Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Budú deti naozaj v poriadku?

.
.

Prečo je zmysluplné kvantifikovať ekonomické vplyvy zatvorených škôl? Odpoveď Róbertovi Chovanculiakovi.

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora

Analytik INESS Róbert Chovanculiak nedávno na tomto mieste kritizoval pesimizmus ekonomických odhadov dlhodobých vplyvov zatvorených škôl na budúce príjmy žiakov. Ako autor odhadu Útvaru hodnoty za peniaze (tu, tutu) si dovolím zareagovať.

Konštruktívna kritika je vždy vítaná, a Chovanculiak vecne poukázal na viaceré relevantné skutočnosti a analýzy, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. Naďalej však zostávam pesimistom.

Stratu na životných príjmoch priemerného žiaka v dôsledku zatvorených škôl som odhadol kombináciou dvoch druhov analýz.

Prvá skupina skúma vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch. Druhá sa venuje vplyvu kognitívnych schopností dospelých zamestnancov (taktiež merané v testoch) na mzdové ohodnotenie na trhu práce.

Chovanculiak tento prístup kritizuje z troch dôvodov.

Po prvé, testy podľa neho nedokonale merajú kognitívne schopnosti.

Po druhé, obmedzená trvácnosť vedomostí a zručností nadobudnutých v škole naznačuje, že krátkodobé straty spôsobené zatvorením škôl nebudú mať dlhodobé následky.

A do tretice, rastúci vplyv genetiky na kognitívne schopnosti naznačuje, že vplyv školského prostredia s vekom klesá.

Pozrime sa postupne na všetky výhrady.

Testy nedokonale merajú kognitívne schopnosti

Niet pochýb, že školy aj žiaci majú silnú motiváciu venovať značnú časť vyučovania trénovaniu na testy. Táto príprava nie vždy naozaj zveľaďuje kognitívne schopnosti, napríklad keď opakované cvičné testovania vedú k lepšiemu výsledku.

Odhadovaný vplyv času stráveného v školských laviciach na výsledky v testovaniach tak môže byť vyšší ako vplyv na kognitívne schopnosti, ktoré sú cenné na trhu práce.

Motivácia trénovať počas vyučovacích hodín je najsilnejšia v prípade testov venovaných predpísanému kurikulu, od ktorých závisí postup žiakov do vyšších ročníkov a hodnotenie výkonu škôl.

Štúdie, o ktoré som sa vo svojich odhadoch opieral, však pracujú s výsledkami testovaní, ktoré nie sú viazané na konkrétne kurikulum, majú zanedbateľné alebo žiadne konzekvencie pre školy a žiakov a testujú gramotnosti, nie vedomosti (PISA testy a kognitívne testy v rámci prípravy na vojenskú službu vo Švédsku).

Obmedzená trvácnosť vedomostí a zručností

Chovanculiak má pravdu, že „deti nie sú ako plastelína, z ktorej si vymodelujeme, čo chceme“. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti je potrebné cvičiť a zveľaďovať, inak atrofujú.

Deti zavreté doma neprichádzajú iba o možnosti učiť sa nové veci, ale aj o opakovanie už naučeného. To je pravdepodobne dôvod, prečo v Holandsku žiaci neurobili na jar 2020 napriek dištančnej výučbe v priemere žiaden pokrok a niektorí dokonca vedomosti stratili.

Chovanculiak poukazuje na štúdie, ktoré ukázali, že prínosy dočasných pozitívnych intervencií vo vzdelávaní (napríklad zabezpečenie kvalitnejšieho učiteľa) na výsledkoch žiakov sú prchavé. Z toho však nemožno automaticky odvodiť symetrický záver, že straty spôsobené dočasnými negatívnymi intervenciami (napríklad obmedzením vzdelávania) sú rovnako prchavé.

Deti nie sú ani „pružná guma“, ktorá sa vráti do pôvodného stavu bez ohľadu na to, ktorým smerom ju natiahneme. Zabudnúť, čo sa človek naučil, je jednoduchšie ako dobehnúť učivo, ktoré vynechal.

Čo vieme povedať o trvácnosti negatívnych šokov vo vzdelávaní na výsledky? Žiaľ, nie veľa povzbudivého.

Belgická štúdia ukázala, že sedemmesačný štrajk učiteľov vo francúzsky hovoriacej časti krajiny viedol k významne vyššej miere opakovania ročníka. Zároveň sa znížila miera postupu na vysokoškolské štúdium oproti žiakom vo flámsky hovoriacej časti krajiny.

Podľa dánskej štúdie, ktorá využila prirodzený experiment spôsobený zlyhaním školského IT systému, žiaci, ktorí sa v jeho dôsledku nemohli zúčastniť testovania, mali o dva roky neskôr horšie výsledky v porovnaní s kontrolnou skupinou. Napriek tomu, že medzičasom mali množstvo možností absolvovať iné testovania.

Autori to vysvetľujú tým, že testy poskytujú žiakom, rodičom aj školám dôležitú spätnú väzbu, ktorá umožňuje adekvátne reagovať na silné a slabé miesta každého žiaka. Pripomeňme, že aj tento mechanizmus bol prebiehajúcou krízou obmedzený.

Ďalej možno poukázať na nemeckú analýzu školskej reformy, ktorá vo väčšine spolkových krajín skrátila dva školské roky začiatkom 60. rokov 20. storočia. Výsledkom bola zvýšená miera opakovania ročníka v nasledovných rokoch v porovnaní s ostatnými a v priemere nižšie celkové dosiahnuté vzdelanie.

Suma sumárum, nie je prehnané predpokladať, že straty spôsobené zatvorením škôl sa bez nápravy v nasledujúcich rokoch budú s mnohými deťmi ťahať dlhodobo.

Najmä pri slabších žiakoch sa môžu časom nabaľovať ako snehová guľa. Opakovaním ročníka a skorším odchodom zo vzdelávania niektorí z nich prídu o výrazne viac ako tých niekoľko mesiacov bez školy v roku 2020.

Dedičnosť kognitívnych schopností

Významný vplyv genetiky na rozdelenie kognitívnych schopností v populácii je nepopierateľná skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť v analýze výsledkov vzdelávania.

Dáta, ktoré to umožňujú, sú vzácne, preto takých štúdií nie je veľmi veľa. Tie dve, o ktoré som sa vo svojich odhadoch oprel, použili odlišné dáta a odlišné metódy a dospeli k podobným výsledkom (detailné vysvetlenie nájdete tu). Dedičnosť moje odhady nijako nespochybňuje.

Chovanculiak vo svojej kritike spomenul aj zistenie, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať