Sulík chce do ústavného zákona aj daňovú brzdu, podľa odbornej verejnosti by to bola chyba
- SaS chce do ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorá je dôležitá pre zdravé verejné financie a bude sa meniť, pretlačiť aj daňovú brzdu.
- Parlament by mal o zmene dlhovej brzdy a zjavne aj o pozmeňováku Sulíkovej strany rokovať ešte pred Vianocami. Stále však neexistuje návrh, na ktorom by sa koalícia vedela dohodnúť.
- Spoluautor dlhovej brzdy Ľudovít Ódor ani rozpočtová rada to nepovažujú za dobrý nápad, obávajú sa, že sa dlhová brzda môže stať terčom politického boja.
Sulíkova SaS chce do ústavného zákona o dlhovej brzde, o ktorom má ešte do Vianoc rokovať parlament, dostať aj daňovú brzdu. Čiže v jednom zákone majú byť sankcie pre vládu, keď sa krajina príliš zadlžuje, a limit vládnych výdavkov aj daňová brzda určená ako percento z HDP, ktoré smie štát vybrať na daniach a odvodoch, no viac už nie.
„Nechceme, aby nutná konsolidácia po vyšších výdavkoch na koronakrízu teraz viedla k zvyšovaniu daní. To sme už zažili za Kažimíra, že konsolidácia verejného rozpočtu išla na vrub zvyšovania daní,“ povedal šéf strany a minister hospodárstva Richard Sulík v rozhovore pre Denník N.
Debata je o tom, aký veľký má byť verejný sektor vyjadrený v pomere k celkovému HDP. Čiže nejde len o daňovo-odvodové zaťaženie práce. „Smeruje to k jednému parametru a to je veľkosť celkového daňového zaťaženia v ekonomike. Naša predstava je 40 %,“ vraví šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS). Pre stranu je daňová brzda taká dôležitá, že tým chcú podmieniť aj hlasovanie o dlhovej brzde.
Ódor aj rozpočtová rada: Bola by to chyba
Viceguvernér Národnej banky Slovenska a spoluautor dlhovej brzdy Ľudovít Ódor však
