Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Budú deti naozaj v poriadku?

Prečo je zmysluplné kvantifikovať ekonomické vplyvy zatvorených škôl? Odpoveď Róbertovi Chovanculiakovi.

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora

Analytik INESS Róbert Chovanculiak nedávno na tomto mieste kritizoval pesimizmus ekonomických odhadov dlhodobých vplyvov zatvorených škôl na budúce príjmy žiakov. Ako autor odhadu Útvaru hodnoty za peniaze (tu, tutu) si dovolím zareagovať.

Konštruktívna kritika je vždy vítaná, a Chovanculiak vecne poukázal na viaceré relevantné skutočnosti a analýzy, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. Naďalej však zostávam pesimistom.

Stratu na životných príjmoch priemerného žiaka v dôsledku zatvorených škôl som odhadol kombináciou dvoch druhov analýz.

Prvá skupina skúma vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch. Druhá sa venuje vplyvu kognitívnych schopností dospelých zamestnancov (taktiež merané v testoch) na mzdové ohodnotenie na trhu práce.

Chovanculiak tento prístup kritizuje z troch dôvodov.

Po prvé, testy podľa neho nedokonale merajú kognitívne schopnosti.

Po druhé, obmedzená trvácnosť vedomostí a zručností nadobudnutých v škole naznačuje, že krátkodobé straty spôsobené zatvorením škôl nebudú mať dlhodobé následky.

A do tretice, rastúci vplyv genetiky na kognitívne schopnosti naznačuje, že vplyv školského prostredia s vekom klesá.

Pozrime sa postupne na všetky výhrady.

Testy nedokonale merajú kognitívne schopnosti

Niet pochýb, že školy aj žiaci majú silnú motiváciu venovať značnú časť vyučovania trénovaniu na testy. Táto príprava nie vždy naozaj zveľaďuje kognitívne schopnosti, napríklad keď opakované cvičné testovania vedú k lepšiemu výsledku.

Odhadovaný vplyv času stráveného v školských laviciach na výsledky v testovaniach tak môže byť vyšší ako vplyv na kognitívne schopnosti, ktoré sú cenné na trhu práce.

Motivácia trénovať počas vyučovacích hodín je najsilnejšia v prípade testov venovaných predpísanému kurikulu, od ktorých závisí postup žiakov do vyšších ročníkov a hodnotenie výkonu škôl.

Štúdie, o ktoré som sa vo svojich odhadoch opieral, však pracujú s výsledkami testovaní, ktoré nie sú viazané na konkrétne kurikulum, majú zanedbateľné alebo žiadne konzekvencie pre školy a žiakov a testujú gramotnosti, nie vedomosti (PISA testy a kognitívne testy v rámci prípravy na vojenskú službu vo Švédsku).

Obmedzená trvácnosť vedomostí a zručností

Chovanculiak má pravdu, že „deti nie sú ako plastelína, z ktorej si vymodelujeme, čo chceme“. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti je potrebné cvičiť a zveľaďovať, inak atrofujú.

Deti zavreté doma neprichádzajú iba o možnosti učiť sa nové veci, ale aj o opakovanie už naučeného. To je pravdepodobne dôvod, prečo v Holandsku žiaci neurobili na jar 2020 napriek dištančnej výučbe v priemere žiaden pokrok a niektorí dokonca vedomosti stratili.

Chovanculiak poukazuje na štúdie, ktoré ukázali, že prínosy dočasných pozitívnych intervencií vo vzdelávaní (napríklad zabezpečenie kvalitnejšieho učiteľa) na výsledkoch žiakov sú prchavé. Z toho však nemožno automaticky odvodiť symetrický záver, že straty spôsobené dočasnými negatívnymi intervenciami (napríklad obmedzením vzdelávania) sú rovnako prchavé.

Deti nie sú ani „pružná guma“, ktorá sa vráti do pôvodného stavu bez ohľadu na to, ktorým smerom ju natiahneme. Zabudnúť, čo sa človek naučil, je jednoduchšie ako dobehnúť učivo, ktoré vynechal.

Čo vieme povedať o trvácnosti negatívnych šokov vo vzdelávaní na výsledky? Žiaľ, nie veľa povzbudivého.

Belgická štúdia ukázala, že sedemmesačný štrajk učiteľov vo francúzsky hovoriacej časti krajiny viedol k významne vyššej miere opakovania ročníka. Zároveň sa znížila miera postupu na vysokoškolské štúdium oproti žiakom vo flámsky hovoriacej časti krajiny.

Podľa dánskej štúdie, ktorá využila prirodzený experiment spôsobený zlyhaním školského IT systému, žiaci, ktorí sa v jeho dôsledku nemohli zúčastniť testovania, mali o dva roky neskôr horšie výsledky v porovnaní s kontrolnou skupinou. Napriek tomu, že medzičasom mali množstvo možností absolvovať iné testovania.

Autori to vysvetľujú tým, že testy poskytujú žiakom, rodičom aj školám dôležitú spätnú väzbu, ktorá umožňuje adekvátne reagovať na silné a slabé miesta každého žiaka. Pripomeňme, že aj tento mechanizmus bol prebiehajúcou krízou obmedzený.

Ďalej možno poukázať na nemeckú analýzu školskej reformy, ktorá vo väčšine spolkových krajín skrátila dva školské roky začiatkom 60. rokov 20. storočia. Výsledkom bola zvýšená miera opakovania ročníka v nasledovných rokoch v porovnaní s ostatnými a v priemere nižšie celkové dosiahnuté vzdelanie.

Suma sumárum, nie je prehnané predpokladať, že straty spôsobené zatvorením škôl sa bez nápravy v nasledujúcich rokoch budú s mnohými deťmi ťahať dlhodobo.

Najmä pri slabších žiakoch sa môžu časom nabaľovať ako snehová guľa. Opakovaním ročníka a skorším odchodom zo vzdelávania niektorí z nich prídu o výrazne viac ako tých niekoľko mesiacov bez školy v roku 2020.

Dedičnosť kognitívnych schopností

Významný vplyv genetiky na rozdelenie kognitívnych schopností v populácii je nepopierateľná skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť v analýze výsledkov vzdelávania.

Dáta, ktoré to umožňujú, sú vzácne, preto takých štúdií nie je veľmi veľa. Tie dve, o ktoré som sa vo svojich odhadoch oprel, použili odlišné dáta a odlišné metódy a dospeli k podobným výsledkom (detailné vysvetlenie nájdete tu). Dedičnosť moje odhady nijako nespochybňuje.

Chovanculiak vo svojej kritike spomenul aj zistenie, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto - TASR/AP
Plagáty z Fridays for Future v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
  • V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
  • Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

Minúta po minúte

Počet patentových prihlášok sa na Slovensku vlani podľa Úradu priemyselného vlastníctva znížil o 4 %. Zároveň sa zdvihol počet prihlášok úžitkových vzorov, ochranných známok a dizajnov.

Aké čísla zverejnil úrad

  • Počet patentových prihlášok klesol vlani z 234 na 225 (-3,8 %).
  • Prihlášok úžitkových vzorov pribudlo z 325 na 390 (+20,0 %).
  • Prihlášky ochranných známok rástli z 2878 na 2999 (+4,2 %).
  • Počet prihlášok dizajnov stúpol zo 109 na 148 (+35,8 %). (e, tasr)

Prípad poradcu premiéra so státisícmi eur z eurofondov ukazuje na ešte väčší problém u Budaja. Minister životného prostredia sa najprv dotácií pre premiérovho spolupracovníka zastal, po týždni oznámil, že ich nedostane. Pavol Kalinský ich získal pre združenie, ktoré zatiaľ nič neurobilo.

Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jána Budaja dosadil do vlády Igor Matovič. Premiérov poradca Pavol Kalinský získal dotácie cez Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá patrí pod Budaja. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tržby EasyJetu za tri mesiace do decembra klesli medziročne o 88 % na 165 miliónov libier. Aerolínie varovali, že v dôsledku slabého záujmu o lietanie zostanú do marca na 10 % kapacity spred roka. Reagujú na vývoj pandémie v Európe.

Počet pasažierov EasyJetu za 1. finančný štvrťrok spadol medziročne o 87 %, náklady bez započítania paliva firma znížila o zhruba polovicu. Ušetrila na letiskových poplatkoch, údržbe či personáli. Od septembra do konca vlaňajška využívala 18 % kapacít.

Kríza na britskom trhu, ktorý je pre EasyJet najväčším, sa ďalej prehĺbila, keďže vláda prijala nové opatrenia na obmedzenie cestovania. Pasažieri musia zdôvodňovať, prečo odchádzajú z krajiny. Už skôr boli zavedené testy na covid-19 pred odjazdom a k tomu povinná karanténa.

Viac o EasyJete:

  • Financie dopravcu začiatkom mesiaca výrazne posilnil nový 5-ročný úver v objeme 1,87 miliardy dolárov.
  • EasyJet už skôr požiadal o hotovosť akcionárov a uviedol, že zruší 30 % pracovných miest.
  • Spoločnosť predala desiatky lietadiel a v dôsledku pandémie sa vlani prvý raz vo svojej 25-ročnej histórii prepadla do straty. (čtk, reuters)

Ekonomická nálada v EÚ aj eurozóne sa v januári zhoršila, menej priaznivé sú v dôsledku pandémie i vyhliadky zamestnanosti. V pravidelnej správe to uviedla Európska komisia.

Vzhľadom na pokračujúce uzávery vo väčšine členských krajín a súvisiace obmedzenia ekonomických aktivít je horšia nálada v službách, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi.

  • Index ekonomickej nálady pre EÚ za január klesol o 0,6 na 91,2 bodu a za eurozónu o 0,9 na 91,5 bodu. Výsledok je lepší ako očakávania analytikov, ktorí v prípade eurozóny rátali s poklesom na 89,5 bodu.
  • Poklesu celkovej nálady nezabránilo ani zlepšenie v priemysle.
  • Index očakávaní pri zamestnanosti za Úniu klesol o 1,3 na 90 bodov a za eurozónu sa znížil o 1,6 na 88,8 bodu. (čtk)

Toyota do roku 2025 zvýši svoj náskok pred VW na pozícii najväčšej svetovej automobilky, prognózuje IHS Markit. Pomôže jej aj väčšia orientácia na Spojené štáty a Áziu, ktoré pandémia zasiahla miernejšie než európsky trh.

Japonská automobilka sa vrátila na čelo svetového pelotónu po piatich rokoch. Nemecký koncern predbehla v predaji o zhruba 220-tisíc áut. VW vlani spadol odbyt o 15 %, Toyota si pohoršila „len“ o 11 %. Svetový trh sa podľa odhadu IHS Markit zosunul o 14 %.

Globálny automobilový trh poznačila pandémia. Z kľúčových odbytísk to najviac pocítila Európa, kde predaj klesol o 24 % na menej ako 10 miliónov áut. VW je jednotkou na európskom trhu so štvrtinovým podielom. Toyota má približne 5 % a je silnejšie zastúpená v USA, kde trh vlani spadol o 15 %.

Aký je výhľad

Podľa prognózy IHS Markit sa VW tento rok vráti na pozíciu lídra, no len dočasne. Od roku 2022 má mať navrch opäť Toyota, čo sa nezmení do roku 2025.

Analytik IHS Markit Yoshiaki Kawano hovorí, že Toyota bude naďalej ťažiť zo silného predaja na kľúčových trhoch v USA a Japonsku. Na najväčšom svetovom trhu v Číne by mala byť zdatným hráčom a dodávať viac elektromobilov a SUV.

IHS odhaduje, že napriek súčasnému nedostatku čipov, ktorý brzdí výrobu áut, sa tento rok predá vo svete 84,4 milióna kusov po vlaňajších 76,8 milióna. Do roku 2025 by mal trh narásť na 94,8 milióna áut. (bloomberg, e)

Štát bude môcť ľahšie odpúšťať pokuty či úroky za oneskorené daňové priznania alebo daňové platby. Parlament v zrýchlenom režime schválil novelu daňového poriadku. Podrobnosti upraví vláda v nariadení.

Podľa schváleného pozmeňovacieho návrhu bude okrem toho môcť správca dane povoliť odklad platenia dane alebo splátky za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo.

Ministerstvo financií opatrenie zdôvodňovalo zhoršujúcou sa situáciou počas pandémie. Okrem iného argumentovalo, že len finančná správa by za porušenia daňových predpisov počas koronakrízy mala uložiť sankcie za 25 miliónov eur.

Okrem toho viacerí občania potrebujú obciam a mestám do 1. februára doručiť daňové priznanie k nehnuteľnosti.

Štát vlani odkladal počas koronakrízy termín podávania daňových priznaní k dani z príjmov z tradičného marca na jeseň. Za nesplnenie povinností však nastupujú automaticky úroky, v menšej miere sa to deje aj v prípade, že daňové úrady odobria splátkový kalendár.

Podrobnejšie písal o týchto pravidlách Denník E na jeseň:

Parlament bude rozhodovať v skrátenom konaní o zmenách, ktoré môžu niektorým podnikateľom a zamestnancom znížiť dane. Za daňovo uznateľné sa budú považovať aj výdavky na testovanie v podnikoch a do príjmov na vznik nároku na daňový bonus sa bude rátať aj pandemická pomoc od štátu.

Zmeny schválila v stredu vláda, parlament bude o nich definitívne rozhodovať na prebiehajúcej schôdzi.

Akcie v Číne sa dnes výrazne oslabili, hlavný index utrpel najvýraznejší pokles za vyše pol roka. Trh nadviazal na vývoj amerických akcií, ktoré zaznamenali najhlbší prepad za tri mesiace. Oslabovali sa aj tituly na ďalších trhoch v Ázii.

„Okrem varovania čínskej centrálnej banky o nadhodnotení aktív viedli k poklesu akcií v Číne a Hongkongu obavy z ďalšieho predaja za účelom zníženia dlhu,“ uviedol analytik Ken Cheung z hongkonskej banky Mizuno. Tieto obavy môžu odrádzať od prílivu kapitálu na čínske akciové trhy.

Ako sa hýbali akcie:

  • Index CSI 300, ktorý zahŕňa akcie najväčších firiem na burzách v Šanghaji a Šen-čene, odpísal 2,73 % na 5377,14 bodu. Je to najväčší prepad od vlaňajšieho 24. júla.
  • Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 1,9 % a uzavrel na 3505,18 bodu. Vrátil sa na hodnotu zo začiatku roka a tiež zaznamenal najprudší pokles od 24. júla.
  • Index Hang Seng, ktorý je hlavným ukazovateľom cenového vývoja na burze v Hongkongu, sa oslabil o 2,55 % na 28 550,77 bodu.
  • Z ďalších ázijských trhov hlavný index japonských akcií Nikkei 225 klesol o 1,53 % na 28 197,42 bodu. V minulých dňoch sa pritom pohyboval na maximách za 30 rokov.
  • Index Kospi burzy v Soule odpísal 1,7 % a uzavrel na hodnote 3069,05 bodu. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Nálada v slovenskej ekonomike sa výraznejšie zhoršila. Indikátor v januári klesol na 80,6 bodu, čo je najmenej od vlaňajšieho júna. Nerástla ani jedna zo zložiek ukazovateľa – dôvera v priemysle, službách, stavebníctve, obchode a spotrebe.

Informoval o tom štatistický úrad, ktorý zmenil metodiku výpočtu. Indikátor sa už neudáva ako trojmesačný kĺzavý priemer, ale ako mesačný.

Na prelome rokov aj v januári vláda ďalej sprísňovala zákaz vychádzania. Na Silvestra rozhodla o obmedzení viacerých výnimiek a od 27. januára je potrebný negatívny test aj na cestu do práce.

Ako klesol ukazovateľ

  • Priemer sa zhoršil o 4,8 bodu z decembrových 85,4 bodu.
  • Od vlaňajšej januárovej hodnoty 99,2 bodu spred pandémie je už indikátor značne vzdialený.
  • Pesimizmus rástol najmä v sektore služieb, v menšej miere však aj medzi spotrebiteľmi, v priemysle a v sektore obchodu. (e, čtk)

Pozn. V úvode sme opravili nesprávnu informáciu, že indikátor klesol tretí mesiac v rade.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať