Brzdu potrebujeme. Ale ešte viac plyn
Najväčší problém predstavuje politický manažment prípravy a prijímania zákona o daňovej brzde.
Autor je bývalý minister financií
Slovensko je, žiaľ, odstrašujúcim príkladom toho, kam sú populistickí politici schopní sľubne rozbehnutú ekonomiku a krajinu za pár rokov dostať. Povedané slovami Rada Baťa: Tiger skapal.
Po roku 2012 sme spomedzi 11 nových členských krajín Európskej únie z bývalého východného bloku boli jedinou, ktorá sa k priemeru Únie nepribližuje, ale sa mu vzďaľuje, pričom spomedzi týchto krajín u nás zároveň najrýchlejšie rástlo daňové a odvodové zaťaženie. Kým v priemere sa v ostatných nových EÚ10 krajinách medzi rokmi 2012 až 2019 zvýšilo o 1,52 percenta, u nás dane a odvody vzrástli až o šesť percent (podľa údajov Eurostatu).
Aj z vyššie uvedených faktov vyplýva, že daňová brzda by určite mohla a mala byť súčasťou ústavnej ochrany ekonomickej slobody a súčasná vláda a vládna koalícia by s takýmto riešením určite mali prísť. Po prvé preto, že má ústavnú väčšinu, a po druhé preto, že chce (aspoň predpokladám) krajinu zmeniť k lepšiemu.
Inšpirovať by sme sa mohli napríklad v Gruzínsku, kde v roku 2011 zmenili ústavu a prijali aj špeciálny ústavný zákon, ktorý špecifikuje, že deficit verejných financií nesmie byť viac ako tri percentá HDP, celkové verejné výdavky viac ako 30 percent HDP a verejný dlh viac ako 60 percent HDP.
Nové dane môžu byť zavádzané alebo staré zvýšené jedine prostredníctvom referenda, pričom výnimku z pravidla majú spotrebné dane. Ústavné obmedzenia (trojpercentný deficit a verejné výdavky 30 percent) neplatia v prípade núdzového stavu, recesie alebo vojny. Ak parlament schváli rozpočet s vyšším deficitom ako tri percentá alebo vyššími verejnými výdavkami ako 30 percent HDP, tak vláda musí pripraviť návrh rozpočtu na ďalšie dva roky s takými opatreniami, ktoré vrátia deficit a verejné výdavky do stanovených hraníc.
Takže zámer daňovej brzdy určite vítam, ale otázny je spôsob, akým sa navrhuje prijať. Malo by to byť