Denník N

Zatvorili sme viacprúdovú cestu a postavili na nej bazén, opisuje klimatické projekty Slovák z viedenského magistrátu

Foto - Art: Phalanx, popupcity.net
Foto – Art: Phalanx, popupcity.net

Za pár eur a hodinu času sa dá vlakom z Bratislavy dostať do mesta, ktoré je oficiálne najlepším mestom na život podľa dvoch svetových rebríčkov – do Viedne. Bratislava je v jednom z nich na 80. mieste a umiestnenie v druhom nie je známe. Roman Grünner, ktorý na viedenskom magistráte zavádza projekty na boj proti klimatickej kríze, vysvetľuje, v čom je medzi oboma mestami rozdiel.

V Bratislave vystúpil na online podujatí Climate Day 2020. Hovoril o tom, ako v meste vytvoriť udržateľnú štvrť. Jeho špecializáciou je obnova budov. „Nielen ich obalu,“ zdôrazňuje.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo radšej robí pre magistrát vo Viedni než v Bratislave,
  • na čo si dať pozor pri veľkej obnove budov, ktorú plánuje Slovensko,
  • ako sa Viedeň pripravuje na zhoršovanie klimatickej krízy
  • aj ako spolupracujú s obyvateľmi, podnikateľmi a univerzitami.

Tu na Slovensku ste študovali najskôr na STU, no skončili ste ako vedecký pracovník vo Viedni. Prečo ste sa presunuli práve tam?

Mali predmety, ktoré sa zaoberali udržateľnou výstavbou a obnoviteľnými materiálmi. Jeden z profesorov bol priekopníkom solárnej architektúry. Navrhoval pasívne domy v Rakúsku. Pod jeho vedením som sa ponoril aj do ekológie stavebných materiálov, obnoviteľných zdrojov, vykurovania a energií. Po štúdiu som sa dostal do firmy, ktorá sa zaoberá cirkulárnou ekonomikou.

No nakoniec ste skončili opäť na magistráte vo Viedni. Prečo nie v Bratislave?

Mal som s ním skúsenosť v rámci úspešného projektu, ktorý rozbehla viedenská Univerzita prírodných a biologických vied (BOKU). Išlo o najlepšiu obnovu bytového domu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, na ktorej s nami spolupracoval Technický a skúšobný ústav stavebný.

No úprimne poviem, že aj napriek tomu bolo pre mňa lákadlom finančné ohodnotenie vo Viedni. To bolo niečo úplne iné než tu.

Aká bola spolupráca s Bratislavou?

S primátorom Ftáčnikom (primátor v rokoch 2010 – 2014; pozn. E) sa robilo dobre. Vyčlenil nám rozpočet. Aj hlavná architektka nám vždy otvorila dvere. Potom však prišiel primátor Nesrovnal (2014 – 2018; pozn. E) a ten o nás nejavil záujem. Raz sa s nami prišiel vyfotiť a pozrieť si budovu.

Mali sme rozpočet na zateplenie a obnovu 40-tisíc štvorcových metrov. Keď sme hľadali budovy ochotné zapojiť sa, ozvali sa štyri. Nakoniec sa obnova realizovala s jednou, aj to vďaka zanietenosti obyvateľov.

Jedna zo štyroch nie je málo?

V Bratislave sa predtým zateplila väčšina budov a ostali len tie problematické. Finančné príspevky z eurofondov boli navyše komplikované a na úradoch vládla korupcia. V tomto prípade bola výhoda v tom, že financovanie išlo priamo cez naše konzorcium.

Problémom projektu bolo, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Rozhovory

Samosprávy

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie