov

S klimatickými rokovaniami na samite súvisí aj ďalšia správa. Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym samitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať skleníkové plyny.

Slovensko má výhrady aj k tomu, aby výpočty takzvaných čistých nulových emisií (net-zero emission) v súčasnom návrhu zahŕňali aj prírodné záchyty CO₂. Dôvodom je podľa štátu nepriaznivá veková štruktúra slovenských lesov.

O čo ide

Podstatou sporu je, akým spôsobom bude EÚ vypočítavať emisie krajín. Cieľ nulových čistých emisií je v zásade účtovnou terminológiou, ktorá naznačuje, že pozitívne emisie sú kompenzované negatívnymi emisiami (prírodné odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry). Lesy, pôda a mokrade majú obrovský potenciál v pohlcovaní a viazaní atmosférického uhlíka.

Poľnohospodárska pôda a nelesné biotopy, naopak, oxid uhličitý uvoľňujú. Od celkových emisií z fosílnych palív chce preto Európska komisia odčítať prírodné zachytávanie uhlíka lesnými biotopmi a vyjde jej cieľ čistých nulových emisií (net-target).

S čím má problém Slovensko

Podľa pozície vlády je schopnosť lesov na Slovensku zachytávať uhlík z atmosféry limitovaná a v budúcnosti bude skôr klesať. „Súčasná veková štruktúra lesov bude obmedzovať budúce zachytávanie (uhlíka),“ uvádza pozícia Slovenska pre samitom.

V zásade by to znamenalo, že slovenský emisný záväzok by bol prísnejší než pri krajinách s inou štruktúrou lesov.

Čo je širší problém čistých nulových emisií

Podobné výhrady majú aj environmentalisti, no z iných dôvodov. Varujú, že odčítavať emisie, ktoré sú schopné zachytiť lesy, od celkových emisií z fosílnych palív napríklad z elektrární, je miešanie hrušiek s jablkami.

Ročné emisie uhlíka z fosílnych palív sú desaťkrát väčšie ako ročné množstvo uhlíka, ktoré je možné ukladať udržateľnými metódami zmierňovania uhlíka v pôde, ale ukladanie uhlíka v pôde rovnako nie je náhradou za znižovanie emisií fosílnych palív.

Napríklad, podľa organizácie Greenpeace sú lesy a prírodné biotopy čoraz viac pod tlakom. Podiel na tom má ťažba dreva a jeho premena na komoditu, negatívne vplyvy zmeny klímy, ako sú suchá alebo škodcovia. Akákoľvek ďalšia záťaž pre prírodu môže podľa environmentalistov v konečnom dôsledku znamenať riziko ešte vyšších teplôt.

Prečo je to dôležité

Spôsob výpočtu emisií ovplyvní aj podobu celkového európskeho záväzku. Ukazuje to aj dopadová štúdia, ktorú si dala vypracovať Európska komisia. Podľa nej by nulový čistý cieľ zohľadňujúci prírodné záchyty CO₂ priniesol len 50,5-percentné reálne zníženie emisií. To je takmer o päť percentných bodov menej, ako navrhuje Komisia, a o desať menej, než odsúhlasil europarlament.

Aj preto žiadajú environmentálne organizácie samostatný cieľ pre znižovanie emisií z fosílnych palív a samostatný cieľ pre prírodné záchyty CO₂.

Ďalšie správy

Rokovania o obchodnej dohode medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom stále pokračujú. Londýn a Brusel sa snažia zabrániť tomu, aby po 31. decembri, keď Británia prestane uplatňovať pravidlá jednotného trhu, boli ich ekonomické vzťahy riadené len pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. O dohode mali vo štvrtok a piatok rozhodovať lídri EÚ, je však čoraz pravdepodobnejšie, že žiaden kompromis na stole nebude. Poslednou možnosťou sa zdá byť dnešné rokovanie medzi predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a britským premiérom Borisom Johnsonom. Londýn medzičasom prisľúbil, že ak bude dosiahnutá dohoda, neprijme kontroverzné časti zákona, ktorý by mu umožnili porušiť Dohodu o vystúpení z EÚ.

Európska komisia pripravuje nový návrh na vytvorenie Európskej schémy garancie vkladov (EDIS). Spoločné garancie bankových vkladov do výšky 100-tisíc eur majú byť posledným pilierom bankovej únie. Na ich vytvorení sa dohodli lídri ešte v lete 2012 počas najhoršej fázy krízy eurozóny. Po čiastočnom ústupe problémov však reálne vytvorenie garančnej schémy začali blokovať krajiny ako Holandsko či Nemecko, ktoré sa odmietajú spoločne zaručiť za problémové banky v krajinách ako Španielsko či Taliansko. Ich postoj nezmenil ani pokles podielu zlyhaných úverov pod 3 percentá. Dohoda určite nepadne ani na decembrovom samite, Komisia predstaví nový návrh na budúci rok.

Parlament a Rada sa dohodli na spôsobe podmieňovania peňazí z európskych štrukturálnych a investičných fondov dodržiavaním fiškálnych pravidiel. Komisia pôvodne navrhla podmienenie peňazí tým, že krajina bude dodržiavať fiškálne pravidlá a makroekonomické odporúčania, Rada s tým súhlasila. Európsky parlament bol proti tak tvrdo stanovenej podmienke. Podľa dohodnutého kompromisu bude krajinám hroziť zastavenie eurofondov za nedodržanie makroekonomických odporúčaní (v oblasti hospodárskych politík, zamestnanosti) len v období 2023-2025. Sankcie za nadmerný deficit nebude možné uvaliť v období, keď sú fiškálne pravidlá suspendované.

Čína sa tento rok stala najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie, predbehla tak prvýkrát Spojené štáty. Za prvých deväť mesiacov 2020 dosiahla obchodná výmena medzi EÚ a Čínou celkovo 425,5 miliardy eur, zatiaľ čo hodnota obchodu medzi EÚ a USA dosiahla 412,5 miliardy eur. EÚ je najdôležitejším obchodným partnerom Číny od roku 2004, keď predstihla Japonsko. Tento rok to však prvýkrát platí aj opačne. Čínsky vývoz podporil aj nákup osobných ochranných prostriedkov.

Napriek druhej vlne pandémie sú banky v strednej a východnej Európe stabilné, tvrdí správa Európskej investičnej banky. Úverové podmienky sa nástupom krízy sprísnili a klesol dopyt po pôžičkách. Podiel zlyhaných úverov síce narástol, no o menej, než sa očakávalo po nástupe pandémie na jar. Medzinárodné bankové skupiny sa zatiaľ neplánujú z regiónu stiahnuť.

V roku 2030 chce mať EÚ na cestách minimálne 30 miliónov áut s nulovými emisiami. Cieľ bude súčasťou stratégie, ktorú by mala Európska komisia zverejniť v najbližších dňoch. Doprava je v súčasnosti v EÚ zodpovedná za takmer štvrtinu celkových emisií skleníkových plynov, respektíve takmer 30 % emisií CO₂. Až 72 % z týchto emisií produkuje cestná doprava.

Európska agentúra pre bezpečnosť potravín zverejnila návod, ktorý má potravinárom pomôcť rozhodnúť, v ktorých prípadoch uvádzať na baleniach „minimálnu trvanlivosť“ a kedy „dátum spotreby“. Dátum spotreby sa vzťahuje k zdravotnej bezpečnosti potravín – po ňom by už nemali byť konzumované. Minimálna trvanlivosť sa týka kvality – potraviny môžu byť bezpečne konzumované, no už nemajú pôvodnú kvalitu.

Súdny dvor EÚ odmietol podanie Maďarska a Poľska, ktorého cieľom bolo anulovanie novely Smernice o vyslaných pracovníkoch.

V októbri boli komerčné lety v EÚ viac ako 60 percent pod úrovňou z minulého roka. Letecká doprava pociťuje návrat koronakrízy a prepadá sa.

Google varuje Európsku komisiu, že ak bude schválený Zákon o digitálnych trhoch (DSA) v súčasnom znení, v EÚ bude musieť znefunkčniť niektoré funkcie v službe Google Mapy. Zabráni mu v tom údajne Zoznam zakázaných praktík, ktorý má byť súčasťou DSA. Cieľom zoznamu je zakázať veľkým platformám využívať dáta zozbierané od užívateľov na takú podporu vlastných komerčných služieb, ktorá by poškodila konkurenciu.

Čínsky Huawei ponúkol, že splní všetky bezpečnostné požiadavky švédskej vlády, aby sa mohol zúčastniť na budovaní 5G sietí. Aukcia 5G frekvencií vo Švédsku bola odložená po tom, čo národný telekomunikačný regulátor v novembri zakázal používanie vybavenia od firiem Huawei a ZTE. Huawei napadol rozhodnutie na súde, ktorý aukciu pozastavil, regulačný úrad sa proti tomu odvolal.

Dánsko-nórsky projekt plánuje postaviť najväčší trajekt poháňaný vodíkom. Trajekt má premávať medzi Oslom a Kodaňou od roku 2027, kapacita bude 1 800 pasažierov a 380 osobných alebo 120 nákladných áut. Pohon s 23-megawattovým vodíkovým článkom bude využívať zelený vodík produkovaný v nórskych pobrežných elektrárňach.

Štatistika: EÚ znižuje emisie CO₂ najmä vďaka chudobným ľuďom, emisie bohatých rastú

Podľa správy organizácie Oxfam majú bohatí ľudia v EÚ disproporčne vyšší podiel na celkových emisiách vyvolaných spotrebou. Najchudobnejších 50 percent Európanov je zodpovedných kumulatívne za 27 percent emisií, 40 percent ľudí tvoriacich strednú vrstvu za 46 percent. Zvyšných 27 percent emisií vyprodukovala najbohatšia desatina ľudí.

Celkové emisie CO₂ vyvolané spotrebou v EÚ v 1990-2015 a podiel príjmových skupín na ne

Okrem toho, za zníženie emisií CO₂ zo spotreby vďačí EÚ najmä chudobnejším. Polovica obyvateľov s najnižšími príjmami dokázala medzi rokmi 1990-2015 znížiť emisie CO₂ o 24 percent, 40 percent ľudí so strednými príjmami o 13 percent. Najbohatšie cieľové skupiny svoje emisie zvýšili – desatina ľudí s najvyšším príjmom o 3 percentá, najvrchnejšie jedno percento o 5 percent.

Celkové emisie CO₂ zo spotreby v rokoch 1990 a 2015 podľa príjmových skupín

Nerovnosť je markantná aj pri prepočte emisií spotrebovaných na hlavu. U najbohatšieho percenta ľudí narástli o 7 %, u desatiny s najvyššími príjmami klesli o 10 %, u strednej triedy o 22 % a u najchudobnejšej polovice ľudí o 32 % oproti stavu z roku 1990.

Emisie zo spotreby na hlavu podľa príjmových skupín v roku 1990 a 2015