Rok v európskej ekonomike: Ťažké skúšky a čiastkové úspechy
Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk
- Ekonomickým správam dominovala koronakríza, dôsledky zmierňujú verejné peniaze
- Environmentálnych a digitálnych cieľov sa Európa nevzdáva
- Európa hľadá, ako nastaviť partnerstvo s Čínou a Spojenými štátmi
1. Kríza postihla celú ekonomiku, niektoré sektory trpeli výraznejšie
Ekonomickým správam tento rok dominovala koronakríza. Na počítanie hospodárskych strát je priskoro. Hoci európske krajiny začali s vakcináciou, problémy s dodávkami a nedostatok vakcín môžu spôsobiť, že väčšina obyvateľov nebude zaočkovaná ani v polovici roka 2021.
Na jeseň Európska komisia odhadovala, že v tomto roku sa ekonomika eurozóny zmenší o 7,8 percenta, EÚ ako celku o 7,4 percenta. V najviac zasiahnutých krajinách, medzi ktoré patrí napríklad Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Taliansko, môže byť pokles až dvojnásobný.
Nárast počtu infikovaných v posledných mesiacoch roku si opäť vyžiadal sprísnenie opatrení. Hoci záchranné investície zmierňujú dopady krízy, ekonomika sa nemusí plne zotaviť ani v budúcom roku.
Nie všetky sektory pocítili pandémiu rovnako. Najvýraznejšie trpeli letecká doprava, turizmus a ubytovacie a stravovacie služby, ale aj tie sektory kreatívnej ekonomiky, ktorých aktivity sa nedajú preniesť do online priestoru.
V ďalších sektoroch (doprave, energetike) urýchlila pandémia zmeny súvisiace s dlhodobými trendmi, ako je digitalizácia či potreba zelenej transformácie.
2. Verejné investície zachraňovali ekonomiku, EÚ prijala dôležité rozhodnutia
Hospodárske a sociálne následky pandémie by boli omnoho horšie, ak by na pomoc neprišli verejné programy. Európske vlády reagovali pomerne rýchlo, už v druhom štvrťroku začali vytvárať národné mechanizmy pomoci – od podpory kurzarbeitu, kompenzácií pre zavreté prevádzky, garančných schém až po priamu pomoc najviac zasiahnutým sektorom a firmám.
Mnohým vládam rozviazalo ruky suspendovanie európskych rozpočtových pravidiel aj masívne intervencie Európskej centrálnej banky na finančných trhoch. Aj vďaka nim sa udržali nízke úroky vládnych dlhopisov a dopyt po nich ostal relatívne vysoký.
Európsky balík obnovy schválili lídri Únie na rekordne dlhom júlovom samite (spolu so štandardným sedemročným rozpočtom). Definitívnu zelenú však dostal až v decembri, keď sa podarilo dohodnúť kompromis v spôsobe podmienenia európskych peňazí právnym štátom.
Výsledný 750-miliardový balík (plus viac ako jeden bilión v sedemročnom rozpočte) nie je historický ani tak svojou veľkosťou, ako spôsobom tvorby. Peniaze naň si EÚ požičia vydaním dlhopisov krytých spoločným európskym rozpočtom. Splácať ho bude z nových vlastných zdrojov – európskych daní a poplatkov.
Padli tak hneď dva dovtedy neprekročiteľné limity európskej politiky. Dlhopisy zaistené európskym rozpočtom nie sú eurobondy, o ktorých EÚ dlho (a neúspešne) rokovala v čase najhoršej eurokrízy. Sú však spoločným európskym dlhom. Nové vlastné zdroje, ak budú nakoniec v zmysluplnej podobe schválené, zas môžu nahradiť národné príspevky pri financovaní rozpočtu EÚ.
Pred rokom 2020 boli oba tieto kroky politicky nepredstaviteľné. Po roku 2020 diskutujeme o praktických spôsoboch realizácie.
3. Slovensko pripravuje plán obnovy
Jednou z hlavných tém európskej diskusie na Slovensku bol v druhej polovici roka národný Plán obnovy a odolnosti – dokument, v ktorom máme povedať, na aké investície a reformy využijeme svoj kus z európskeho 750-miliardového koláča.
Termín, keď