Únia sa dohodla na rozpočte. Orbán hovorí o „obrovskom víťazstve“, kontroly právneho štátu sa však nezbavil

Aktualizované o 20.00 hod.

Na samite lídrov Európskej únie sa zrodila dohoda o stiahnutí maďarského a poľského veta rozpočtu už prvý deň podvečer.

Už pred začatím samitu sa zdalo pravdepodobným, že sa prijme kompromis. Pripravilo ho Nemecko, no nebolo isté, či s ním budú súhlasiť všetky krajiny.

Podľa agentúry ČTK nakoniec s nemeckým návrhom súhlasilo všetkých 27 členských štátov. Čerpanie európskych peňazí tak bude podmienené dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Od januára tak bude možné čerpanie európskeho rozpočtu i fondu obnovy na zmiernenie dôsledkov koronakrízy.

Témy samitu lídrov EÚ

Okrem schvaľovania rozpočtu a fondu obnovy rokujú vedúci predstavitelia členských štátov aj o koordinácii v oblasti pandémie koronavírusu vrátane očkovacích látok, testovania a postupu pri uvoľňovaní opatrení.

Témou samitu je aj nový cieľ zníženia emisií EÚ do roku 2030.

V oblasti zahraničnej politiky sa budú viesť rokovania o boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu vrátane online extrémizmu. Lídri sa budú zaoberať aj situáciou vo východnom Stredozemí a vzťahmi s Tureckom.

Podľa portálu Politico.eu sa vo štvrtok zrodila dohoda aj vo veci vzťahov medzi EÚ a USA a o predĺžení sankcií proti Rusku.

Dokument s textom kompromisu unikol z rokovaní medzi Nemeckom ako krajinou predsedajúcou Rade EÚ na jednej strane a Maďarskom a Poľskom na druhej strane v stredu.

Budapešť a Varšava doteraz blokovali dva balíky európskych peňazí vo výške takmer dvoch biliónov eur, pretože nesúhlasili s ich spojením s kontrolou právneho štátu. Európska únia chce podľa nich takto vydierať členské štáty, aby prijali migračnú politiku EÚ a „LGBTQ agendu“.

Toto odmietol aj slovenský šéf diplomacie Ivan Korčok ako nezmysel.

Predstavitelia maďarskej vlády v stredu večer hovorili o jasnom víťazstve Budapešti a o tom, že čerpanie európskych peňazí nebude viazané na „ideologické podmienky“. Viktor Orbán pritom doteraz zdôrazňoval, že mechanizmus ochrany právneho štátu a financovanie členských krajín treba jasne oddeliť.

Kompromis nakoniec necháva mechanizmus nedotknutý. Práve túto skutočnosť považuje za kľúčovú maďarská opozícia, ktorá ohlasuje veľké víťazstvo tiež.

Minulosť už nebudú riešiť

Text kompromisu obsahuje množstvo politických deklarácií, ktoré boli z právneho hľadiska aj doteraz jasné, no strany sporu ich žiadali zvýrazniť.

Európska únia a jej členské štáty sa v dohode zaväzujú chrániť a dodržiavať hodnoty EÚ, akými sú právny štát, ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, pluralizmus, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a ochrana ľudských práv. Porušenia týchto hodnôt sa aj naďalej sankcionujú použitím článku 7 Zmluvy o EÚ.

Nový mechanizmus sa bude vzťahovať na ochranu európskeho rozpočtu pri rešpektovaní suverenity a ústavnosti členských štátov. Mechanizmus bude treba využívať objektívne a nediskriminačne.

Dôležitou časťou dohody je, že kontrola právneho štátu sa bude týkať nového sedemročného rozpočtu Únie a fondu obnovy na zmiernenie ekonomických dôsledkov koronakrízy. Nebude sa vzťahovať na porušenia princípov právneho štátu pri doterajšom čerpaní európskych peňazí. Môže to byť dôležité hlavne pre Maďarsko, v prípade ktorého odporúčal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) sankcie vo výške 3,93 percenta všetkých čerpaní európskych peňazí v rokoch 2015 až 2019. Na druhom mieste bolo Slovensko s 0,53 percentami a európsky priemer bol 0,36 percenta.

Najprv rozhodne súd

Ďalším dôležitým bodom kompromisu je, že členské štáty môžu požiadať Súdny dvor EÚ o preskúmanie nového mechanizmu právneho štátu a kým súd nerozhodne, platnosť mechanizmu bude pozastavená. Rozhodnutie súdu môže trvať niekoľko mesiacov až rokov a to by znamenalo, že by sa mechanizmus nevyužíval pred maďarskými parlamentnými voľbami, ktoré budú na jar 2022. Poľské parlamentné voľby sa konajú na jeseň 2023.

Kompromis obsahuje aj deklaráciu, že nový mechanizmus nebude môcť byť aplikovateľný na akékoľvek zásahy proti právnemu štátu v členských štátoch, ak to vôbec nesúvisí s európskymi financiami. Zoznam podmienok spustenia mechanizmu nebude rozširovateľný.

Ak orgány EÚ rozhodnú o sankciách podľa nového mechanizmu, po prvom roku ich platnosti alebo v prípade zmeny okolností ich treba preskúmať. Ak ich Komisia nezruší, musí to odôvodniť dotknutým vládam.

Ešte pred uložením sankcií sa však môže členský štát obrátiť na Radu EÚ, aby lídri krajín poskytli o prípade jednotné stanovisko. Kým to neurobia, sankcie neplatia.

Pre Orbána je to len rétorický úspech

Je jasné, že maďarská vláda bude komunikovať tento kompromis ako úspech, ale skutočnosť je iná, tvrdí Tomáš Valášek, predseda zahraničného výboru Národnej rady (Za ľudí). „Maďarsko a Poľsko chceli, aby sa zrušil mechanizmus, podľa ktorého štáty porušujúce princíp právneho štátu môžu prísť o časť eurofondov. To bola ich požiadavka, v ktorej neuspeli, pretože ten princíp zostal zachovaný a nedotknutý. Dosiahli politickú deklaráciu o tom, za akých okolností sa mechanizmus použije a nepoužije. Je to v podstate vysvetlenie mechanizmu,“ hovorí Valášek.

Rozhodovanie Súdneho dvora EÚ nemusí trvať niekoľko rokov, môže rozhodnúť oveľa rýchlejšie, myslí si slovenský politik. „To neberiem ako zásadnú zmenu. Myslím si, že mechanizmus treba nastaviť dobre, aby potenciál jeho zneužitia bol čo najviac zredukovaný,“ dodáva Valášek.

Podľa neho je dôležité, aby sa zrodila dohoda a aby sme nemuseli fungovať v rozpočtovom provizóriu.

Zachovanie spojenia ochrany právneho štátu s financovaním členských krajín je podľa Valáška dobrou správou pre Slovensko.

„Ako malá a otvorená ekonomika závisíme od fungovania spoločného trhu. Začína sa diať, že prestávame v Európe navzájom uznávať rozhodnutia súdov. Už sa stalo, že holandský súd odmietol vydať poľského občana do Poľska, pretože povedal, že neveríme žiadosti poľskej justície, ktorá je závislá na vláde. Toto je z hospodárskeho hľadiska cesta do pekla. Investori nebudú prichádzať do strednej Európy, ak bude hroziť, že skorumpovaný oligarcha im ukradne peniaze a oni sa nebudú môcť dovolať spravodlivosti,“ vysvetľuje Valášek.

Bude to stačiť europarlamentu?

Európsky parlament tvrdo presadzoval účinný mechanizmus ochrany právneho štátu, aby európske peniaze neskončili u oligarchov lojálnych lídrom nedemokratických režimov. Dohodu o forme spojenia mechanizmu s vyplácaním európskych peňazí musí schváliť aj europarlament.

Podľa Michala Šimečku (PS) môže byť nový kompromis prijateľný aj pre europoslancov. „Je to víťazstvo tých, ktorí chceli vidieť ochranu právneho štátu a európskych peňazí v novom rozpočte a fonde obnovy. Text nariadenia, ktoré bolo pre Orbána a Kaczynského absolútne neprijateľné, zostal nedotknutý. Od januára bude čerpanie európskych peňazí podmienené pravidlami právneho štátu, čo je veľký posun vpred.“

To, že nový mechanizmus nebude platiť od prvého januára, označuje Šimečka za sklamanie. „Nemecko v niečom muselo ustúpiť Orbánovmu a Kaczynského vydieraniu. Zo strany Orbána je to čisto politická taktika, aby oddialil potenciálnu hrozbu a mohol európske peniaze využívať na konsolidáciu svojho nedemokratického systému a znovu vyhrať voľby,“ hovorí europoslanec.

Môže maďarská a poľská vláda využiť teraz získaný čas na to, aby v budúcnosti zase oddialili platnosť nového mechanizmu? Podľa Šimečku to nie je vylúčené, ale súčasný spor potvrdil, že Európska únia sa nenechala vydierať a oslabiť mechanizmus. „To je dôležitý signál, že ako Európania máme odhodlanie brániť svoje hodnoty.“

Šimečka si myslí, že blokovanie rozpočtu výrazne a dlhodobo poškodí pozície Poľska a Maďarska v EÚ. „Obrovská politická škoda bola napáchaná na ich povesti a na ochote zvyšku EÚ s nimi o niektorých záležitostiach konštruktívne rokovať.“

Typická európska dohoda

Nový kompromis je typickou európskou dohodou, ktorú môžu obe strany komunikovať ako svoje víťazstvo, tvrdí analytik nezávislého think tanku Political Capital Patrik Szicherle.

„Maďarská a poľská vláda môže napadnúť nový mechanizmus na súde, ale to by mohli urobiť aj bez vetovania rozpočtu. Nie je vylúčené, že by Komisia neaplikovala mechanizmus do konca súdneho konania,“ povedal Denníku N Szicherle.

Aké praktické úspechy teda dosiali vetujúce vlády?

„Praktický zisk blokovania rozpočtu je pre ne minimálny, ale je to veľmi dobre komunikovateľné smerom k vlastným voličom,“ vysvetľuje analytik. Nový mechanizmus bude podľa neho účinný, ak po ňom Komisia nakoniec siahne a bude ho aktívne využívať. Na druhej strane, tento mechanizmus nebude aplikovateľný proti akýmkoľvek porušeniam demokratických princípov, napríklad na ochranu slobody tlače alebo volebných pravidiel.

„Na fungovanie spoločného trhu EÚ je však takýto mechanizmus potrebný, a preto tento kompromis pravdepodobne podporia aj štáty, ktoré žiadali tvrdé pravidlá, ako napríklad Holandsko,“ dodáva analytik.