Denník N

Ako oživiť tatranského tigra (Baťove hospodárske dejiny ponovembrového Slovenska)

Autor je ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

Ani jeden graf. Ani jedna tabuľka. Žiadna lavína čísel o kvartálnom raste HDP, inflácie alebo nezamestnanosti. Žiadna uspávajúca detektívna práca opisujúca každú zákrutu daňovej alebo inej hospodárskej legislatívy posledných troch desaťročí. Ani len nekonečný výpočet viac či menej traumatizujúcich káuz. Aj tak by mohla vyzerať kniha, ktorá si ambiciózne v podnadpise píše Ekonomické dejiny ponovembrového Slovenska.

Namiesto toho dostávame do predvianočnej nabitej ponuky pútavý príbeh až príliš často nezvládnutej slovenskej štátnosti. Príbeh v ôsmich kapitolách, ktorý napísal Rado Baťo – bývalý šéfredaktor Trendu, poradca premiérky Radičovej, prezidenta Kisku, stratég pre koalíciu „zahodili sme egá“ a toho času pôsobiaci na ministerstve financií –, je na prvý pohľad depresívny.

Rabovačka namiesto privatizácie. Slabý, asociálny štát s deravou reguláciou a až príliš často neschopnými úradníkmi a politikmi. Reformy druhej Dzurindovej vlády ako historická anomália. Znásilnený dôchodkový systém. Zdravotníctvo uberajúce roky života. Politické elity, ktoré si nielen v európskych otázkach nevidia na špičku nosa. Škaredý prebal možno úmyselne umocňuje pochmúrne zhodnotenie ponovembrového vývoja.

Príbeh je plný podivuhodných zvratov, bizarných, neschopných a záškodníckych postáv a postavičiek; až sa človek chytá za hlavu, ako sme to napriek všetkému vôbec dotiahli do pasce stredného príjmu a prečo to vlastne nik celé doteraz nespísal. A či ten ponovembrový vývoj je len zaslúženým odrazom nášho okypteného civilizačného vývoja.

Baťova kniha prichádza vo vhodnú chvíľu. Pri bežnom tempe, akým pracovníci Slovenskej akadémie vied poctivo spracovávajú hospodárske dejiny Slovenska, možno očakávať syntézu ponovembrového vývoja s pramenným výskumom najskôr tak za štvrťstoročie.

Hlavným tvrdením Baťovej knihy je to, že sme sa stali krajinou, ktorá „stratila ambície, bojí sa veľkých zmien a bezstarostne volí hochštaplerov do najvyšších ústavných funkcií“ (s. 12). Lenže práve teraz sa pripravujú reformné plány na najbližšie desaťročie (a zároveň sa ešte viacej diletantsky rozbagroval dôchodkový systém), ktoré možno rozhodnú, či zotrváme v pasci stredného príjmu alebo sa nám z jej zapadajúcich čeľustí podarí uniknúť.

Tatranský tiger a jeho skonanie je metaforou stratených ambícií byť lepším Slovenskom, dobehnúť Západ. Reformy hlavne druhej Dzurindovej vlády sú preto vlastne historickou náhodou.

Hoci sme tento ašpiratívny atribút niesli, žiaľ, len príliš krátky čas, je obrazom, akým Slovensko mohlo byť. Dnes aj tí najsmelší plánovači na ministerstve financií si trúfajú dať za cieľ, aby sme v roku 2030 dosiahli 92 % hospodárskeho výkonu EÚ. Úroveň, ktorú Česko už teraz dosahuje a ktoré sme v nultých rokoch rýchlo dobiehali. Ako Baťo hodnotí, je škandálom, že máme za sebou stratenú dekádu bez dobiehania Západu a verejnosť to ani príliš nevzrušuje.

Akokoľvek knihu odporúčam každému, kto chce pochopiť našu súčasnú neutešenú hospodársku a politickú realitu i zlé predpoklady na to, aby sme vôbec niekedy dobehli Západ, tak Baťova knižná prvotina je nedokonalé dielo.

Početné

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Knihy

Ekonomika, Kultúra

Teraz najčítanejšie