Obchodníkovi Žigovi sa vždy darilo viac, keď bol Smer pri moci

Aktuálne je bývalý minister životného prostredia i hospodárstva Peter Žiga obvinený z pokusu o podplácanie sudcu v spore o gabčíkovskú vodnú elektráreň, z ktorého mal po víťazstve Slovenska získať advokát štátu Radomír Bžán až 69 miliónov eur.

Súčasný poslanec opozičného Hlasu sa spomína aj s podozrením, že jeho firmy a podniky jeho blízkych boli zapojené aj do nezákonných vratiek DPH. On sám sa vždy bráni, že v reťazcoch podvodných obchodov sa s ním spájané firmy ocitli omylom.

V čase svojho pôsobenia na ministerských stoličkách sa však Žiga spomínal minimálne v dvoch ďalších veciach, ktoré síce nikdy neskončili policajným vyšetrovaním, no obe naznačovali, že Žiga svoj politický vplyv vie využiť aj v biznise.

Nejde len o to, že jeho rodinná firma Taper sa stala najväčším domácim priekupníkom s drevom práve v čase, keď sa Žiga dostal na najvyššie vládne posty. Dôležité je aj to, že Taper vyrástol aj na vývoze surového slovenského dreva do cudziny, hoci práve on ako člen vlády mal na starosti aj to, aby spracovanie domáceho dreva vytváralo pracovné príležitosti pre slovenské firmy.

O jeho vplyve ako dvojnásobného ministra a jedného z najvplyvnejších politikov na východe Slovenska zase hovorí na vtedajšiu dobu nezvyčajne konkrétne obvinenie, že ministrovi blízki ľudia zobrali úplatok za pridelenie eurofondov na jednu východoslovenskú vodnú elektráreň.

Minister, čo ignoruje národohospodárske záujmy

Slovenskí politici pri téme predaja dreva neustále opakujú, že pre krajinu by bolo najefektívnejšie, ak by sa spracovalo na Slovensku a pridaná hodnota z tejto práce by tak ostala doma. Za vývoz dreva síce lesné podniky dostanú zaplatené tiež, ibaže celkový efekt pre krajinu je neporovnateľne menší, ako keď sa tu nedostatkové drevo aj spracuje.

Rodinná firma ministra hospodárstva Žigu však patrila k tým, ktoré sa v tejto téme riadili viac biznisovým ako národohospodárskym záujmom. Motivácia exportérov dreva je zrozumiteľná. Dlhodobo sú ceny slovenských vývozov dreva o 10 až 15 percent vyššie ako ceny na tuzemskom trhu.

V roku 2015, keď Peter Žiga viedol rezort hospodárstva, dosiahol jeho Taper na zahraničných trhoch tržby skoro 12 miliónov eur. Z cudziny tak vtedy mala firma skoro tretinu tržieb.

Pri zohľadnení priemernej ceny exportov dreva z krajiny za daný rok 2015 na úrovni 53 eur za kubík tak ministrova firma vyviezla vtedy vyše 200-tisíc kubíkov dreva. Toľko suroviny by stačilo pre jeden väčší drevársky podnik s pár stovkami zamestnancov.

Pravda, zrejme aj preto, že sa o úspešnom exporte dreva Žigovou firmou opakovane písalo, jej tržby do cudziny postupne klesali. Vlani, keď bol ešte ministrom hospodárstva, utŕžil Taper z cudziny už necelé dva milióny eur.

S funkciami skákal hore aj jeho biznis s drevom

K veľkým obchodom s drevom sa Žiga dostal v rokoch, keď bol vo vysokej politike. Za prvých desať rokov svojej existencie – od roku 1995 do roku 2006 – jeho Taper dokázal svoj ročný objem zobchodovaného dreva posunúť len na zhruba 100-tisíc kubíkov. A to ešte mohol Peter Žiga pracovať so skúsenosťami od svojho otca, ktorý v minulosti šéfoval bývalým Východoslovenským štátnym lesom.

No po tom, čo bol Žiga v prvej vláde Roberta Fica štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva a v druhej zasa šéfom rezortu životného prostredia, zažil Taper oveľa silnejšiu dekádu.

V roku 2015 už firma zobchodovala vyše 420-tisíc kubíkov dreva. Teda zhruba každý dvadsiaty kubík vyťažený v krajine. Už vtedy bol minister najväčším obchodníkom s drevom na Slovensku.

Počas tretej vlády Smeru však postupne Taper išiel s výkonmi dole. Ešte v rokoch 2015 a 2016 utŕžil rekordných 39 miliónov eur, no do vlaňajšieho roku jeho tržby klesli ani nie na polovicu.

Príčinou poklesov tržieb Taperu v posledných rokoch môže byť aj to, že od roku 2016 už rezort pôdohospodárstva a lesníctva neovládal Žigov Smer, ale jeho koaličný partner SNS. Medzi drevármi a lesníkmi sa hovorí, že v predchádzajúcej vláde začal mať na štátne lesné podniky namiesto Žigu výraznejší vplyv podnikateľ spájaný s SNS Martin Kvietik, ktorý je už od jari vo vyšetrovacej väzbe za zneužívanie agrárnych eurofondov na vypytovanie úplatkov.

Už dlho neželaný hosť

Žiga sa už dlhé roky obhajuje tým, že on košického obchodníka s drevom Taper iba vlastní, no nemanažuje a že jeho firma Taper od štátnych Lesov SR drevo nedostáva.

Úplne to však nie je pravda, už pred piatimi rokmi konkurenční odberatelia dreva posunuli médiám dodacie listy, ktoré dokazovali, že Taper dodával tuzemským drevospracovateľom aj drevo s ciachami štátnych lesov.

Žigovi konkurenti to vysvetľovali tým, že Taper síce drevo od Lesov SR priamo naozaj neodoberal, no získaval ho od iných menších odberateľov štátneho dreva, ktorí sa k nemu dostali po tom, čo vedeniu štátnej firmy i Taperu prisľúbia, že časť štátneho dreva posunú práve ministrovmu veľkoobchodníkovi.

Poradenstvo za pätinu získaných eurofondov

S obvinením z brania úplatkov za eurofondy na jednu malú vodnú elektráreň spojil Petra Žigu jeden z lídrov farmárskych protestov z konca tretej vlády Smeru František Oravec. Ten koncom vlaňajška Trendu opísal prípad údajného podplácania ľudí blízkych práve bývalému ministrovi s tým, že uplácanie prebehlo cez úhradu príliš drahých poradenských služieb.

Išlo o eurofondovú podporu na výstavbu malej vodnej elektrárne firmy Aqua Energy Gyňov pri východoslovenskej obci Gyňov. Výška podpory predstavovala dva a pol milióna eur a údajný úplatok takmer 400-tisíc eur.

„Si predstav, že tomu Žigovmu človeku sme zaplatili necelých 400-tisíc eur, že neoficiálne vybaví dotáciu na 2,5 milióna eur,“ hovorí Oravec v nahrávke, ktorá pochádza z policajného vyšetrovania iného prípadu, ktorý sa týkal majetkových sporov Oravca s inou farmárskou skupinou ESIN.

Oravec nahrávku nespochybnil. „To poradenstvo, čo bolo zaplatené na získanie eurofondov na vodnú elektráreň, sa v zásade ani nedialo. Otvorene poviem, že to bol len taký sofistikovaný úplatok,“ povedal pred rokom Oravec s tým, že o tomto úplatku predtým dlho nehovoril na verejnosti, pretože nedôveroval dôslednému vyšetreniu celej kauzy.

Firma Aqua Energy Gyňov, na ktorú mal vplyv cez pôžičky aj Oravec, získala eurofondovú podporu na jar roku 2011. Vtedy síce vládol kabinet Ivety Radičovej, no projekt elektrárne sa začal pripravovať i posudzovať už za prvej vlády Smeru. V nej bol Peter Žiga do leta roku 2010 štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Pôsobil teda vo vedení rezortu, ktorý mal pod palcom aj podporu energetiky.

Vysoká suma za poradenstvo pri tomto projekte bola vyplatená košickej firme Eurosupport, ktorú vlastní Ján Šebesta. „Práve Ján Šebesta je biely kôň Petra Žigu. Vybavuje mu takéto veci,“ tvrdil už pred rokom Oravec.

Ako sa Žiga bránil voči spájaniu s úplatkom

Žiga sa proti spájaniu s úplatkami ohradil tým, že sa nedá vtiahnuť do súkromných sporov Oravca, a dištancoval sa aj od spolupráce so Šebestom, aj keď sa z Košíc, odkiaľ pochádza aj politik, poznajú.

„Pána Šebestu pozná minister hospodárstva ako podnikateľa ešte z deväťdesiatych rokov z Košíc. Rovnako ako pozná množstvo iných podnikateľov na celom Slovensku. Nikdy s ním však nepracoval, nezamestnával ho, nepodnikal s ním, nemal s ním žiadne spoločné aktivity,“ odkázal pred rokom Trendu Žiga.

Šebestov Eurosupport vykazoval nezvykle výborné finančné výsledky práve v rokoch 2009 a 2010, keď radil aj firme Aqua Energy Gyňov. V roku 2009 zarobil v čistom 2,2 milióna eur pri tržbách 3,8 milióna eur. V následnom roku 2010 firma zarobila až 3,5 milióna eur pri tržbách 4,8 milióna eur. V ostatných rokoch je firma v stratách a dosahuje každoročne len státisícové tržby.

Navyše Eurosupport dostal vo svojich najlepších rokoch od štátu aj podporu na vlastnú vodnú elektráreň. V máji roku 2011 získal 2,4-miliónovú dotáciu na novú elektráreň pri Strážskom.

Oravec je však sám vnímaný v biznise kontroverzne. Jeho spory s farmárskou skupinou Esin sa premietli aj do obvinení zo vzájomných násilných útokov. A rezort pôdohospodárstva mu zasa podľa Aktuality.sk vyčíta, že jednu z obdržaných eurofondových podpôr na rozvoj agrárnych výrob nevyužil tak účelne, ako pôvodne sľuboval v projekte. Teraz sa preto rozhoduje, či časť z nej nebude musieť vracať.