Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

EÚ sa chce pochváliť pred svetom autami bez spaľovacích motorov či ekologickejším lietaním. Aj tak to nemusí stačiť

Zľava: predseda Európskej rady Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto - Európska komisia
Zľava: predseda Európskej rady Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto – Európska komisia
  • Členské štáty EÚ sa dohodli na zvýšení cieľa znížiť emisie do roku 2030, po novom to bude o 55 percent.
  • Situáciu si však uľahčia tým, že sa započíta zachytávanie CO2 z využívania pôdy a obhospodarovania lesov.
  • Vedci varujú, že to nestačí, aby sa zabránilo ničivým dôsledkom otepľovania, spolu s aktivistami požadovali 65-percentný cieľ.
  • Ľudia si nový cieľ všimnú aj pri kúpe auta, spaľovacie motory postupne zmiznú z ponuky.

Štáty Európskej únie vrátane Slovenska sa v piatok na samite dohodli, že do roku 2030 znížia emisie skleníkových plynov o 55 percent. Pre Slovensko to znamená, že k už doterajším investíciám do znižovania emisií bude musieť prihodiť ročne asi miliardu eur. Aspoň tak to zatiaľ odhadujú analytici ministerstva životného prostredia.

V skutočnosti je však nový cieľ EÚ trochu zavádzajúci a nie až taký prísny. Po novom sa totiž do znižovania budú započítavať aj emisie, ktoré pohlcujú lesy a pôda, čo je asi 5 percent. Preložiť sa to dá tak, že reálne sa štáty dohodli na znížení iba o 50 percent.

Európsky parlament žiadal minimálne 60 percent, vedci a klimatickí aktivisti dokonca až 65. Vyšší cieľ požadovala aj slovenská petícia Za klímu, za budúcnosť, ktorú podpísalo vyše 120-tisíc ľudí, a podporila ju aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Prečo je to dôležité? Pre priemysel, energetiku a dopravu to znamená, že sa nemusia snažiť toľko ako v prípade, že by sa takzvané záchyty do cieľa nezapočítavali. Navyše EÚ musí dosiahnuť cieľ ako celok. Priemyselnejšie krajiny ako Poľsko alebo Slovensko teda nebudú musieť dosiahnuť ani 50 percent. Vykompenzuje to väčší pokrok v bohatších krajinách.

Bude to stačiť na zníženie emisií na nulu? Experti a vedci sú

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Minúta po minúte

Ceny nehnuteľností na bývanie v 4. štvrťroku vzrástli o 7,3 %. Podľa štatistického úradu bol síce rast najnižší spomedzi jednotlivých štvrťrokov, stále však vysoký. Rýchlejšie ako nové nehnuteľnosti sa zhodnocovali existujúce byty a domy.

Nové boli drahšie v priemere o 6,6 %, existujúce o 7,8 %.

„Viditeľnejšie zníženie tempa rastu cien teda v priebehu celého minulého roku nastalo najmä pri existujúcich nehnuteľnostiach, ktoré v prvej polovici roka vykazovali rekordnú výšku rastu. Začiatkom roka to bolo vyše 15 % a v mesiacoch apríl až jún o vyše 10 %,“ porovnal úrad.
(tasr)

Na zoznam ľudí, ktorí dostanú prednostne vakcínu pribudnú pracovníci v maloobchode. Ministerstvo zdravotníctva to sľúbilo sieti COOP Jednota a Zväzu obchodu, očkovať by sa mali dvomi vakcínami, podľa veku.

„Som rád, že naše prosby ostali vypočuté a že autority si uvedomili, akí sú pracovníci v maloobchode dôležití,“ uviedol  Ján Bilinský, generálny riaditeľ COOP Jednoty Slovensko. Dodal, že napísal aj otvorený list v mene systému COOP Jednota ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčimu so žiadosťou o prehodnotenie systému očkovania v prospech pracovníkov obchodu.

Podľa vyjadrenia ministerstva zdravotníctva, ktoré dostal Zväz obchodu SR, v prípade, že bude dostatok vakcín, v najbližšom období pristúpia očkovacie miesta k zaočkovaniu predavačiek/ predavačov,  pokladníčok/ pokladníkov a dokladačiek/dokladačov tovaru pracujúcich v obchode. Zamestnanci do 55 rokov budú zaočkované vakcínou AstraZeneca, pracovníci nad 55 rokov vakcínou Pfizer.

Ekonomický newsfilter: Biznis si nevie predstaviť zatvorenie firiem, ale ide o to, či ešte máme inú možnosť +

  • Mochovce podľa očakávania ešte pribrzdili námietky. Povolenie na štart dostanú najskôr v júni
  • Minister Doležal tlačí diaľničné kilometre, začína sa stavať ďalší kúsok na Orave
  • Ekonomická nálada na Slovensku sa zhoršuje, EÚ je na tom o dosť lepšie

Nemecko už nebude požadovať od vodičov kamiónov na hraniciach testy na koronavírus. Podľa českého premiéra Andreja Babiša to na rokovaní lídrov EÚ prisľúbila Angela Merkelová, dátum však neoznámila. (čtk)

Akcie v USA vo štvrtok výrazne oslabili. Index Nasdaq má za sebou najhlbší jednodňový percentuálny prepad za štyri mesiace. Ukazovateľ technologického trhu sa ocitol pod tlakom po tom, čo výnosy 10-ročného dlhopisu americkej vlády stúpli na ročné maximum. Investori sa potom zbavovali niektorých akcií, pretože sa obávali, že sú precenené. (reuters)

Argumenty za a proti vypnutiu slovenského priemyslu

Juraj Valachy z Tatra banky a Miroslav Kiraľvarga z U. S. Steelu
Juraj Valachy z Tatra banky a Miroslav Kiraľvarga z U. S. Steelu

Ekonóm a manažér rozoberajú možnosť zavretia priemyslu. Juraj Valachy z Tatra banky sa prihovára za tvrdý lockdown na 2 týždne, Miroslav Kiraľvarga z U. S. Steelu varuje pred zrútením celej ekonomiky.

Prihováram sa za tvrdý lockdown na dva týždne, hovorí ekonóm Tatra banky Juraj Valachy. „Áno, ekonomické straty budú veľké, ale na druhej strane váh máme 100 úmrtí denne, čo je strašne veľa.“

Zavretím priemyslu Slovensko stratí nepomerne viac, ako získa pri pribrzdení nákazy, upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Utlmenie fabrík podľa neho nenarobí fatálne škody iba ich majiteľom, ale zrúti sa celá ekonomika.

Komentár Konštantína Čikovského

Zavrieť priemysel je naozaj až posledná možnosť, nerobme z toho však tabu, píše Konštantín Čikovský. „K stavu, v ktorom sa bude dať relatívne normálne žiť a nebudú mesačne zomierať tri tisícky ľudí, sa vieme prebojovať v zásade dvoma spôsobmi. Jeden nás bude stáť určite mnoho životov, druhý sa nezaobíde bez veľkých ekonomických strát.“

Vypnutie fabrík nespôsobí iba škody, ale zrúti sa ekonomika. Bude to podniková apokalypsa, tvrdí uznávaný manažér

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Foto - TASR
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Foto – TASR

Zavretím priemyslu Slovensko stratí nepomerne viac, ako získa pri pribrzdení nákazy, upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Utlmenie fabrík podľa neho nenarobí fatálne škody iba ich majiteľom, ale zrúti sa celá ekonomika.

Smartwings po takmer dvoch rokoch znovu vypravil v bežnej prevádzke lietadlo Boeing 737 MAX 8. Do leta chce postupne nasadiť aj zvyšných šesť týchto lietadiel.

Lietadlá Boeing 737 MAX boli celosvetovo odstavené od marca 2019 pre dve nehody, pri ktorých zahynulo 346 ľudí. Koncom januára tohto roku ich prevádzku povolila Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA).

„Našou absolútnou prioritou je bezpečnosť našich cestujúcich a posádky. Žiadny stroj nepodstúpil také previerky bezpečnosti v histórii letectva ako lietadlo Boeing 737 MAX. Veríme, že dôvera v toto lietadlo sa veľmi rýchlo obnoví,“ uviedol člen predstavenstva a generálny riaditeľ Smartwings Roman Vik. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať