Zuzana Kollárová
Vyšetrovatelia NAKA majú fantáziu pri pomenúvaní káuz, v ktorých stíhajú podvodníkov. Ich Božie mlyny sa už točia aj na komunálnej úrovni.
Niekto kedysi povedal, že na východe nič nie je. A tam, kde nič nie je, nemôže byť vraj ani korupcia. Na východe je všeličo pekné a zaujímavé a je tam, tak ako aj inde na Slovensku, takisto korupcia. Poslankyňa Krásnohorského Podhradia Katarína Prékopová sa rozhodla na ňu poukázať. Prenajala si reklamnú plochu a v dedine na ňu vyvesila baner. A ten istý text (v slovensko-maďarskej verzii) dostali do schránok aj obyvatelia obce.
Na baneri vymenovala okruh osôb, ktoré si z nenávratného príspevku ministerstva životného prostredia vo výške takmer 625-tisíc eur na zberný dvor ukrojili svoj podiel. Podľa baneru tam patrí osoba z firmy EURO-recykling, ktorá vyberala dodávateľa stavby. K profitu sa dostala aj osoba z firmy VAMAX-X, ktorá zberný dvor stavala. Medzi profitujúcich poslankyňa zaradila aj starostu obce Petra Bolla, osobu z ministerstva životného prostredia a človeka, ktorý biznis sprostredkoval.
Obec zmluvu s ministerstvom životného prostredia podpísala v roku 2013. Poslankyňa si myslí, že zodpovedný je starosta, keďže vystupoval a rozhodoval ako štatutár. „Ak aj nejaká iná firma EURO-recykling riadila verejné obstarávanie, tak aj túto firmu vyberal starosta Peter Bollo. Všetko bez toho, aby to riešil s vtedajším poslaneckým zborom. Všetko podpisoval on.“
Na ďalšom baneri, ktorý mieni umiestniť v centre obce oproti kultúrnemu domu, chce obyvateľom obce oznámiť, že ich starosta je už pre kauzu zberného dvora obvinený zo zločinu poškodzovania záujmov EÚ, zločinu subvenčného podvodu a zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Poukazuje tiež na to, že starostu v tejto veci zastupuje právnik, ktorý poskytuje právne služby obci. Upozorňuje občanov, že ak bude starosta odsúdený, obec sa bude musieť rozlúčiť s nenávratnými príspevkami a dotáciami na zber či triedenie odpadu.
Nachytali ho na hruškách?
Problém zberného dvora riešia obecní poslanci už dlho a na viacerých frontoch. V októbri dvaja z nich podali na NAKA, odbor východ, na starostu oznámenie o manipulácii verejného obstarávania, o korupcii pri čerpaní eurofondov a predražovaní výdavkov pri stavbe zberného dvora.
Od NAKA sa dozvedeli, že starosta už bol aj obvinený. Teraz dúfajú, že sa starostu konečne podarí nachytať na hruškách.
„Keď už nie pre nič iné, tak aspoň pre toto bude starosta spravodlivo odsúdený a naša obec sa dostane z marazmu,“ hovorí Prékopová.
Čo hovorí na svoje trestné stíhanie a obvinenie starosta? „Podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia, nie som si vedomý žiadneho pochybenia z mojej strany,“ zareagoval Bollo.
Odmieta tvrdenie, že pri verejnom obstarávaní došlo k chybám. A čo hovorí na to, že dodávateľom sa stala podvodná firma, ktorá si podobným spôsobom „zmanažovala“ obchod aj v troch iných obciach na východnom Slovensku (Jaklovce, Veľký Folkmar a Drienovec)?
„Firmu VAMAX-X sme vôbec nepoznali, vôbec sme nemali vedomosť o tom, že realizuje podobné stavby v ďalších troch obciach.“
A akým spôsobom obec vybrala v roku 2011 firmu EURO-recykling, ktorá mala riadiť verejné obstarávanie? Koľko firiem sa prihlásilo do súťaže na dodávateľa zberného dvora a prečo vyhrala firma VAMAX-X?
Do súťaže sa podľa Bolla prihlásili dve firmy. „Firma VAMAX-X vyhrala z dôvodu najnižšej ponúknutej ceny. Firma EURO-recykling bola vybratá na základe prieskumu trhu.“
Už splácajú pokutu
Obec od 1. októbra začala splácať pokutu 40-tisíc, ktorú jej dal za zberný dvor odbor vládneho auditu na ministerstve financií. Vládny audit zistil navýšenie cien fakturovaných položiek o viac ako 25 %, a to za rok 2011, keď bolo realizované verejné obstarávanie na stavebné práce, ako aj za rok 2013, keď boli stavebné práce vykonané. Podľa znalca bol rozpočet stavby zvýšený o 154,64 %. Audit konštatoval, že obec porušila zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
So závermi auditu starosta Bollo nesúhlasí. Vládny audit sa začal vykonávať v roku 2016 a bol ukončený v roku 2020. S prvým stanoviskom vládneho auditu obec nesúhlasila, keďže boli podľa starostu vytypované určité položky, napriek tomu, že verejné obstarávanie sa má hodnotiť za celú zákazku.
„Podľa môjho názoru, v období, keď sa verejné obstarávanie realizovalo, nemám vedomosti o tom, že by obce dávali robiť znalecké posudky na predložené cenové ponuky v rámci stavieb realizovaných z verejných zdrojov, takže k tomuto neviem dať relevantnú odpoveď,“ povedal starosta.
Kto je teda zodpovedný za porušovanie zákonov pri obstarávaní a výstavbe zberného dvora a za túto pokutu?
Starosta zodpovednosť odmieta. „Podľa môjho názoru za obstarávanie by mala byť zodpovedná odborne spôsobilá osoba. Za stavbu by mal byť zodpovedný zhotoviteľ alebo stavebný dozor, veď on potvrdzuje pravdivosť fakturovaných súm.“
Ako tu „separujú“
Hoci má dnes obec zberný dvor za státisíce eur (s príspevkom obce za vyše 657-tisíc eur), vedľa zberného dvora sa na nelegálnej skládke okrem bioodpadu zo záhrad nahromadil aj iný odpad, vrátane plastov a nebezpečného odpadu. Tento bol podľa poslankyne už viackrát zrovnaný so zemou.
„Za túto službu, nazvanú planírovanie smetiska, starosta opäť bez súhlasu poslancov zaplatil vyše 1 200 eur. Tu nejde len o neoprávnene vyplatené financie z obecnej pokladnice, ale o dôsledky tohto protiprávneho konania – nebezpečný odpad v pôde,“ vysvetľuje Prékopová.
Je tu však aj ďalší rozmer predraženého zberného dvora. Obec mohla v súčasnosti požiadať o príspevok na domáce kompostárne. Na takúto výzvu však nereagovala. Možno preto, že vzhľadom na machinácie pri obstarávaní a výstavbe zberného dvora by len ťažko mohla pri výzve uspieť.
Poslankyňa hovorí, že verejné obstarávanie sa dá robiť aj inak. Príkladom je podľa nej fungujúci zberný dvor s kompostoviskom v neďalekých Čečejovciach. Postavili ho za 43-tisíc, pričom Čečejovčania dali 30-tisíc z tejto sumy na nákup pozemku.
Prékopová si myslí, že pokutu 40-tisíc by mali zaplatiť tí, ktorí tento predražený projekt za vyše 657-tisíc manažovali. Prstom ukazuje najmä na starostu obce Bolla, ktorý podľa nej porušoval pri verejnom obstarávaní zákony.
Ako hovorí, zberný dvor do dnešného dňa nie je skolaudovaný, nemá povolenie na prevádzku a ani súhlas so zberom odpadu, ktorý sa na ňom zhromažďuje.
Starosta Bollo nám povedal, že obec už súhlas na prevádzkovanie zberného dvora má. Stalo sa tak ale až v týchto dňoch, po siedmich rokoch od jeho výstavby: „Áno, obec už disponuje súhlasom na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ktoré je už toho času právoplatný.“
Na kritiku, že zberný dvor za 657 000 eur nie je skolaudovaný, odpovedal, že stavba nevyžaduje kolaudáciu, keďže bola povolená na základe ohlásenia drobnej stavby.
Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Rožňave pri kontrole zberného dvora v septembri naozaj zistil, že odpady sa netriedili, zbierali sa do neoznačených kontajnerov alebo boli voľne na zemi. Kontrola tiež nedokázala zistiť, s akým množstvom odpadu obec vlastne nakladala, keďže sa neviedla evidencia a obec to ani nehlásila. A to najdôležitejšie, zberný dvor nedostal od okresného úradu súhlas na fungovanie.
Štátny dozor v odpadovom hospodárstve Okresného úradu Rožňava konštatoval v správe z kontroly, že obec porušila vo viacerých paragrafoch zákon o odpadoch. Konkrétne poukázal na 5 porušení zákona. Za toto mala obec dostať ďalšiu pokutu – 5 000 eur.
„Obec zatiaľ nedostala za tieto porušenia žiadnu sankciu, štátny dozor v odpadovom hospodárstve nám na základe protokolu odporučil prijať opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov,“ povedal Bollo.
Podľa poslankyne sa odpad neseparuje a zberná spoločnosť odvoz zo zberného dvora fakturuje ako komunálny odpad. Dvakrát do mesiaca vyložia obyvatelia obce pred domy žlté vrecia s plastovými obalmi a v obci je rozmiestnených niekoľko kontajnerov na sklo a na papier. „Preto sa nám miera triedenia pohybuje za posledné roky priemerne okolo 6 %, čo je naozaj málo, keď máme zberný dvor za vyše 657-tisíc eur,“ pripomenula. Následne to pre obyvateľov znamená, že sa neznižujú poplatky za zber a likvidáciu smetí a starosta navrhuje zvýšenie poplatku pre občanov.
Biznis ako cez kopirák
Obec Krásnohorské Podhradie a jej starosta však v takomto probléme nie sú sami. Veľmi podobným spôsobom totiž obstarávali v tomto regióne zberné dvory v rokoch 2011 až 2013 aj v ďalších troch východoslovenských obciach – Jaklovce, Veľký Folkmar a Drienovec. Vo všetkých obciach uzatvorili zmluvu s EURO-recykling na výber dodávateľa stavebných prác a technológie. Obstarávanie nakoniec vo všetkých obciach vyhrala spoločnosť VAMAX-X .
Dialo sa to za ministrovania ministra životného prostredia Petra Žigu (teraz Hlas) a Józsefa Nagya (vtedy Most-Híd).
Krásnohorské Podhradie
- Zmluvu na spolufinancovanie zberného dvora podpísal minister Žiga v roku 2013, obec zastupoval starosta Peter Bollo. Celkové oprávnené výdavky predstavovali 657-tisíc eur.
Jaklovce
- Zmluvu s Jaklovcami na výstavbu zberného dvora a kompostárne podpisoval v roku 2011 minister Nagy. Obec zastupoval starosta Pavol Kuspa. Maximálna výška investície bola 1,4 milióna eur, z ktorých ministerstvo poskytlo obci 95 % z eurofondov.
Veľký Folkmar
- V roku 2013 podpísali zmluvu minister Žiga a starosta Veľkého Folkmaru Milan Grega. Celkové výdavky boli 633-tisíc eur.
Drienovec
- V januári 2011 uzatvoril Žiga zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zberný dvor s obcou Drienovec, ktorú zastupoval starosta Tibor Kočiš. Celkové výdavky na projekt boli vyše 654-tisíc eur, z čoho ministerstvo poskytlo obci nenávratný finančný príspevok 621-tisíc eura.
Čo trápi Drienovčanov
Obyvatelia Drienovca si všimli plagát poslankyne Krásnohorského Podhradia, v ktorom upozorňuje na pokutu 40-tisíc pre obec, keďže v ich obci sa výstavba zberného dvora obstarávala podobným spôsobom a za takmer rovnakú premrštenú sumu.
Zberný dvor v Drienovci síce funguje, ale obyvatelia obce sa zaujímajú o to, či aj ich nečaká rovnaká pokuta.
Oslovili sme nového starostu obce Gabriela Gavalléra s otázkou, či sa takejto pokuty nebojí. Na naše otázky nereagoval. Starostom sa stal v októbri po tom, čo sa bývalý starosta Tibor Kočiš vzdal starostovania. Kritici hovoria, že za takýmto dobrovoľným odchodom je vypočítavosť, keďže takto mohol odísť zo starostovskej stoličky s odstupným. Naň by nemal nárok, ak by mu mandát zanikol zo zákona na základe právoplatného rozsudku súdu v kauze zberného dvora.
Vlani ho totiž Špecializovaný trestný súd na druhý pokus odsúdil, zatiaľ neprávoplatne, keďže sa odvolal, za podvod pri jeho obstarávaní.
Špecializovaný trestný súd najskôr starostu v júni 2017 spod obvinenia oslobodil. Súd uznal, že medzi uznesením zo zastupiteľstva v auguste 2011, ktoré vyhotovil jeden z poslancov, a uznesením zo zastupiteľstva, ktoré k žiadosti o nenávratný príspevok predložil starosta, je už na prvý pohľad zjavný rozdiel. Napriek tomu však vtedy konštatoval, že „nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný“.
Úrad špeciálnej prokuratúry však podal sťažnosť, ktorej Najvyšší súd SR vyhovel. A Špecializovaný trestný súd Kočiša uznal v roku 2019 za vinného a vymeral mu 14 mesiacov väzenia s podmienečným odkladom na dva roky.
Starosta čelil obvineniu pre zločin poškodzovania finančných záujmov EÚ a prečin subvenčného podvodu od konca roka 2016.
Ako sa stal podvod? Starosta Drienovca požiadal v roku 2011 o nenávratný finančný príspevok na výstavbu zberného dvora. Ako povinnú prílohu k žiadosti priložil sfalšovaný doklad, ktorým deklaroval, že poslanci zastupiteľstva obce v auguste 2011 schválili predloženie žiadosti s výškou celkových výdavkov na projekt v sume vyše 654-tisíc eur a s výškou spolufinancovania zo strany žiadateľa v sume 32-tisíc eur. Obec v roku 2013 dostala od ministerstva životného prostredia za ministrovania Žigu nenávratný finančný príspevok 621 220 eur.
Túto kauzu v médiách zviditeľnil aj obstarávaný supertraktor za 100-tisíc eur, pričom nový stál len tretinu. Vládny audit aj v tomto prípade hovorí o 2,5-násobnej predraženosti zberného dvora.
Zarobili si a firma je v konkurze
Vo všetkých prípadoch výstavby zberných dvorov, na ktoré išlo vyše 1,8 milióna eur, získala zákazku firma VAMAX-X so sídlom v Prakovciach, hoci v roku 2013 nemala žiadneho zamestnanca.
Tieto prípady majú spoločného aj rovnakého obstarávateľa. Obstarávanie robila vo všetkých týchto obciach košická spoločnosť EURO-recykling.
Eurofondový biznis zostal „v rodine“. EURO-recykling, ktorý pre obce vyberal zhotoviteľa, a VAMAX-X, ktorý zákazky vyhral, mali spoločníkov s rovnakým priezviskom. Išlo o príbuzných Milana Vargu z Margecian a Radovana Vargu z Helcmanoviec. Ten bol konateľom a spolumajiteľom firmy VAMAX-X. V roku 2013 ho vzali do väzby a bol stíhaný za objednávku vraždy Mariána K. Okrem toho mal na krku aj obvinenie za daňové podvody, keď mal štát obrať o 200 miliónov eur.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) v auguste 2016 podala na generálnej prokuratúre oznámenie pre podozrenie z poškodzovania finančných záujmov EÚ a machinácií pri verejnom obstarávaní. Podľa nej určitá skupina osôb vtedy využívala svoj vplyv na ministerstve životného prostredia pod vedením Žigu a aj Nagya.
Bývalý šéf envirorezortu Žiga v roku 2016 vyjadrenia Nicholsonovej o manipuláciách s tendrami na ministerstve odmietol. Vyhlásil vtedy v médiách, že „nikdy nepodpísal žiadnu zmluvu o pridelení dotácie pre firmu VAMAX-X, ktorá vraj mala byť napojená na nejakú zločineckú skupinu“. Podpisoval len zmluvy s jednotlivými obcami.
Zmluva s touto firmou pochádza z roku 2011 (podpisoval ju Nagy) a týka sa autovrakového parku. Žiga tvrdil, že v roku 2013 k nej urobilo ministerstvo dodatok, kde zriadilo záložné právo, aby chránilo prostriedky SR a EÚ. Druhá zmluvu, ktorú podpisoval on, sa týkala odstúpenia od zmluvy v roku 2015, keďže firma VAMAX-X neplnila zmluvné podmienky.
Najväčšie tržby firma VAMAX-X zaznamenala práve v období, keď stavala zberné dvory. V roku 2012 to bolo 114 miliónov eur a v roku 2013 až 123 miliónov eur. Dnes je firma v konkurze a má nedoplatky na odvodoch.
Koncovka je blízko
Na podnet Richarda Sulíka a Lucie Ďuriš Nicholsonovej to vyšetroval aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). V správe pre OLAF sa tiež popisujú prepojenia Radovana Vargu z firmy VAMAX-X s Igorom Sidorom, ktorý bol v rokoch 2010 a 2012 poslancom za stranu Most-Híd a mal aj kontakty na ministrov Nagya a Žigu. „Práve Sidor mal pre Vargu vybaviť schválenie projektov zberných dvorov,“ píše sa v správe.
OLAF ukončil vyšetrovanie zberných dvorov s tým, že poslal odporúčania Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre regionálnu a mestskú politiku na ich posúdenie a aj Úradu vlády Slovenskej republiky.
„Ako vieme, OLAF viac ako odporúčania urobiť nemôže, preto to považujeme za najlepší možný výsledok. Teraz je to na vyšetrovaní slovenských úradov,“ povedala Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Od NAKA východ už dostala upovedomenie, že v auguste 2017 bolo začaté trestné stíhanie týkajúce sa realizácie projektu zberného dvora Krásnohorské Podhradie. Starosta už bol obvinený.
Rovnaké upovedomenie dostala v súvislosti s projektom zberného dvora a kompostárne Jaklovce, kde trestné stíhanie bolo začaté v novembri 2017.
V súvislosti s realizáciou projektu zberného dvora v obci Veľký Folkmar jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia voči starostovi obce.
Starosta Drienovca bol za zberný dvor zatiaľ neprávoplatne odsúdený.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
