Denník N

Rok 2021 v európskej ekonomike: Problém neznámych neznámych 

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Kríza bude doznievať, potrebujeme naštartovať obnovu.
  • Klimatické sľuby sa majú zmeniť na konkrétne pravidlá a opatrenia.
  • Európsku ekonomiku ovplyvnia voľby – aj mimo EÚ.

V prvom tohtoročnom prehľade sa zameriame na pár oblastí, ktoré sa oplatí sledovať. Minulý rok nás však čo-to o limitoch predpovedí naučil, opatrnosť je preto na mieste. Pomôžeme si parafrázovaním slov bývalého ministra obrany USA Donalda Rumsfelda, ktoré môžeme brať ako určitý disclaimer.

V predpovediach vychádzame samozrejme zo známych známych: vecí, o ktorých vieme, že ich poznáme. Pokúšame sa do nich zapracovať známe neznáme: veci, o ktorých vieme, že ich nepoznáme. No vždy musíme počítať s tým, že nám ujdú neznáme neznáme: veci, o ktorých nevieme, že ich nepoznáme.

Foto – TASR/AP

Dlhý covid a jeho ekonomická cena

Európske krajiny začali s očkovaním, no pandémia covidu-19 pokračuje. Aj v optimistických scenároch (neobjaví sa nová odolnejšia mutácia vírusu, vakcíny budú účinné, podarí sa vyriešiť problém dostupnosti vakcín, očkovať sa nechá dostatočný počet ľudí) však bude pandémia pokračovať do leta, s ňou aj obmedzenia a negatívne ekonomické dôsledky.

Európska centrálna banka (ECB) predpovedá hospodársky pokles v poslednom štvrťroku 2020 aj v prvom kvartáli 2021. Hospodárska cena opatrení je nižšia, než na jar (pokiaľ sa predíde rozsiahlym lockdownom), no ekonomické dôsledky budeme pociťovať aj po konci zdravotnej krízy. Firmy skrachujú, stratia sa pracovné miesta, väčšina ľudí, firiem a štátov bude viac zadlžená.

Podľa ECB má reálne HDP eurozóny v 2020 klesnúť o 7,3 percenta. V tomto roku narastie o 3,9 percenta, v nasledujúcom o 4,2 percenta. Hospodárstvo sa na predkrízovú úroveň dostane v polovici roku 2023.

Rýchlu obnovu ekonomiky neočakáva ani OECD (decembrové predpovede). HDP eurozóny podľa nej kleslo v minulom roku o 7,3 percenta, v tomto roku narastie o 4,7 a v budúcom o 2,9 percenta. Po dvoch rokoch bude ekonomika asi 5 percent pod predkrízovou úrovňou.

Rýchlosť zotavenia sa však v jednotlivých štátoch bude líšiť. Podľa Európskej komisie (jesenné predpovede) sa v roku 2021 na predkrízovú úroveň dostanú len Írsko (plus 0,5 percenta) a Litva (plus 0,7 percenta). Väčšina ostatných, vrátane Slovenska, sa plne zotaví až v roku 2022 (slovenské HDP bude na konci toho roku o 1 percento vyššie než na konci 2019). V desiatich krajinách (Belgicko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Chorvátsko) sa bude ekonomika zotavovať viac ako dva roky.

Foto – TASR

Obnova európskej ekonomiky: implementácia plánu obnovy, diskusia o európskych daniach a budúcich eurofondoch

Rok 2021 bude v znamení plánu obnovy EÚ. Členské krajiny by prvé peniaze zo záchranného fondu mohli vidieť už v priebehu leta. Aby ich mohli čerpať, do konca apríla musia Komisii predložiť národné plány obnovy a odolnosti.

Slovensko poslalo Komisii prvý návrh tesne pred Vianocami. Hoci ministerstvo financií tesne pred zaslaním draft verejne predstavilo a diskusie na politickej a expertnej úrovni prebiehali aj predtým, v najbližších týždňoch očakávajme intenzívnu domácu diskusiu o tom, čo má zo zoznamu priorít financovaných z európskych peňazí vypadnúť, čo prípadne pribudne.

V tejto súvislosti sa udejú na európskej úrovni dve dôležité veci. Maďarsko, Poľsko a možno niektoré ďalšie krajiny napadnú na Súdnom dvore EÚ podmieňovanie vyplácania európskych peňazí funkčným právnym štátom. Európska komisia bude musieť s uplatnením mechanizmu podmieňovania počkať až na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

Okrem toho sa bude rozhodovať o nových príjmoch spoločného rozpočtu, ktoré v nasledujúcich bezmála 40 rokoch umožnia splatiť 750-miliardovú pôžičku EÚ. Od roku 2021 začne platiť poplatok za nerecyklovaný plast. Komisia do júna 2021 predloží návrh digitálnej dane a uhlíkového cla, ktoré by mali začať platiť od roku 2023. Na jar tiež preskúma, či by sa systém obchodovania s emisiami mohol rozšíriť o leteckú a námornú dopravu, dodatočné peniaze by sa použili ako spoločný európsky príjem.

Rok 2021 bude kľúčový aj z pohľadu budúcich eurofondov. Ministerstvo regionálneho rozvoja by v prvom polroku malo dokončiť takzvanú partnerskú dohodu, teda dokument ktorý nastaví pravidlá a priority pre čerpanie eurofondov na ďalších sedem rokov. Je však otázne, či sa spustenie jedného operačného programu a teda nových eurofondov stihne ešte v tomto roku.

Slovensko sa bude musieť s komisiou tiež dohodnúť na využití dodatočných 700 miliónov z eurofondov a zmiernenie dopadov koronakrízy z nástroja REACT-EU, ktorý je súčasťou plánu obnovy EÚ.

Ministri financií budú rokovať o posilnení bankovej únie, predovšetkým o jej poslednom nefunkčnom pilieri Spoločnej európskej ochrane vkladov (EDIS). Eurozóna bude v priebehu roka tiež viesť debaty o tom, ako posilniť medzinárodnú úlohu eura a o možnosti vytvorenia „digitálneho eura“.

Pre budúcnosť menovej únie je tiež dôležitá diskusia o stratégii Európskej centrálnej banky. Práve aktívna politika ECB zachránila euro počas krízy v roku 2012 a pomohla čeliť najhorším ekonomickým dôsledkom počas koronakrízy.

Cenou za to je podstatné zvýšenie aktivity banky na finančných trhoch (program nákupu dlhopisov v hodnote 1,85 bilióna eur a ďalšie). V tomto roku sa zmena politiky ECB nečaká – banka bude stabilizovať ekonomiku rekordne nízkymi úrokovými mierami a silnými intervenciami na finančných trhoch. Súčasťou diskusie o stratégii ECB je však aj to, či by mal mandát zahŕňať napríklad ekologické či sociálne ciele.

Foto – TASR/AP

Klíma: zásadná revízia legislatívy, uhlíkové clo a zelený priemysel

Reforma systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, klimatický summit OSN, prispôsobenie sa vyšším cieľom zvyšovania emisií. V roku 2021 čaká EÚ bohatá klimatická agenda.

„Fit for 55“ je rozsiahly balík právnych predpisov EÚ, ktoré sa chystá Európska komisia predložiť v júni. Legislatívny balík má zosúladiť európske zákony s novým klimatickým cieľom Únie do roku 2030.

V rámci balíka bude revidovaný takmer každý zákon EÚ o energii a klíme, počnúc smernicou o obnoviteľnej energii až po právne predpisy EÚ ovplyvňujúce zdaňovanie energie a vrcholný klenot politiky EÚ v oblasti klímy – systém obchodovania s emisiami.

Komisia je pripravená prepracovať rozhodujúce politiky v oblasti klímy, čistej energie, mobility a hospodárskej súťaže, a zároveň riadiť zotavenie z krízy covidu-19. V rámci takzvaného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (uhlíkové clo) bude Únia nanovo dizajnovať politicky citlivé obchodné pravidlá, zabrať plánuje aj v oblasti klimatickej diplomacie a predefinovať vzťahy so svojimi medzinárodnými partnermi, nezabudne ani na stanovenie globálnych štandardov zeleného financovania.

Súčasťou balíka „Fit for 55“ budú posúdenia vplyvu navrhovanej legislatívy – komplexné analýzy nákladov a prínosov, ktoré musí exekutíva EÚ predložiť pri každom významnom legislatívnom návrhu. Obsahujú odhady vplyvu právnych predpisov na ekonomický rast alebo tvorbu pracovných miest a ako také majú zásadný vplyv na tvorbu politiky.

Balík „fit pre 55“ bude obsahovať aj úplne nový prírastok do arzenálu politiky v oblasti klímy EÚ: očakávaný mechanizmus prispôsobenia hraníc s uhlíkom, známy ako uhlíkové clo, ktorého cieľom je znovu nastoliť rovnaké podmienky pre európsky priemysel a výrobcov v iných častiach EÚ.

Úskalí je však veľa. Zavedenie nového opatrenia pri dodržaní pravidiel Svetovej obchodnej organizácie a zabránenie novej obchodnej vojne s Čínou alebo USA bude kľúčovou skúškou pre EÚ pri zavádzaní nového systému uhlíkových hraníc.

Aby sa Komisia vyhla obchodnej vojne, chce novým mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach doplniť obchodovania s emisiami (ETS), ktorý môže byť prijatý kvalifikovanou väčšinou. Európske inštitúcie nehovoria o „dani“, lebo tá by podliehala schváleniu jednomyseľnej väčšiny členských štátov, čo by komplikovalo rozhodovanie. V prípade zavedenia novej dane by tiež hrozilo, že by ju Svetová obchodná organizácia (WTO) odmietla ako nepovolené ochranné opatrenie.

Hlavným cieľom nového mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc je prinútiť mimoeurópske štáty, aby zaviedli vyššie environmentálne štandardy a penalizovali emisie skleníkových plynov tak, ako to robia európske krajiny. Druhým problémom, ktorý má mechanizmus riešiť, je „únik uhlíka“. Vtedy priemyselné odvetvia presúvajú svoju výrobu do krajín, kde za produkciu emisií CO2 nemusia platiť. Únikom uhlíka je najviac postihnutá výroba ocele alebo cementu.

Európske oživenie priemyslu so zelenými a digitálnymi prioritami je jedným z hlavných cieľov predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen. V rámci toho pripravuje exekutíva EÚ vo štvrtom štvrťroku roku 2021 komplexnú aktualizáciu rámca politiky štátnej pomoci a hospodárskej súťaže v Európe.

V rámci revízie priemyselnej politiky sa chystá aktualizácia európskych pravidiel štátnej pomoci a hospodárskej súťaže vo svetle nových európskych právnych predpisov v oblasti klímy a energetiky.

V novembri 2021 bude Spojené kráľovstvo v Glasgowe hostiť oneskorený summit Organizácie Spojených národov COP26, ktorý je považovaný za prelomový. Očakáva sa, že vlády prídu s posilnenými záväzkami v oblasti znižovania emisií, ktoré prijali v Parížskej dohode z roku 2015.

Kľúčová pre úspech samitu je ratifikácia zákona o klíme, pretože by mohla vytvoriť tlak na USA, Čínu, Japonsko a ďalšie, aby predložili konkrétne ciele a plány na znižovanie emisií do roku 2030.

Foto TASR /AP

Digitálny trh: nové pravidlá aj digitálne dane

Dva najdôležitejšie legislatívne balíky pre digitálny sektor zverejnila Komisia už v závere minulého roka – Zákon o digitálnych službách (DSA) a Zákon o digitálnom trhu (DMA). V tomto roku nás čaká ich prijímanie a implementácia ďalších iniciatív.

Európska komisia predstaví tzv. cestovnú mapu digitálnych cieľov Únie do roku 2030. Dokument napovie, akými opatreniami chce EÚ posilňovať postavenie v sektore, v ktorom stráca nielen na Spojené štáty, ale stále viac aj na Čínu.

Hovoriť sa bude veľa aj o tzv. európskej digitálnej identite (European e-ID), ktorá má uľahčiť napríklad aj prístup k online službám v celej Európe. Komisia predstaví legislatívny návrh v apríli, koncom roka by mala pribudnúť aj legislatívna iniciatíva o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia (európsky data-cloud).

Európska komisia tiež predstaví novú legislatívu pre štandardy umelej inteligencie, ako aj legislatívny návrh na zlepšenie pracovných podmienok ľudí poskytujúcich služby prostredníctvom online platforiem.

Od 1. júla začnú platiť nové pravidlá pre DPH pri cezhraničnom online predaji tovarov a služieb. Majú zabezpečiť, aby boli dodávatelia platení podľa princípov zdanenia v cieľovej členskej krajine. Začínajú tiež platiť nové pravidlá v oblasti digitálnych autorských práv. Členské štáty by toto rozsiahle nariadenie, ktoré vyvolalo obrovské diskusie najmä v roku 2019, mali implementovať do 7. júna.

Pravdepodobne v marci odštartuje aj diskusia o digitálnej dani. Keďže sa na úrovni OECD nenašiel najmä pre americkú blokádu konsenzus, Únia chce predstaviť v tomto roku vlastné pravidlá. Do marca chce ešte Brusel počkať na stanovisko novej americkej administratívy.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Poľnohospodárstvo: zelené pravidlá a stratégia pre lesy

Budúcu podobu európskej poľnohospodárskej politiky by sme mali poznať už v prvom polroku 2021. Portugalské predsedníctvo chce dohodu medzi Komisiou, Radou a Parlamentom dotiahnuť do konca júna. Rokovania musia priniesť odpoveď na otázku, koľko peňazí budú musieť členské štáty vyčleniť na ekologické agrodotácie, takzvané ekoschémy, alebo akú časť dotácií môžu určiť na podporu na viazané priame platby, čiže produkciu konkrétnych komodít a odvetví.

Európska komisia by mala predstaviť prvé legislatívne návrhy týkajúce sa potravinovej stratégie z Farmy na Stôl (F2F). Medzi najdôležitejšie patrí určenie cieľa pre zníženie používania pesticídov a hnojív či cieľa pre zvýšenie výmery ekologického poľnohospodárstva.

Európska komisia v rámci F2F tiež predstaví revíziu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov. Tá má zjednotiť označovanie pre všetky členské krajiny a zjednodušiť označovanie potravín pre výrobcov aj spotrebiteľov. Obaly potravín by po novom mohli obsahovať aj nové nutričné údaje a informácie o životných podmienkach chovných zvierat.

To isté sa týka aj Metánovej stratégie, ktorú Komisia predstavila v roku 2020 a ktorá takisto počíta s opatreniami pre znižovanie emisií v poľnohospodárstve.

Členské štáty by potom tieto záväzné ciele mali zapracovať do svojich strategických plánov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2023 až 2027. Slovensko chce svoj strategický plán Komisii predložiť najneskôr 1. januára 2022.

Európska komisia v roku 2021 predstaví strategický dokument, ktorý zabezpečí, že lesné hospodárstvo bude prespievať k naplneniu cieľov Stratégie pre biodiverzitu do roku 2030, ako aj emisných cieľov Európskej zelenej dohody.

Takisto pripraví revíziu nariadenia o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva. Spôsob merania záchytov skleníkových plynov je dôležitý aj pre meranie celkového množstva vypustených emisií: EÚ sa na konci minulého roka zaviazala, že do 2030 zníži emisie skleníkových plynov o 55% v celkovom množstve (teda po započítaní záchytov).

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto – TASR/AP

Voľby: Merkelovej nástupca, Putinove starosti a škótska nezávislosť

O Európskej únii často hovoríme ako o „Bruseli“, čo je pochopiteľná, no zavádzajúca skratka. Rozhodujúcim činiteľom európskej politiky sú národné vlády.

Najdôležitejšími budú parlamentné voľby v Nemecku. Kresťanskí demokrati v prieskumoch pohodlne vedú, koronakríza vystrelila ich podporu nad 35 percent (nárast o 10 percent oproti marcu 2020, druhá najsilnejšia strana – Zelení – má 18 percent). Voľby sa budú konať v septembri a za normálnych okolností by nás žiadne prekvapenie nečakalo.

Zvrtnúť sa však môže niekoľko vecí. Koronakríza zatiaľ kresťanským demokratom politicky prospela, ich koaličným sociálnym demokratom už menej (potácajú sa okolo 15 percent). Lenže nemecká vláda ešte musí ďalej brzdiť pandémiu, bojovať proti hospodárskym škodám a zvládnuť očkovaciu kampaň. Doteraz bol jej postup všeobecne kompetentný a populárny, no príležitostí o zakopnutie bude dosť.

To všetko v situácii, keď politicky odchádza kancelárka Angela Merkelová – mimoriadne populárna vo svojej strane, v Nemecku, aj iných krajinách. CDU pôjde bez nej do volieb prvýkrát od roku 2005. O jej nástupcovi sa má rozhodnúť už 15. – 16. januára. Nik z trojice kandidátov A. Laschet (premiér Severného Porýnia-Vestfálska), N. Röttgen (predseda Výboru pre zahraničné vzťahy v Bundestagu) a F. Merz (právnik) sa jej popularitou nevyrovná. No osem mesiacov môže na vybudovanie imidžu stačiť, najmä s Merkelovej podporou.

Najmenšie šance má F. Merz – je politickým outsiderom (z vysokej straníckej politiky sa stiahol na protest proti Merkelovej centristickému kurzu), navyše je považovaný za konzervatívneho radikála. Líder CDU tak asi vzíde zo súboja Laschet – Röttgen (stavili by sme na prvého). Budúci kancelár však nemusí.

Teoreticky by to mohol byť bavorský premiér a líder CSU Markus Söder. Bavorský konzervatívec síce ešte spoločnú kandidátku CDU-CSU nikdy neviedol, no Söder je populárny a ak by sa žiaden z politikov CDU nejavil ako perspektívny líder, vylúčiť sa to nedá.

Konzervatívci však takmer určite nezostavia jednofarebnú vládu. Ak ich prirodzený partner FDP prepadne, čakajú ich zložité rokovania. Spoluprácu s krajne pravicovou AfD možno vylúčiť, rovnako tak s ľavicovou Die Linke. Sociálni demokrati sa do ďalšej veľkej koalície nehrnú, spoluprácu odmietajú aj Zelení. Vylúčiť tak nemožno politický pat či koalíciu Zelení – SPD – Ľavica.

V druhej lige dôležitosti sú marcové parlamentné voľby v Holandsku. Vláda premiéra Rutteho je považovaná za neformálneho lídra skupiny „šetrných krajín“, ktorá má v európskej politike veľký vplyv. Druhou dôležitou časťou jej európskej agendy je ochrana pravidiel právneho štátu a demokracie.

V prieskumoch si vedenie udržiava pravicová VVD a Rutte je na najlepšej ceste k štvrtému premiérskemu mandátu. Skomplikovať sa však môže vytváranie vládnej koalície. Druhou najsilnejšou je krajne pravicová strana PVV. Na parlamentnú väčšinu bude Rutte potrebovať minimálne dvoch ďalších partnerov. Možné je aj pokračovanie súčasnej vlády, jej tri menšie strany (konzervatívna CDA, sociálno-liberálna D66 a konzervatívno-zelená CU) si udržiavajú stabilnú podporu.

Ďalších trojo volieb sa neodohrá v EÚ, pre Európu však budú dôležité. Pri parlamentných voľbách v Rusku nik vážne nepočíta s iným, ako víťazstvom Putinových podporovateľov. Gosudar Vladimír Vladimírovič robí všetko preto, aby stabilizoval svoj autoritársky režim. Ako to už v takýchto prípadoch býva, zaujímavý nebude výsledok, ale ako k nemu dospejeme. Budú Putinovi stačiť neférové podmienky vo voľbách, alebo to bude musieť urobiť „na Lukašenka“ a výsledok rovno sfalšovať?

Ak by Putinov režim čelil destabilizácii (silné protesty, mimoriadne dobrý výsledok opozície), vylúčiť nemožno snahu o odvedenie pozornosti zahranično-politickými avantúrami.

Zaujímavé budú májové parlamentné voľby v Škótsku. Aj v tomto prípade je výsledok viac-menej jasný: vedie Škótska národná strana a premiérka Nicola Sturgeon pozíciu obháji. Jej centrálnym volebným sľubom je zopakovanie referenda o nezávislosti. V roku 2014 síce Škóti hlasovali za zotrvanie v Spojenom kráľovstve, no situáciu zmenil Brexit a kritika prístupu britskej vlády k pandémii. Posledných 17 prieskumov ukazuje väčšinu za samostatnosť.

Požiadavka na zopakovanie referenda určite povedie k politickému konfliktu medzi Londýnom a Edinburghom. Otázkou je, ako (a či) sa k tomu postaví EÚ (po brexite má škótska samostatnosť v EÚ viac fanúšikov) a ako to zasiahne do rokovaní o implementácii obchodnej dohody EÚ – Spojené kráľovstvo.

V septembri sa tiež budú konať parlamentné voľby v Nórsku. Prieskumy vedie euroskeptická Centristická strana, ktorá žiada uvoľnenie vzťahov medzi EÚ a Nórskom. To síce nie je členom Únie, je však súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, rešpektuje veľkú časť pravidiel európskeho trhu a prispieva do spoločného rozpočtu. Brexit, nateraz, nechce nasledovať nik zo zostávajúcich členov Únie, no jeho obdoba sa môže zopakovať v nečlenskej krajine s najužšími vzťahmi s EÚ.

Pre poriadok spomeňme aj ďalšie voľby. Na konci marca pôjdu k urnám Bulhari. Napriek masívnym protestom a škandálom v prieskumoch vedie konzervatívna GERB premiéra Borisova, opoziční socialisti sú v tesnom závese. V lete (pravdepodobne v júni) sa budú konať regionálne voľby vo Francúzsku. Pre prezidenta Macrona a jeho stranu budú dôležitou generálkou pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. V októbri budú voliť parlament v susednej Českej republike. Koronakríza oslabila Babišovu popularitu, ANO je však stále na čele prieskumov. Najsilnejšou konkurenciou je pravicová koalícia SPOLU a Piráti.

Foto: TASR/AP

 

Brexit: koniec kapitoly

Moment, aký brexit? Obchodná dohoda bola predsa dosiahnutá a schválená na poslednú chvíľu pred koncom roka a riziko, že ju Európsky parlament neratifikuje, je minimálne. To je pravda. No tým problém nekončí, uzavrela sa len jedna kapitola.

Prvé mesiace roku budú pre podniky obchodujúce medzi EÚ a Britániou zaťažkávacou skúškou. Dohoda má 2000+ strán a množstvo potenciálnych chytákov. Vedeli ste, že na niektoré druhy britských údenárskych výrobkov a mletého mäsa sa bezcolný obchod nebude vzťahovať?

Niektoré oblasti nechala dohoda otvorené, riešenie bude treba nájsť v najbližších mesiacoch. Napríklad cezhraničná výmena dát (dôležitá napríklad pre digitálne spoločnosti) môže pokračovať len na dočasné štvormesačné obdobie. Po ňom bude pokračovať len v prípade, ak Londýn presvedčí Komisiu o dostatočnosti vlastných pravidiel (napr. o ochrane údajov).

Rokovania o pravidlách a ich interpretácii budú pokračovať aj v sektore finančných služieb.

Inak povedané, hoci sa katastrofe podarilo predísť, mnoho európskych firiem obchodujúcich s Britániou čakajú komplikácie. Aj preto pripravila Komisia vytvorenie 5-miliardovej rezervy, ktorá by mala kryť aspoň najhoršie ekonomické a sociálne následky.

Foto – TASR/AP

Problém neznámych neznámych

Parafráza slov Rumsfelda v úvode textu je trochu zavádzajúca. Prísne vzaté, pandémia covidu-19 a jej hospodárske dôsledky neboli tak neznámou neznámou. Na podobné riziko (a nepripravenosť EÚ a naň) upozorňovali odborníci už niekoľko rokov. Problémom je, že ich nik poriadne nepočúval. Prípadne nás viac pálili iné problémy.

Problémom mnohých neznámych preto nie je, že by sme o nich nevedeli, ale že im neprikladáme dostatočnú dôležitosť. Myslíme krátkodobo, hasíme aktuálne problémy, nepripravujeme sa na budúce. Meradlom úspechu je okamžitý zisk, nie investície do vyššej odolnosti voči budúcim krízam a udržateľnosti.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie