Týždeň v európskej ekonomike: EÚ bude meniť pravidlá obchodovania s emisiami

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Na budúci rok navrhne Európska komisia zmenu systému obchodovania s emisiami.
• Biodiverzita, menej emisií, väčšia podpora malých fariem: Komisia dala odporúčania slovenskému agrosektoru.
• EÚ chce posilniť kybernetickú bezpečnosť, za nesplnenie požiadaviek hrozia aj miliónové pokuty.

1. Pravidlá obchodovania s emisiami sa budú meniť

Dohoda európskych lídrov o ambicióznejšom znižovaní emisií – o 55 percent do roku 2030 – prináša potrebu zmeny niektorých pravidiel. Medzi nimi je aj obchodovanie s emisiami.

Budúci rok vstúpi systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) do svojej štvrtej fázy. V rámci nej sa budú opätovne nastavovať pravidlá pre bezplatné prideľovanie emisných kvót, finalizovať zoznam odvetví vystavených úniku uhlíka, ako aj určovať referenčné hodnoty (benchmark).

Prečo je to dôležité

Obchodovanie s emisiami je jedným z hlavných európskych nástrojov na boj s klimatickou zmenou. V rámci neho dostávajú európske firmy určité množstvo bezplatných povoleniek. Ak chcú vypustiť viac emisií, musia si povolenky nakúpiť na trhu. Systém by tak mal motivovať k investíciám do nízkoemisných technológií.

EÚ však musela ETS niekoľkokrát zásadne reformovať. Najčastejším problémom bola príliš nízka cena povoleniek. Zásadnú zmenu podstúpil v roku 2019. Vtedy sa vytvorila stabilizačná rezerva pre trh s emisiami (Market Stability Reserve). Účelom tejto rezervy je odstrániť veľký nadbytok emisných kvót, ktorý sa nahromadil v systéme EÚ ETS, a zabezpečiť väčšiu odolnosť systému voči nerovnováham medzi ponukou a dopytom.

Jednoducho povedané, ak je v systéme priveľa povoleniek, presunú sa do rezervy, z ktorej sa uvoľnia neskôr. Od roku 2023 bude počet povoleniek v rezerve iba taký vysoký, aký bol ich počet na trhu predošlý rok. Zvyšné povolenky stratia svoju platnosť.

Čo by sa malo zmeniť

Komisia pôvodne chcela úplne zrušiť bezplatné udeľovanie emisných povoleniek, najmä v súvislosti s plánovaným zavedením uhlíkového cla na hraniciach EÚ. Firmy by ich museli dražiť na aukciách či kupovať na sekundárnych trhoch. Nakoniec sa zrejme úplne rušiť nebudú.

Systém len bude prepracovaný tak, aby sa zameral na odvetvia s najvyšším rizikom premiestnenia výroby mimo EÚ. Menej ohrozené sektory by mali po roku 2026 dostať najviac 30 percent voľných povoleniek. V roku 2030 by už nemali mať k dispozícii žiadne. V súvislosti s tým Komisia opäť aktualizuje zoznam odvetví, ktoré čelia intenzívnej konkurencii z krajín s menej prísnymi emisnými pravidlami.

Ďalšia časť bezplatných povoleniek pôjde novým priemyselným výstavbám. Komisia ich chce vyčleniť najmä z rezervy.

Ďalšou zmenou, ktorú by mala priniesť revízia EÚ ETS na budúci rok, je rozšírenie systému o nové odvetvia. Hovorí sa o námornej či leteckej doprave, ako aj o sektore budov.

Čo to spôsobí

Reforma ETS by mala zvýšiť cenu povoleniek. Dnes je na úrovni 31 eur za tonu. Vysokoemisné zdroje energie, ako uhlie alebo iné fosílne palivá, sa pre mnohých výrobcov predražia. Už dnes sa zvyšujúca cena odzrkadľuje aj na poklese záujmu o výrobu elektriny z uhlia.

Čo bude nasledovať

Návrh zmien má Eurokomisia predložiť do júna 2021. Mal by obsahovať možnosti na implementáciu nového klimatického cieľa a návrh možného rozšírenia systému EÚ ETS. Komisia zatiaľ zverejnila úvodné hodnotenie vplyvu a začala verejnú konzultáciu o konečnej štvrtej fáze revízie systému ETS. Konzultácia je otvorená do februára 2021.

Návrh smernice bude schvaľovať Európsky parlament a ministri členských krajín v Rade.

2. Biodiverzita, menej emisií, väčšia podpora malých fariem: Komisia dala odporúčania slovenskému agrosektoru

Európska komisia v piatok (18. decembra) zverejnila odporúčania, ktoré majú členským štátom pomôcť s prípravou Strategických plánov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (SPP) na roky 2023 až 2027.

Strategický plán je kľúčový dokument, v ktorom si krajiny nastavia vlastné pravidlá pre čerpanie agrodotácií – jednej z najväčších položiek v európskom rozpočte. Ministerstvo pôdohospodárstva na pláne pracuje už niekoľko rokov. V súčasnosti dokončuje analytický podklad pre strategický plán – takzvanú intervenčnú stratégiu, ktorá rámcovo zadefinuje, na aké činnosti dostanú farmári európske peniaze. Materiál, ktorý chce dokončiť do konca roka, zatiaľ rezort Jána Mičovského (OĽaNO) tvorí bez zapojenia širšej odbornej verejnosti.

Prečo je to dôležité

Poľnohospodárstvo má len asi 1,5-percentný podiel na slovenskom HDP, no poľnohospodárske dotácie tvoria jeden z hlavných príjmov Slovenska z európskeho rozpočtu. Nastavenie pravidiel ovplyvní, kto a za akých podmienok sa k peniazom dostane.

Štruktúra poľnohospodárskych dotácií ovplyvňuje aj podobu vidieka a životné prostredie. Väčšina zo 14 odporúčaní zaslaných Slovensku Európskou komisiou sa týka podpory ekologicky udržateľnejšieho poľnohospodárstva.

Čo odporúčania obsahujú

Znižovanie emisií: Hoci po roku 1990 emisie v slovenskom poľnohospodárstve výrazne klesli aj vďaka prepadu živočíšnej výroby, od roku 2000 stúpajú rýchlejšie ako vo zvyšku EÚ. Vysoká intenzita obrábania a nadmerné a nesprávne hojenie podľa Komisie spôsobujú straty uhlíka z pôdy. Takto sa v sektore tvorí viac ako polovica skleníkových plynov, ale aj väčšina amoniaku, ktorý škodí ľudskému zdraviu.

Komisia navrhuje:

• racionálnejšie hnojenie, investície do skladovania maštaľného hnoja a zmenou kŕmnych postupov u kráv,
• podporu zachytávania uhlíka, napríklad zatrávňovaním ornej pôdy, zalesňovaním a udržateľnejším hospodárením v lesoch,
• zlepšenie systému riadenia rizík, ktorý by farmárom pomáhal čeliť s výpadkami príjmov spôsobenými nepredvídateľným situáciami.

Biodiverzita: Komisia upozorňuje, že poľnohospodárska krajina na Slovensku je jednotvárna – na veľkých lánoch monokultúr chýbajú stromy, kríky a ďalšie krajinotvorné prvky, ktoré by zvieratám poskytovali dobré podmienky pre život.

Komisia navrhuje:

• zvýšenie podpory ekologického hospodárenia,
• podporu farmárom, aby volili alternatívne a menej škodlivé spôsoby ochrany proti škodcom.

Spravodlivejšie rozdelenie dotácií: Nastavenie agrodotácií na Slovensku podľa Komisie nepraje menším poľnohospodárskym podnikom. Slovensko v tomto programovom období nezaviedlo dotačný strop pre jednu farmu, ktorý by umožnil presmerovať časť európskych peňazí pre malých a stredných farmárov. Výsledkom je, že všetci farmári poberajú takmer rovnaké hektárové dotácie bez ohľadu na výmeru, na ktorej hospodária. Spravodlivejšie prerozdelenie zabezpečuje iba povinné znižovanie dotácií od 150-tisíc eur alebo dotačné schémy pre mladých farmárov, ktoré sú však povinné na základe úniových pravidiel.

Komisia navrhuje:

• zvýhodnenie malých farmárov v novom dotačnom období: dodatočné (komplementárne) platby pre malé podniky a výraznejšie znižovanie hektárových platieb podľa výmery obhospodarovanej pôdy,
• vytváranie spoločných odbytových organizácií, ktoré môžu posilniť vyjednávaciu pozíciu hlavne malých a stredných fariem na trhu.

Mladí a inovácie: V celom dokumente Komisia niekoľkokrát spája vyššie uvedené problémy so slabou digitalizáciou agrosektora. Slovensko zaostáva vo využití moderných technológií, investíciách do vedy a výskumu a slabo sa zapája aj do celoeurópskych vedeckých a inovačných iniciatív. Oproti zvyšku EÚ iba v obmedzenom počte pribúdajú nové „inteligentné dediny“ a pomaly sa rozširuje aj pokrytie širokopásmovým internetom.

Komisia navrhuje:

• rozšírenie pokrytia širokopásmovým internetom,
• zlepšenie znalostného systému pre poľnohospodárov (AKIS), ktorý pomáha výmene znalostí medzi farmármi a vytvára im prístup k novým technológiám,
• prilákanie mladých ľudí do sektora, Slovensko podľa Komisie výrazne zaostáva v školeniach a poradenstve pre začínajúcich podnikateľov v poľnohospodárstve.

Čo bude nasledovať

Nové programové obdobie sa začne už 1. januára 2021. Členské štáty sa však zatiaľ nedohodli na revidovanej spoločnej poľnohospodárskej politike. Počas dvojročného prechodného obdobia tak majú platiť pôvodné európske pravidlá.

Opatrenia navrhnuté Komisiou – podpora zeleného poľnohospodárstva, menších farmárov, digitalizácie i omladenie sektora – je však možné zavádzať aj s existujúcimi pravidlami. Rezort poľnohospodárstva ich môže do strategického plánu zapracovať.

3. Stratégia kyberbezpečnosti ovplyvní aj priemysel, sľubuje investície a hrozí pokutami

Európska komisia v stredu (16. decembra) predložila novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ. Jej cieľom je posilniť kolektívnu odolnosť Európy voči kybernetickým hrozbám a zabezpečiť, aby mohli všetci občania a podniky využívať dôveryhodné a spoľahlivé služby a digitálne nástroje.

Stratégia kybernetickej bezpečnosti obsahuje tri návrhy regulačných, investičných a politických iniciatív v troch oblastiach. Okrem nej Komisia predložila aj revidovanú smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v EÚ (tzv. NIS 2) a novú smernicu o odolnosti kritických subjektov.

Aké pribudnú povinnosti

Podľa revidovanej smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS 2) budú niektoré „základné a dôležité“ súčasti kritickej infraštruktúry subjekty v kritickom verejnom a súkromnom sektore (ako sú nemocnice, energetické siete, železnice, dátové centrá, verejná správa, výskumné laboratóriá a výroba dôležitých zdravotníckych pomôcok a liekov) povinné prijať opatrenia na minimalizovanie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti. K povinnostiam pribudnú aj nové oblasti, vrátane lepšieho oznamovania.

Ak by tak subjekty neurobili, čeliť môžu dokonca finančným pokutám do výšky až desať miliónov eur alebo až dvoch percent zo svojho celkového svetového ročného obratu v predchádzajúcom finančnom roku, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Akú pomoc ponúka

EÚ chce podporovať novú stratégiu investíciami do digitálnej transformácie kontinentu počas nasledujúcich siedmich rokov prostredníctvom dlhodobého rozpočtu EÚ, programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa, ako aj zdrojmi z Plánu obnovy pre Európu.

Cieľom je dosiahnuť kombinované investície vo výške 4,5 miliardy eur z EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom prístup k týmto investíciám by mali mať aj malé a stredné podniky.

Ďalšie správy

Európska lieková agentúra schválila na podmienečné použitie v EÚ prvé vakcíny proti COVID-19. Očkovanie sa v európskych krajinách spustí 27. decembra. Hoci je začiatok vakcinácie považovaný za zásadný obrat v boji s pandémiou, situácia ostáva krehká. Ilustruje to aj šírenie nového kmeňa vírusu zo Spojeného kráľovstva, ktoré na pár dní úplne ochromilo dopravu medzi ostrovmi a kontinentom.

Ministerstvo financií poslalo Európskej komisii prvý návrh priorít na čerpanie takmer šiestich miliárd z plánu obnovy EÚ. Slovenský plán sa zameria na päť oblastí.

• Zelené opatrenia (1,9 miliardy eur): obnoviteľné zdroje a energetické siete (100 miliónov eur), zelená obnova budov (700 miliónov eur), modernizácia železníc (700 miliónov eur), dekarbonizácia priemyslu a alternatívne palivá (400 miliónov eur).
• Vzdelávanie (850 miliónov eur): inkluzívnosť a dostupnosť (150 miliónov eur), modernizácia (450 miliónov eur), výkonnosť slovenských vysokých škôl (200 miliónov eur), celoživotné vzdelávanie (50 miliónov eur).
• Zvýšenie konkurencieschopnosti a inovatívnosti (700 miliónov eur): veda, výskum, inovácie a digitálna ekonomika (600 miliónov), lákanie a udržanie talentov v krajine (100 miliónov).
• Efektívny štát a digitalizácia (945 miliónov eur): podpora zlepšenia podnikateľského prostredia (60 miliónov eur), reforma justície (200 miliónov eur), opatrenia proti korupcii a pre bezpečnejšie Slovensko (200 miliónov eur) a tzv. Štát v mobile, rýchly internet a tiež kybernetickú bezpečnosť (485 miliónov eur).
• Zdravotníctvo (1,45 miliardy eur): ústavná a akútna starostlivosť (1,1 miliardy eur), starostlivosť o duševné zdravie (100 miliónov eur), dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť (250 miliónov eur)

EÚ a Spojené kráľovstvo sa ešte nezhodli na návrhu európsko-britskej obchodnej dohody. Otvorené ostávajú stále dve sporné oblasti – trhové pravidlá a práva rybolovu – a vyjednávania v Bruseli zatiaľ pokračujú. Hlavný európsky vyjednávač Michel Barnier vyhlásil, že Únia je ochotná pokračovať v rokovaniach aj po Novom roku. Prvého januára však Spojené kráľovstvo prestane uplatňovať pravidlá EÚ a vystúpi z colnej únie aj jednotného trhu, vzájomný obchod budú riadiť len pravidlá WTO.

Sedemnásťmiliardový Fond spravodlivej transformácie nebude financovať projekty využívania zemného plynu ani jadrovú energiu. Na finálnych pravidlách sa dohodli zástupcovia členských krajín. Fond má pomôcť so zelenou transformáciou regiónov vysoko závislých od fosílnych palív. Najväčšími beneficientami budú Poľsko, Nemecko a Rumunsko. Z peňazí bude čerpať aj Slovensko, projekty sa majú sústrediť v banskobystrickom a košickom regióne.

Inflácia v eurozóne je stále v mínusových číslach, v novembri bola na úrovni 0,3 percenta. Ceny teda nerastú, ale klesajú. Hlavným faktorom bol opäť pokles cien energií (-0,82 %). Vývoj cien na Slovensku je však iný, narástli o 1,6 percenta. Ide o najväčší medziročný nárast spomedzi krajín eurozóny.

Medziročná miera inflácie (v %), november 2020.

Rada schválila spoločnú pozíciu k Smernici o cestných poplatkoch (Eurovignette smernica). Nová smernica upravuje pravidlá pre stanovenie poplatkov za využitie ciest. Okrem ťažkých nákladných automobilov zahrnie aj ostatné kategórie, ktoré budú môcť krajiny spoplatniť – autobusy, dodávky či osobné autá. Krajiny budú mať stále možnosť vybrať si spôsob výberu poplatkov, ich výšku pre jednotlivé typy vozidiel a pri stanovených podmienkach, aj prípadné výnimky z ich platenia. Smernica zavedie nový celoeurópsky nástroj pre poplatky na základe emisií CO₂. V začiatkoch sa bude uplatňovať len pre najväčšie kamióny, neskôr sa môže rozšíriť aj na ďalšie typy nákladných áut. O návrhu smernice bude teraz predsedníctvo vyjednávať s Európskym parlamentom.

Súdny dvor EÚ rozhodol, že výrobcovia nesmú inštalovať do automobilov zariadenia, ktoré systematicky vylepšujú výsledky meraní počas emisných kontrol. Takéto zariadenia skresľujúce emisné testy nie sú prípustné ani v prípade, ak by mali predlžovať životnosť motora či znižovať poruchovosť.

Nominálna hodinová cena práce narástla medziročne v treťom štvrťroku v eurozóne o 1,6%, v EÚ o 1,8 %. Je to najpomalší nárast od konca roku 2016. Na Slovensku narástla nominálna hodinová cena práce v rovnakom období o 6 percent – čo je najvyšší nárast v celej EÚ.

Vývoj nominálnej hodinovej ceny práce (% oproti rovnakému obdobiu minulého roka, modrá – EÚ, červená – eurozóna)

Európska komisia schválila spojenie taliansko-americkej automobilky Fiat-Chrysler a francúzskeho Peugeot. Francúzska automobilka si chce pomocou spojenia zlepšiť prístup na americký trh, pre Fiat-Chrysler ponúka skúsenosť s malými kompaktnými automobilmi a elektromobilmi.

Európska únia predĺžila o ďalších šesť mesiacov ekonomické sankcie voči Rusku. Zavedené boli v roku 2014 ako reakcia na ruské zasahovanie na Ukrajine a obsadenie Krymu. Spojené štáty zároveň vydali čiernu listinu ruských a čínskych firiem s prepojením na ozbrojené zložky. Tieto firmy budú mať obmedzenú možnosť nakupovať americké tovary a technológie.

Nórsky najvyšší súd zamietol žalobu environmentálnych organizácií, ktorou sa snažili zastaviť prieskum ropných ložísk v arktickej oblasti.

Štatistika: Podiel obnoviteľných zdrojov rastie – v doprave aj celkovo

Podiel obnoviteľných zdrojov v doprave dosiahol v 2019 v EÚ 8,9 % (v roku 2004 bol 1,6 %). Na rok 2020 si Únia stanovila cieľ desaťpercentného podielu. Väčšina krajín sa nachádza v pásme s podielom 5 až 10 %, niektoré sú však výrazne nad cieľovou hodnotou: vo Švédsku majú obnoviteľné zdroje viac ako 30 % podiel na palive spotrebovanom v doprave.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (% z celkovej konečnej spotreby energie)

Zároveň rastie podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie. V 2019 bol v EÚ na úrovni 19,7 % a väčšina krajín prekonala svoje národné špecifické ciele na rok 2020. Spomedzi európskych krajín je aj v tomto prípade šampiónom Švédsko: v 2019 dosiahlo podiel 56,4 % (národný cieľ bol 50 %).