Denník N

Vyššie ceny za potraviny v plaste nie sú zlé, treba však aj zmenu systému, hovorí riaditeľ Natur-Packu

Ilustračné. Foto - archív Denníka N
Ilustračné. Foto – archív Denníka N

Ministerstvo životného prostredia na jeseň ukázalo nový cenník, podľa ktorého sa určujú recyklačné poplatky za obaly a takzvané neobalové výrobky, napríklad hračky z plastu.

V prípade niektorých obalov, napríklad plastov a tetrapakov, sú sadzby niekoľkonásobne vyššie ako tie, ktoré si určoval trh sám. Potravinári a výrobcovia sa proti tomu ozvali a varovali, že to zaplatia spotrebitelia. Ministerstvo neustúpilo. Nové sadzby vstúpia do platnosti od Nového roka.

Dôvodom na zavedenie spodnej hranice sadzieb, ktoré si môžu pýtať za obaly zberové spoločnosti, je podľa envirorezortu fakt, že na recykláciu chýbajú peniaze. V správe na to upozornili aj analytici ministerstva.

Väčšina výrobcov uhrádza poplatky cez prostredníkov – takzvané organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Im patria farebné kontajnery, ony určujú, koľko ich je a ako často sa vyprázdňujú.

Samotný zber, dotriedenie a recykláciu už majú v rukách zberové spoločnosti, ktorým za to OZV platia.

Michal Sebíň, riaditeľ jednej z najväčších OZV Natur-Pack, hovorí, že na to, aby sme splnili recyklačné ciele v roku 2035, iba zvyšovanie poplatkov stačiť nebude. V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako budú po novom triediť odpad rodinné domy v Bratislave;
  • čo je pravda na legendách, že plasty aj komunálny odpad končia v tom istom smetiarskom aute;
  • prečo je potrebné dotovať recykláciu plastov;
  • ako je to so zvyšovaním cien za potraviny a výrobky balené v plaste;
  • či má Slovensko na to, aby sa zlepšilo v plnení cieľov recyklácie.

Ako sa triedi odpad u vás doma?

Poctivo triedime všetko, čo sa dá. Plasty, papier, sklo aj kovové obaly. Nepatrím k ľuďom, ktorým je zaťažko prejsť sa do zberného dvora. Mám šťastie v tom, že žijem v rodinnom dome v Bratislave. Vývoz kontajnera so zmesovým odpadom mám nastavený na najdlhšie možné obdobie, teda dva týždne. Pri dvoch malých deťoch a štvorčlennej rodine mám aj tak problém ho naplniť do polovice. Je to hlavne o kompostovaní bioodpadu. Bratislava s tým začala pred takmer štyrmi rokmi. Triedenie zeleného odpadu pre rodinné domy je už povinné. Na výber je buď nádoba, ktorá sa vyváža, alebo kompostér. Ten som si vybral ja. Odkedy bioodpad triedim, tak sa pohybujem na hranici zero waste života (životný štýl, pri ktorom je vyprodukovaný odpad prakticky nulový – pozn. E).

Keď sa teda na to pozrieme najskôr očami vás ako Bratislavčana, funguje triedenie odpadu dobre?

Tu v Bratislave viem vytriediť jednotlivé zložky odpadu, takže v princípe áno.

A z pohľadu organizácie, ktorá uhrádza náklady na triedenie a zvoz odpadu v Bratislave?

Sú veci, ktoré by mohli fungovať lepšie, a práve na nich pracujeme. V prípade rodinných domov napríklad doteraz fungoval zber cez zberné hniezda. Ich najväčší problém je, že na rozdiel od panelových bytov, kde sa o ne stará napríklad správcovská spoločnosť, tieto hniezda nemajú svojho pána. Často sa stáva, že sú znečistené, preplnené a ľudia potom vyhadzujú veci aj pomimo. Stávajú sa z toho skládky odpadu. So zberovou spoločnosťou a magistrátom sme sa dohodli, že prejdeme na zber od domu k domu. V roku 2020 sme ho testovali vo vybraných mestských častiach a tento rok ho nasadíme plošne.

V praxi to potom vyzerá ako?

Každá domácnosť dostane na začiatku roka vrecia a zberový kalendár. V ňom je napísané, kedy ich má vykladať. Zberová spoločnosť ich v dané dni zbiera, odváža a prípadne dotriedi.

Čo sa stane s hniezdami?

Rušíme ich. V Starom Meste máme veľmi dobrý príklad. Pri tenisových kurtoch na Patrónke bolo

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Firmy

Klimatická zmena

Odpad

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie