Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Budú deti naozaj v poriadku?

Prečo je zmysluplné kvantifikovať ekonomické vplyvy zatvorených škôl? Odpoveď Róbertovi Chovanculiakovi.

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora

Analytik INESS Róbert Chovanculiak nedávno na tomto mieste kritizoval pesimizmus ekonomických odhadov dlhodobých vplyvov zatvorených škôl na budúce príjmy žiakov. Ako autor odhadu Útvaru hodnoty za peniaze (tu, tutu) si dovolím zareagovať.

Konštruktívna kritika je vždy vítaná, a Chovanculiak vecne poukázal na viaceré relevantné skutočnosti a analýzy, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. Naďalej však zostávam pesimistom.

Stratu na životných príjmoch priemerného žiaka v dôsledku zatvorených škôl som odhadol kombináciou dvoch druhov analýz.

Prvá skupina skúma vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch. Druhá sa venuje vplyvu kognitívnych schopností dospelých zamestnancov (taktiež merané v testoch) na mzdové ohodnotenie na trhu práce.

Chovanculiak tento prístup kritizuje z troch dôvodov.

Po prvé, testy podľa neho nedokonale merajú kognitívne schopnosti.

Po druhé, obmedzená trvácnosť vedomostí a zručností nadobudnutých v škole naznačuje, že krátkodobé straty spôsobené zatvorením škôl nebudú mať dlhodobé následky.

A do tretice, rastúci vplyv genetiky na kognitívne schopnosti naznačuje, že vplyv školského prostredia s vekom klesá.

Pozrime sa postupne na všetky výhrady.

Testy nedokonale merajú kognitívne schopnosti

Niet pochýb, že školy aj žiaci majú silnú motiváciu venovať značnú časť vyučovania trénovaniu na testy. Táto príprava nie vždy naozaj zveľaďuje kognitívne schopnosti, napríklad keď opakované cvičné testovania vedú k lepšiemu výsledku.

Odhadovaný vplyv času stráveného v školských laviciach na výsledky v testovaniach tak môže byť vyšší ako vplyv na kognitívne schopnosti, ktoré sú cenné na trhu práce.

Motivácia trénovať počas vyučovacích hodín je najsilnejšia v prípade testov venovaných predpísanému kurikulu, od ktorých závisí postup žiakov do vyšších ročníkov a hodnotenie výkonu škôl.

Štúdie, o ktoré som sa vo svojich odhadoch opieral, však pracujú s výsledkami testovaní, ktoré nie sú viazané na konkrétne kurikulum, majú zanedbateľné alebo žiadne konzekvencie pre školy a žiakov a testujú gramotnosti, nie vedomosti (PISA testy a kognitívne testy v rámci prípravy na vojenskú službu vo Švédsku).

Obmedzená trvácnosť vedomostí a zručností

Chovanculiak má pravdu, že „deti nie sú ako plastelína, z ktorej si vymodelujeme, čo chceme“. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti je potrebné cvičiť a zveľaďovať, inak atrofujú.

Deti zavreté doma neprichádzajú iba o možnosti učiť sa nové veci, ale aj o opakovanie už naučeného. To je pravdepodobne dôvod, prečo v Holandsku žiaci neurobili na jar 2020 napriek dištančnej výučbe v priemere žiaden pokrok a niektorí dokonca vedomosti stratili.

Chovanculiak poukazuje na štúdie, ktoré ukázali, že prínosy dočasných pozitívnych intervencií vo vzdelávaní (napríklad zabezpečenie kvalitnejšieho učiteľa) na výsledkoch žiakov sú prchavé. Z toho však nemožno automaticky odvodiť symetrický záver, že straty spôsobené dočasnými negatívnymi intervenciami (napríklad obmedzením vzdelávania) sú rovnako prchavé.

Deti nie sú ani „pružná guma“, ktorá sa vráti do pôvodného stavu bez ohľadu na to, ktorým smerom ju natiahneme. Zabudnúť, čo sa človek naučil, je jednoduchšie ako dobehnúť učivo, ktoré vynechal.

Čo vieme povedať o trvácnosti negatívnych šokov vo vzdelávaní na výsledky? Žiaľ, nie veľa povzbudivého.

Belgická štúdia ukázala, že sedemmesačný štrajk učiteľov vo francúzsky hovoriacej časti krajiny viedol k významne vyššej miere opakovania ročníka. Zároveň sa znížila miera postupu na vysokoškolské štúdium oproti žiakom vo flámsky hovoriacej časti krajiny.

Podľa dánskej štúdie, ktorá využila prirodzený experiment spôsobený zlyhaním školského IT systému, žiaci, ktorí sa v jeho dôsledku nemohli zúčastniť testovania, mali o dva roky neskôr horšie výsledky v porovnaní s kontrolnou skupinou. Napriek tomu, že medzičasom mali množstvo možností absolvovať iné testovania.

Autori to vysvetľujú tým, že testy poskytujú žiakom, rodičom aj školám dôležitú spätnú väzbu, ktorá umožňuje adekvátne reagovať na silné a slabé miesta každého žiaka. Pripomeňme, že aj tento mechanizmus bol prebiehajúcou krízou obmedzený.

Ďalej možno poukázať na nemeckú analýzu školskej reformy, ktorá vo väčšine spolkových krajín skrátila dva školské roky začiatkom 60. rokov 20. storočia. Výsledkom bola zvýšená miera opakovania ročníka v nasledovných rokoch v porovnaní s ostatnými a v priemere nižšie celkové dosiahnuté vzdelanie.

Suma sumárum, nie je prehnané predpokladať, že straty spôsobené zatvorením škôl sa bez nápravy v nasledujúcich rokoch budú s mnohými deťmi ťahať dlhodobo.

Najmä pri slabších žiakoch sa môžu časom nabaľovať ako snehová guľa. Opakovaním ročníka a skorším odchodom zo vzdelávania niektorí z nich prídu o výrazne viac ako tých niekoľko mesiacov bez školy v roku 2020.

Dedičnosť kognitívnych schopností

Významný vplyv genetiky na rozdelenie kognitívnych schopností v populácii je nepopierateľná skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť v analýze výsledkov vzdelávania.

Dáta, ktoré to umožňujú, sú vzácne, preto takých štúdií nie je veľmi veľa. Tie dve, o ktoré som sa vo svojich odhadoch oprel, použili odlišné dáta a odlišné metódy a dospeli k podobným výsledkom (detailné vysvetlenie nájdete tu). Dedičnosť moje odhady nijako nespochybňuje.

Chovanculiak vo svojej kritike spomenul aj zistenie, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Železničiari ignorujú hodnotu za peniaze, za 140 miliónov nakúpia vlaky, aké chcú oni – naftové či s menšou kapacitou

Foto - TASR
Foto – TASR

Železničiari ignorujú odmietavý posudok Útvaru hodnoty za peniaze a ďalej pripravujú súťaže na súpravy za viac než 140 miliónov eur. „Obstarávania budú pokračovať, keďže som sa nie úplne stotožnil so stanoviskom ÚHP,“ povedal minister Andrej Doležal.

Vláda zatiaľ neplánuje rozdávať ľuďom respirátory FFP2. Premiér tvrdí, že zatiaľ sa dajú kúpiť za dobré ceny a kľúčové obchodné reťazce by ich mohli ponúknuť bez marže. „Nič nie je zadarmo, nie sme Ficova ani Pellegriniho vláda,“ dodal.

Premiér tvrdí, že ak by vláda ponúkala respirátory občanom zadarmo, aj tak by ich nakoniec museli zaplatiť zo svojich daní. Napríklad v Nemecku rozdajú respirátory miliónom ľudí z ohrozených skupín.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať