Najdôležitejšie grafy v roku 2020 od 18 top slovenských odborníkov
Osemnásť slovenských ekonómov a ďalších odborníkov vybralo graf, ktorý bol v roku 2020 pre nich najzaujímavejším, najprekvapujúcejším alebo bol udalosťou roka.
Vyberali Ivan Mikloš, Peter Kažimír, Libor Melioris, Marcela Veselková, Ján Kovalčík, Martin Haluš, Miroslav Pikus, Lívia Vašáková, Maroš Ovčarik, Karel Hirman, Juraj Draxler, Ivana Molnárová, Martin Smatana, Andrej Svorenčík, Martin Kahanec, Brian Fabo, Michal Lehuta a Daniel Kerekes.
Slovensko v roku 2020 čelilo pandémii s najmenšími obeťami na životoch z krajín V4 a patrilo k najlepším v celej Európe. Nielen podľa oficiálnych obetí covidu-19. Aj celkový prírastok úmrtí oproti priemeru za predošlých 5 rokov bol až do októbra menej ako 1 %. Prispel k tomu každý, kto sa správal zodpovedne. A uznajme, že je to aj výborný výsledok práce pandemickej komisie i vlády Igora Matoviča. Napriek chybám, ktoré urobili, to je slušný výsledok na kabinet, ktorého všetci členovia sú ministrami prvýkrát.
Áno, nebolo ľahké rešpektovať všetky obmedzenia, najmä keď boli väčšie než v susedných krajinách. Lenže viac stretávania bez rúšok viedlo všade k násobne väčším obetiam. Či už to boli dlho otvorené reštaurácie a bary v Česku, Poľsku alebo Rakúsku, alebo novembrové demonštrácie na Slovensku. Lenže niekoľkonásobne viac nadmerných úmrtí u susedov (8 % v Rakúsku, 11 % v Česku i Poľsku) svedčí o tom, že včasné obmedzenia mali a majú zmysel.
Mnohí politici, novinári, analytici či diskutéri na sociálnych sieťach sa v kritike pandemických opatrení mýlili. Nie raz, opakovane. Bolo chybou, ak sa pre amatérsku až zlú komunikáciu prehliadali dobré výsledky. Lebo nabudúce môže politikom (opäť) viac záležať na uhladenej komunikácii a menej na skutočných výsledkoch. Nielen pri riešení pandémie.
Ján Kovalčík, analytik inštitútu INEKO
Kým ešte v roku 2015 sme boli spomedzi postkomunistických krajín, ktoré vstupovali do EÚ v prvej vlne, v ekonomickej úrovni na obyvateľa na treťom mieste po Česku a Slovinsku, v roku 2019 sme už boli na šiestom a podľa odhadu rastu MMF na rok 2020 sa po tomto roku ocitneme na predposlednom, siedmom mieste, keď za nami ostane už len Lotyšsko. Postupne nás predbehli Estónsko, Litva, Poľsko aj Maďarsko.
Ivan Mikloš, ekonóm a exminister financií
Ako sa podarilo udržať zamestnanosť
Podporné opatrenia centrálnych bánk potrebujú v tejto kríze silného partnera zo strany vlád, inak povedané: podporu fiškálnej politiky. Nasledujúce dva grafy sú názornou ukážkou, aké dôležité je včas a efektívne poskytnúť finančnú podporu ekonomike.
V grafe vidíme zobrazenie vývoja úrovne počtu zamestnaných osôb a počtu odpracovaných hodín od roku 2019. Kríza na jar tohto roku sprevádzaná vážnymi výpadkami v produkcii tovarov a služieb spôsobila obrovský prepad počtu odpracovaných hodín. Počet pracovných miest, hoci poklesol, nezaznamenal taký dramatický prepad.
Podporné opatrenia vlád účinne pomáhali udržať zamestnanosť v tomto období. Zabránili tomu, aby sa prerušili cenné väzby medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Opatrenia tiež zabránili širšiemu kolapsu ekonomiky, ktorý by bol nasledoval v dôsledku krachu podnikov a ešte väčšej straty príjmov obyvateľstva. Leto následne prinieslo fantasticky rýchle a plynulé oživenie ekonomickej aktivity, čo sa premietlo aj do nárastu počtu odpracovaných hodín a v eurozóne aj počtu pracovných miest.
Peter Kažimír, guvernér NBS
Udalosťou roka je jednoznačne covid. Pandémia a opatrenia vlád vytvorili dokonalú konšteláciu, vďaka ktorej sa ekonómovia niečo dozvedia o svete, ľuďoch a ich preferenciách. Čo vlastne robili a ako sa cítili počas lockdownov? Najzaujímavejšou otázkou ostáva, či občania využili lockdowny na plodenie detí. Definitívnu odpoveď ešte nemáme, ale zatiaľ sa zdá, že skôr nie.
Niečo však už vieme povedať. Vieme, že Britom bolo smutno a svoje problémy riešili sebecky. Briti začali vo veľkom kupovať psy. Ilustrujú to ceny čistokrvných plemien v Spojenom kráľovstve. Za labradora zaplatíte o 150 % viac než minulý rok. Kokeršpaniel zdražel dokonca o 200 %.
Graf roka 2020 je pre mňa veľmi depresívnym grafom. Pes nielenže smrdí, ale aj breše, obťažuje okolie, produkuje exkrementy, hryzie a dokonca môže človeka aj zabiť. Dohromady sú to len drobné charakterové zlyhania. Hlavnou chybou psov je, že ich uhlíková stopa je porovnateľná s veľkými automobilmi triedy SUV.
