Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako budú na hornej Nitre kúriť na Vianoce 2023? V Prievidzi zvíťazil projekt mesta a baníkov

Pre pandémiu sa rokovanie mestského zastupiteľstva v Prievidzi konalo online. Reprofoto N
Pre pandémiu sa rokovanie mestského zastupiteľstva v Prievidzi konalo online. Reprofoto N
  • V roku 2023 sa na hornej Nitre prestane vyrábať elektrina a teplo z uhlia.
  • Namiesto Elektrárne Nováky, ktorú prevádzkujú Slovenské elektrárne (SE), treba rozbehnúť novú tepláreň.
  • O výrobu tepla mali záujem Slovenské elektrárne a spoločný podnik mesta Prievidza a Hornonitrianských baní Prievidza.
  • Poslanci v Prievidzi zahlasovali za projekt mestskej firmy a baníkov.
  • Slovenské elektrárne namietajú, že treba súhlas rezortu hospodárstva, ktorý vlastní 34 percent SE.
  • Cena tepla pre odberateľov by mala byť nižšia ako dnes.

AKTUALIZOVANÉ 21. 12. po hlasovaní Mestského zastupiteľstva v Prievidzi.

Horná Nitra má za sebou jedno z najdôležitejších hlasovaní o budúcnosti bez uhlia. Poslanci v Prievidzi si vyberali z dvoch možností, ako zabezpečiť vykurovanie pre obyvateľov v regióne.

Na stole boli dve ponuky:

  • projekt Slovenských elektrární, ktorých Elektráreň Nováky dnes vyrába okrem elektriny aj teplo pre mestá a obce na hornej Nitre,
  • spoločný projekt prievidzskej distribučnej spoločnosti PTH a Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP).

Po asi hodinu trvajúcej diskusii podporili návrh primátorky Kataríny Macháčkovej (Spolu), ktorá presadzovala projekt PTH a HBP. Macháčková pritom ešte pred dvomi rokmi baníkov ostro kritizovala. „S vedením baní sa diskutovať nedá. Sme pre nich nevyhnutné zlo, nie partneri. Buď vás kúpia, alebo zničia,“ hovorila na ich adresu.

„Teším sa, že projekt PTH má podporu, a urobíme všetko pre to, aby sa to podarilo zrealizovať. Uvedomujem si zodpovednosť za váhu tohto rozhodnutia. Môžu nastať aj komplikácie, ale urobím všetko pre to, aby sme to zvládli,“ uviedla primátorka bezprostredne po hlasovaní poslancov. Z 21 prítomných hlasovalo 17 za jej návrh. Červenú kartičku s nápisom „proti“ zdvihol iba jediný poslanec, Miroslav Žiak zo strany SaS.

Prečo by malo rozhodnutie o vykurovaní na hornej Nitre zaujímať aj ľudí, ktorí tam nebývajú: Koniec uhlia na hornej Nitre je prvým veľkým testom transformácie priemyslu z hnedého na zelený. Ak bude úspešná, Slovensko sa môže pustiť do ďalších projektov s oveľa väčšou sebaistotou. Pre ľudí, ktorých

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Hossove mraziarne prežili zavretie reštaurácií a požiar, zostali im však prázdne sklady a pokračujúca korona

Marián Hossa je už dnes v úlohe podnikateľa a investora. Foto - TASR
Marián Hossa je už dnes v úlohe podnikateľa a investora. Foto – TASR

Popradské mraziarne Ho&Pe Family bývalého hokejistu Mariána Hossu uzavreli minulý rok so stratou, pokračujú však so všetkými 180 zamestnancami. Podnik trápia nielen zatvorené reštaurácie, ktorým dodávajú väčšinu svojich potravín, ale aj dôsledky požiaru.

Najviac čerpá eurofondy Krajniak, najmenej Gröhling. Čo prepadlo a čo ešte zachraňujú?

Najviac eurofondov – 52 percent sa vyčerpalo z Operačného programu Ľudské zdroje, najmenej – 33 percent z balíka na rozvoj regiónov. Z neho sa najmenej darí míňať peniaze na miestne akčné skupiny a mobilizáciu kreatívneho potenciálu.

Minúta po minúte

Nemecký výrobca domácich spotrebičov Miele prerušuje výrobu v niektorých závodoch. Zastavenie produkcie sa dotkne približne 4000 zamestnancov, dôvodom je nákaza koronavírusom.

Na konci februára malo niekoľko pracovníkov závodu v Euskirchene pozitívny test na nový koronavírus a do karantény muselo ísť okolo 200 ľudí, informovala hovorkyňa Miele. Spomínaný závod má celkovo 500 zamestnancov.

Problémy závodu v Euskirchene však spôsobili prerušenie produkcie aj v niekoľkých ďalších závodoch v Nemecku, Poľsku a Česku, uviedla hovorkyňa. Dodala, že výroba by sa mala obnoviť 10. marca. (tasr)

Firma Infineon odkazuje automobilkám, aby zmenili stratégiu zásobovania čipmi, s ktorých nedostatkom sa boria. Najväčší európsky producent polovodičov im radí, aby si upevnili dodávateľské reťazce. Časť automobiliek zvažuje tvorbu zásob.

„Automobilový priemysel nemôže najskôr povedať, že nepotrebuje čipy, a potom sa vrátiť s požiadavkou, že sa bez nich nezaobíde. Musí brať do úvahy dlhé dodacie lehoty, čo je asi pol roka,“ povedal šéf Infineonu Reinhard Ploss.

Nedostatok kľúčových súčiastok sa začal prejavovať v automobilovom sektore na konci vlaňajška. Nečakané oživenie dopytu po autách sa vtedy prekrývalo s boomom spotrebnej elektroniky.

Výrobcovia čipov uprednostňujú producentov spotrebnej elektroniky pred automobilkami najmä preto, že ich objednávky sú väčšie. Výroba áut je podnikanie s nižšou maržou, takže automobilky nie sú príliš prístupné vyšším cenám čipov, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť ich ziskovosť.

Prečo je to dôležité

Nedostatok čipov už donútil znížiť výrobu viaceré automobilky, napríklad VW, General Motors, Ford, Renault, Toyota, Fiat Chrysler či Nissan. Podľa IHS Markit bude problém pretrvávať aj v 2. polroku a tento rok sa vyrobí približne o jeden milión áut menej.

Niektoré značky, napríklad Porsche či Mercedes, pod vplyvom situácie revidujú dodávateľské reťazce. Tie celé desaťročia fungujú na princípe dodávok just-in-time, čo znamená, že súčiastky sú dodané vo chvíli, keď ich odberateľ potrebuje, takže ich nemusí skladovať. Teraz automobilky zvažujú väčšie zásoby.

Čo radí výrobca čipov

Podľa šéfa Infineonu automobilky nemôžu počítať s tým, že jeho firma bude držať čipy na sklade, pretože by to bolo rizikové z hľadiska hotovosti. Čipy sa navyše dajú skladovať len obmedzený čas, lebo sa ľahko kontaminujú.

Ploss upozornil, že automobilky vytvárajú desatinu globálneho trhu s polovodičmi a nezbavia sa tlaku väčších klientov, ako sú napríklad výrobcovia smartfónov. Mali by teda nastaviť svoje dodávateľské reťazce tak, aby boli odolnejšie. (čtk, ft)

Otváracie hodiny pôšt v mestách sa dočasne upravia, štyri dni budú otvorené do 17.00, v stredu do 18.00 h. Počas najbližších dvoch víkendov budú všetky pošty zatvorené, v sobotu 6. a 13. marca stopne pošta aj doručovanie tlače, doručí ju až v pondelok.

Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková. Zákazníkom odporúča preveriť si aktuálne otváracie hodiny konkrétnej pošty na webovej stránke Slovenskej pošty alebo v mobilnej aplikácii. Na poštách budú umiestnené vývesky s aktuálne platnými otváracími hodinami pre verejnosť.

Dorčáková upozornila, že v rámci ochranných opatrení sú pobočky Slovenskej pošty pravidelne čistené, vetrané a dezinfikované, a to aj počas dňa cez pravidelné dezinfekčné prestávky. V priestoroch pobočiek je počet zákazníkov regulovaný. V pobočke sa teda môže nachádzať jeden zákazník na 15 štvorcových metrov (m²) alebo 25 m². Zároveň musia byť dodržiavané dvojmetrové vzájomné odstupy, čo platí aj pre zákazníkov čakajúcich pred pobočkou. (tasr)

Zamestnanci dopravných podnikov na Slovensku varujú pred vyhlásením štrajkovej pohotovosti. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.

Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov z Bratislavy, Košíc a Prešova tak vyjadrili nesúhlas so stanoviskom ministerstva dopravy. To vyhlásilo, že nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené financie na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD.

Základné odborové organizácie pri jednotlivých dopravných podnikoch v spoločnom vyhlásení požiadali o urýchlené prehodnotenie rozhodnutia vlády a ministerstva dopravy o neposkytnutí finančnej pomoci. Žiadajú aj o participáciu príslušné ministerstvá, aby tieto rozhodnutia boli prehodnotené a boli prijaté systémové opatrenia, ktoré umožnia kompenzáciu výpadkov príjmov dopravným podnikom.

„V prípade neriešenia vzniknutej situácie a za zachovanie pracovných miest máme právo využiť aj štrajkovú pohotovosť zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku, a to v zmysle Ústavy SR,“ upozornili.

MHD označili za hybnú silu miest, ktorá udržiava chod a život v mestách, a tým udržuje aj chod krajiny. Výsledkom zamietnutia kompenzácie výpadkov príjmov pre prevádzkovateľov MHD bude podľa nich v blízkej budúcnosti obmedzenie a rušenie liniek MHD, ktoré následne bude viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Mimoriadna situácia a núdzový stav podľa zástupcov zamestnancov dopravných podnikov spôsobil úbytok cestujúcich v MHD, ale doprava zatiaľ premáva, keďže niektorí občania nemôžu pracovať z domu, napríklad zdravotníci, predavači, hasiči či pekári. „Túto dopravu zabezpečujú zamestnanci dopravných podnikov, od vodičov, ktorí riadia prostriedky MHD, cez údržbárov až po technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod spoločnosti,“ skonštatovali vo vyhlásení. (tasr)

Mestskí poslanci v Zlatých Moravciach schválili VZN o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta. Podľa primátora Dušana Husára by mal byť celý proces zatvárania prevádzok ukončený do troch rokov.

„Tie prevádzky, ktoré už v meste pôsobia, budú končiť postupne, ako im bude dochádzať platnosť licencie,“ potvrdil Husár.

Poplatok z výťažku hazardných hier priniesol do rozpočtu mesta v minulom roku 132 776 eur, v roku 2019 to bolo 124 491 eur. Podľa primátora sa samospráva s týmto výpadkom príjmov vyrovná.

„O tieto peniaze neprídeme jednorazovo, ale o ne budeme prichádzať postupne, ako budú prevádzky zanikať,“ povedal Husár.

Prijatiu všeobecne záväzného nariadenia o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta predchádzala petícia s názvom Zastavme hazard, ktorá bola mestu doručená v novembri minulého roka. Podpísalo ju celkovo 4256 obyvateľov mesta Zlaté Moravce. Pri preskúmavaní prijatej petície bolo zistené, že 223 podpisov je neplatných, rovnako ako aj jeden zo 440 petičných hárkov, ktorý nebol podpísaný zástupcom – osobou určenou v styku s orgánom verejnej moci. (tasr)

Od začiatku roka narástol počet poistných udalostí týkajúcich sa koronavírusu, potvrdili to viaceré poisťovne na Slovensku. Poistné plnenia sa týkajú úmrtí, ale aj dočasnej PN či hospitalizácie.

Počas januára a februára suma vyplatená v rámci životného poistenia v poisťovni Kooperativa presiahla 1,51 milióna eur. Väčšina poistných plnení bola vyplatená z dôvodu úmrtia. Poisťovni narastá aj počet poistných plnení z pripoistenia pre prípad dočasnej práceneschopnosti a z dôvodu hospitalizácie.

„Udalosti uplynulých mesiacov zintenzívnili našu komunikáciu s klientmi. Aj cez nich sme pociťovali vážnosť situácie, v ktorej sa spoločne nachádzame. Práve teraz sa naplno prejavuje dôležitosť myslieť na budúcnosť a pripraviť sa na ňu,“ hovorí generálny riaditeľ poisťovne Vladimír Bakeš.

„Len za prvé dva mesiace tohto roka nám klienti v súvislosti s ochorením covid-19 nahlásili 406 poistných udalostí, za ktoré sme im vyplatili 135 000 eur. Ide tak o významný nárast,“ vyčíslila hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Kukurová.

Poistné udalosti sa týkajú životného poistenia, konkrétne poistenia hospitalizácie, práceneschopnosti a smrti. Najviac poistných udalostí spojených s novým koronavírusom sa týkalo práceneschopnosti. Za január a február bolo poisťovni nahlásených 14 úmrtí v súvislosti s ochorením covid-19.

„Od nového roka nám počet poistných udalostí, ktoré sa týkajú ochorenia na covid-19, narastá. Poistné udalosti sa týkajú najmä denných dávok v prípade práceneschopnosti a hospitalizácie, ale, žiaľ, aj úmrtí,“ doplnila hovorkyňa poisťovne Uniqua Beáta Lipšicová.

Možnosť pripoistiť si riziká pre prípad náhleho ochorenia či hospitalizácie je súčasťou viacerých produktov životného poistenia a  vzťahuje sa aj na covid-19. V prípade zhoršenej finančnej situácie z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti pomáhajú pripoistenia vykryť výpadok príjmu a sú aj zdrojom na zabezpečenie chodu domácnosti. (tasr)

Automobilky okolo VW a BMW chcú podstatne rozšíriť sieť rýchlonabíjacích staníc v Európe, aby udržali krok s rastom predaja elektromobilov. Dobíjacie body budujú na európskych diaľniciach od roku 2017 v rámci spoločného projektu Ionity.

Súčasťou Ionity sú aj značky Daimler, Ford, Audi, Porsche a Hyundai. Na sieti rýchlonabíjacích staníc pracujú podľa vzoru Tesly, ktorá má vlastnú sieť Supercharger.

Prečo je to dôležité

Predaj elektromobilov v Európe sa vlani strojnásobil a bol vyšší ako v Číne. Prispela k tomu podpora odvetvia aj prísna regulácia emisií. Len VW zdvojnásobil predaj elektrických vozidiel.

Automobilky sa obávajú, že dlhé rady na nabíjacích staniciach môžu odradiť potenciálnych zákazníkov od kúpy auta na elektrický pohon.

Ako je to s dobíjacími stanicami

Výrobcovia áut lobujú v Bruseli aj u vlád jednotlivých členských krajín za to, aby po celej EÚ stál do roku 2024 jeden milión dobíjacích staníc. Vlani ich bolo v prevádzke 224 500.

„Automobilky a vlády vedú skrytý boj o to, kto na seba vezme výdavky na dobíjaciu infraštruktúru,“ uviedol Marcus Kleinfeld z poradenskej firmy AlixPartners. (čtk, bloomberg)

Minister financií Eduard Heger predstavil štyri nové opatrenia pre podnikateľov v daňovej oblasti, ktoré im majú zjednodušiť život. Napríklad sa majú rozšíriť záväzné stanoviská, zavedie sa tiež inštitút registrovaného bankového účtu pre overenie dodávateľa.

Tu sú štyri skupiny opatrení pre podnikateľov:

1. Rozšíria sa záväzné stanoviská, aby sa zvýšila právna istota podnikateľov, napríklad keď zostavujú daňové priznanie. Znížia sa za to poplatky, dnes sú od 2000 do 30 000 eur podľa percenta obchodného prípadu. Poplatky budú diferencované podľa spoľahlivosti daňovníkov.

2. Má sa prejsť z papierových na elektronické doklady, zjednoduší sa tým ich archivácia. Bude sa meniť zákon o účtovníctve. Ministerstvo financií vyzýva podnikateľov, ak majú podnety, ako zjednodušiť zákon o účtovníctve, aby sa ozvali.

3. Finančná správa spravila inventúru oznamovacích povinností, pravdepodobne zruší tretinu z nich.

4. Novela DPH, ktorá je už v pripomienkovom konaní, zavádza inštitút registrovaného bankového účtu. Každý odberateľ si bude môcť skontrolovať, že platí za tovar alebo službu na účet, o ktorej finančná správa vie. „Neočakávame zvýšenú administratívnu záťaž,” vraví šéf finančnej správy Jiří Žežulka. Proces registrácie bankových účtov nemá byť zložitý, finančná správa ich predvyplní.

Alitalia získa štátnu pomoc za viac ako jednu miliardu eur, čo je menej než polovica pôvodne avizovanej sumy. Firma sa má premenovať na ITA a po reštrukturalizácii fungovať so 45 lietadlami a 4 500 zamestnancami.

Podľa denníka La Repubblica taliansky premiér Mario Draghi tlačí na rýchle riešenie situácie Alitalie, nie však za každú cenu.

Alitalia je od mája 2017 v insolvencii a funguje pod štátom menovaným správcom. Predchádzajúca vláda rozhodla o riadenej reštrukturalizácii firmy, ktorá sa má po novom volať ITA, a sľúbila novým aerolinkám tri miliardy eur.

Čo má nasledovať

ITA kúpi všetky letecké aktivity Alitalie vrátane lietadiel a personálu. Firma by mohla začať s činnosťou v apríli, aby využila letnú sezónu. Podľa novín Il Sole 24 Ore sa počíta so štartom letov pod novým názvom od 1. júna.

Štátnu podporu pre vlajkového leteckého dopravcu musí ešte schváliť EK. Tá požiadala o otvorenú súťaž na nákup majetku Alitalie a chce, aby opustila starú značku a zbavila sa niektorých letiskových slotov.

Viac o aerolíniách Alitalia:

  • Niekdajšie talianske národné aerolinky vznikli krátko po 2. svetovej vojne.
  • Za 70 rokov existencie boli v zisku len párkrát, napriek viacerým reorganizáciám a finančným injekciám.
  • Prešli už dvoma neúspešnými záchrannými programami v rokoch 2009 a 2014. (čtk, reuters)

Jeden z obvinených v kauze Dobytkár zomrel vo väzbe na covid

Jeden z obvinených v kauze Dobytkár Ľubomír Krivočenko zomrel vo väzbe na covid. Väzobne ho stíhali od apríla minulého roku.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková potvrdila, že Zbor väzenskej a justičnej stráže eviduje prvý prípad úmrtia na covid.

„Od momentu, keď ústav zistil, že takáto osoba je pozitívna, jej bola poskytovaná ambulantná starostlivosť v rámci ústavu, keď sa stav zhoršil, vyšetrenia boli realizované v civilnej nemocnici v Bratislave, a potom bola osoba hospitalizovaná v Trenčíne,“ priblížila Kolíková. Tam po šiestich dňoch pacient zomrel.

Podľa Kolíkovej sa napriek snahe nepodarilo pre obvinenú osobu zabezpečiť lôžko s pľúcnou ventiláciou.

NAKA v súvislosti s kauzou Dobytkár obvinila 21 fyzických a 7 právnických osôb. Väzobne stíhajú sedem ľudí, medzi nimi je aj podnikateľ Norbert Bödor a finančník Martin Kvietik. (tvnoviny, tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať