Čo si myslia o Sulíkovom nápade zaviesť do ústavy strop na zvyšovanie daní Heger, Mikloš, Meravý, Baláž a ďalší
- Sulíkova SaS chce využiť zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde na to, aby sa v ňom vytvorila aj takzvaná daňová brzda, teda limit pre dane.
- Šéf finančného výboru v parlamente Marián Viskupič (SaS) však vraví, že v koalícii zatiaľ nie je dohodnuté nič. Rokovanie o dlhovej brzde sa preto presunie na január.
Viacerým významným ekonómom sme položili otázku: „Považujete zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona o dlhovej brzde za dobrý nápad? Ako by mala byť nastavená, aké percento by to malo byť?“
Odpovedali minister financií Eduard Heger, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec (SaS), Tomáš Meravý zo Za ľudí, exminister financií Ivan Mikloš, viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, ekonóm SAV Vladimír Baláž, ekonóm Martin Kahanec, Radovan Ďurana z INESS a Peter Goliaš z INEKO.
Tu sú ich odpovede:
Eduard Heger,
minister financií
Téma daňovej brzdy nepatrí do rokovania o novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom dlhovej brzdy sú zdravé verejné financie, lepšia finančná disciplína vlády a zodpovednejšie hospodárenie štátu s peniazmi občanov. To je to, čo teraz Slovensko nevyhnutne potrebuje. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti sme otvorili preto, aby aj pôvodne zamýšľané výdavkové limity vstúpili do platnosti. Lebo práve tie pripravujú Slovensko v dobrých časoch na tie zlé. Aj pri tvorbe pôvodného zákona v roku 2011 sa hľadala a nakoniec našla zhoda naprieč celým parlamentom. Nie je to totiž ideologický zákon, je to racionálny zákon.
Ak chceme v tomto duchu pokračovať, je potrebné, aby aj teraz prešli zmeny v dlhovej brzde naprieč hlasmi celého parlamentu, a teda aj opozície. Bol by to významný signál, že každý, kto sa k tomu zákonu prihlási, deklaruje, že mu ide o zdravé verejné financie. Myšlienka daňovej brzdy však tento zámer zabíja.
Ján Oravec,
štátny tajomník ministerstva hospodárstva (SaS)
Daňová brzda je vec, ktorá môže zásadne pomôcť ľuďom aj firmám na Slovensku. Patrí
