Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zatvorili sme viacprúdovú cestu a postavili na nej bazén, opisuje klimatické projekty Slovák z viedenského magistrátu

Foto - Art: Phalanx, popupcity.net
Foto – Art: Phalanx, popupcity.net

Za pár eur a hodinu času sa dá vlakom z Bratislavy dostať do mesta, ktoré je oficiálne najlepším mestom na život podľa dvoch svetových rebríčkov – do Viedne. Bratislava je v jednom z nich na 80. mieste a umiestnenie v druhom nie je známe. Roman Grünner, ktorý na viedenskom magistráte zavádza projekty na boj proti klimatickej kríze, vysvetľuje, v čom je medzi oboma mestami rozdiel.

V Bratislave vystúpil na online podujatí Climate Day 2020. Hovoril o tom, ako v meste vytvoriť udržateľnú štvrť. Jeho špecializáciou je obnova budov. „Nielen ich obalu,“ zdôrazňuje.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo radšej robí pre magistrát vo Viedni než v Bratislave,
  • na čo si dať pozor pri veľkej obnove budov, ktorú plánuje Slovensko,
  • ako sa Viedeň pripravuje na zhoršovanie klimatickej krízy
  • aj ako spolupracujú s obyvateľmi, podnikateľmi a univerzitami.

Tu na Slovensku ste študovali najskôr na STU, no skončili ste ako vedecký pracovník vo Viedni. Prečo ste sa presunuli práve tam?

Mali predmety, ktoré sa zaoberali udržateľnou výstavbou a obnoviteľnými materiálmi. Jeden z profesorov bol priekopníkom solárnej architektúry. Navrhoval pasívne domy v Rakúsku. Pod jeho vedením som sa ponoril aj do ekológie stavebných materiálov, obnoviteľných zdrojov, vykurovania a energií. Po štúdiu som sa dostal do firmy, ktorá sa zaoberá cirkulárnou ekonomikou.

No nakoniec ste skončili opäť na magistráte vo Viedni. Prečo nie v Bratislave?

Mal som s ním skúsenosť v rámci úspešného projektu, ktorý rozbehla viedenská Univerzita prírodných a biologických vied (BOKU). Išlo o najlepšiu obnovu bytového domu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, na ktorej s nami spolupracoval Technický a skúšobný ústav stavebný.

No úprimne poviem, že aj napriek tomu bolo pre mňa lákadlom finančné ohodnotenie vo Viedni. To bolo niečo úplne iné než tu.

Aká bola spolupráca s Bratislavou?

S primátorom Ftáčnikom (primátor v rokoch 2010 – 2014; pozn. E) sa robilo dobre. Vyčlenil nám rozpočet. Aj hlavná architektka nám vždy otvorila dvere. Potom však prišiel primátor Nesrovnal (2014 – 2018; pozn. E) a ten o nás nejavil záujem. Raz sa s nami prišiel vyfotiť a pozrieť si budovu.

Mali sme rozpočet na zateplenie a obnovu 40-tisíc štvorcových metrov. Keď sme hľadali budovy ochotné zapojiť sa, ozvali sa štyri. Nakoniec sa obnova realizovala s jednou, aj to vďaka zanietenosti obyvateľov.

Jedna zo štyroch nie je málo?

V Bratislave sa predtým zateplila väčšina budov a ostali len tie problematické. Finančné príspevky z eurofondov boli navyše komplikované a na úradoch vládla korupcia. V tomto prípade bola výhoda v tom, že financovanie išlo priamo cez naše konzorcium.

Problémom projektu bolo, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Firmy mysleli na respirátory skôr, než s nimi prišla vláda. Hygienici sľubujú vyhlášku najneskôr v stredu

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Úrad verejného zdravotníctva plánuje vydať vyhlášku k novým protipandemickým opatreniam najneskôr v stredu. Stále tak nie je jasné, či a ako sa upraví, kto má zabezpečiť respirátory zamestnancom firiem a úradov, ktorí nepracujú z domova.

Minúta po minúte

Nemecký výrobca domácich spotrebičov Miele prerušuje výrobu v niektorých závodoch. Zastavenie produkcie sa dotkne približne 4000 zamestnancov, dôvodom je nákaza koronavírusom.

Na konci februára malo niekoľko pracovníkov závodu v Euskirchene pozitívny test na nový koronavírus a do karantény muselo ísť okolo 200 ľudí, informovala hovorkyňa Miele. Spomínaný závod má celkovo 500 zamestnancov.

Problémy závodu v Euskirchene však spôsobili prerušenie produkcie aj v niekoľkých ďalších závodoch v Nemecku, Poľsku a Česku, uviedla hovorkyňa. Dodala, že výroba by sa mala obnoviť 10. marca. (tasr)

Firma Infineon odkazuje automobilkám, aby zmenili stratégiu zásobovania čipmi, s ktorých nedostatkom sa boria. Najväčší európsky producent polovodičov im radí, aby si upevnili dodávateľské reťazce. Časť automobiliek zvažuje tvorbu zásob.

„Automobilový priemysel nemôže najskôr povedať, že nepotrebuje čipy, a potom sa vrátiť s požiadavkou, že sa bez nich nezaobíde. Musí brať do úvahy dlhé dodacie lehoty, čo je asi pol roka,“ povedal šéf Infineonu Reinhard Ploss.

Nedostatok kľúčových súčiastok sa začal prejavovať v automobilovom sektore na konci vlaňajška. Nečakané oživenie dopytu po autách sa vtedy prekrývalo s boomom spotrebnej elektroniky.

Výrobcovia čipov uprednostňujú producentov spotrebnej elektroniky pred automobilkami najmä preto, že ich objednávky sú väčšie. Výroba áut je podnikanie s nižšou maržou, takže automobilky nie sú príliš prístupné vyšším cenám čipov, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť ich ziskovosť.

Prečo je to dôležité

Nedostatok čipov už donútil znížiť výrobu viaceré automobilky, napríklad VW, General Motors, Ford, Renault, Toyota, Fiat Chrysler či Nissan. Podľa IHS Markit bude problém pretrvávať aj v 2. polroku a tento rok sa vyrobí približne o jeden milión áut menej.

Niektoré značky, napríklad Porsche či Mercedes, pod vplyvom situácie revidujú dodávateľské reťazce. Tie celé desaťročia fungujú na princípe dodávok just-in-time, čo znamená, že súčiastky sú dodané vo chvíli, keď ich odberateľ potrebuje, takže ich nemusí skladovať. Teraz automobilky zvažujú väčšie zásoby.

Čo radí výrobca čipov

Podľa šéfa Infineonu automobilky nemôžu počítať s tým, že jeho firma bude držať čipy na sklade, pretože by to bolo rizikové z hľadiska hotovosti. Čipy sa navyše dajú skladovať len obmedzený čas, lebo sa ľahko kontaminujú.

Ploss upozornil, že automobilky vytvárajú desatinu globálneho trhu s polovodičmi a nezbavia sa tlaku väčších klientov, ako sú napríklad výrobcovia smartfónov. Mali by teda nastaviť svoje dodávateľské reťazce tak, aby boli odolnejšie. (čtk, ft)

Otváracie hodiny pôšt v mestách sa dočasne upravia, štyri dni budú otvorené do 17.00, v stredu do 18.00 h. Počas najbližších dvoch víkendov budú všetky pošty zatvorené, v sobotu 6. a 13. marca stopne pošta aj doručovanie tlače, doručí ju až v pondelok.

Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková. Zákazníkom odporúča preveriť si aktuálne otváracie hodiny konkrétnej pošty na webovej stránke Slovenskej pošty alebo v mobilnej aplikácii. Na poštách budú umiestnené vývesky s aktuálne platnými otváracími hodinami pre verejnosť.

Dorčáková upozornila, že v rámci ochranných opatrení sú pobočky Slovenskej pošty pravidelne čistené, vetrané a dezinfikované, a to aj počas dňa cez pravidelné dezinfekčné prestávky. V priestoroch pobočiek je počet zákazníkov regulovaný. V pobočke sa teda môže nachádzať jeden zákazník na 15 štvorcových metrov (m²) alebo 25 m². Zároveň musia byť dodržiavané dvojmetrové vzájomné odstupy, čo platí aj pre zákazníkov čakajúcich pred pobočkou. (tasr)

Najviac čerpá eurofondy Krajniak, najmenej Gröhling. Čo prepadlo a čo ešte zachraňujú?

Najviac eurofondov – 52 percent sa vyčerpalo z Operačného programu Ľudské zdroje, najmenej – 33 percent z balíka na rozvoj regiónov. Z neho sa najmenej darí míňať peniaze na miestne akčné skupiny a mobilizáciu kreatívneho potenciálu.

Zamestnanci dopravných podnikov na Slovensku varujú pred vyhlásením štrajkovej pohotovosti. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.

Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov z Bratislavy, Košíc a Prešova tak vyjadrili nesúhlas so stanoviskom ministerstva dopravy. To vyhlásilo, že nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené financie na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD.

Základné odborové organizácie pri jednotlivých dopravných podnikoch v spoločnom vyhlásení požiadali o urýchlené prehodnotenie rozhodnutia vlády a ministerstva dopravy o neposkytnutí finančnej pomoci. Žiadajú aj o participáciu príslušné ministerstvá, aby tieto rozhodnutia boli prehodnotené a boli prijaté systémové opatrenia, ktoré umožnia kompenzáciu výpadkov príjmov dopravným podnikom.

„V prípade neriešenia vzniknutej situácie a za zachovanie pracovných miest máme právo využiť aj štrajkovú pohotovosť zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku, a to v zmysle Ústavy SR,“ upozornili.

MHD označili za hybnú silu miest, ktorá udržiava chod a život v mestách, a tým udržuje aj chod krajiny. Výsledkom zamietnutia kompenzácie výpadkov príjmov pre prevádzkovateľov MHD bude podľa nich v blízkej budúcnosti obmedzenie a rušenie liniek MHD, ktoré následne bude viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Mimoriadna situácia a núdzový stav podľa zástupcov zamestnancov dopravných podnikov spôsobil úbytok cestujúcich v MHD, ale doprava zatiaľ premáva, keďže niektorí občania nemôžu pracovať z domu, napríklad zdravotníci, predavači, hasiči či pekári. „Túto dopravu zabezpečujú zamestnanci dopravných podnikov, od vodičov, ktorí riadia prostriedky MHD, cez údržbárov až po technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod spoločnosti,“ skonštatovali vo vyhlásení. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať