Psy smrdia, brešú, obťažujú a uhlíkovú stopu majú ako SUV, komentuje ekonóm. Čo je na tom pravda?

„Pes nielenže smrdí, ale aj breše, obťažuje okolie, produkuje exkrementy, hryzie a dokonca môže človeka aj zabiť. Dohromady sú to len drobné charakterové zlyhania. Hlavnou chybou psov je, že ich uhlíková stopa je porovnateľná s veľkými automobilmi triedy SUV,” povedal v ankete Denníka E Libor Melioris, ekonomický analytik, ktorý pracuje v prezidentskej kancelárii.

Ostré slová na adresu „najlepšieho priateľa človeka” zaujali redakciu Denníka E natoľko, že sme sa rozhodli pozrieť sa na uhlíkovú stopu psa bližšie.

Prečo je to dôležité? Počas pandémie sa zvýšil záujem aj o kúpu a adopciu psov. Nedávno zverejnená kalkulačka uhlíkovej stopy Slovákov zase ukázala, že aj malé životné rozhodnutia môžu mať veľký vplyv na to, koľko emisií skleníkových plynov svojím životným štýlom produkujeme.

Aby ľudia vedeli, ako môžu svoje emisie znížiť, potrebujú spoľahlivé informácie o tom, čo má akú uhlíkovú stopu. Tvrdenie, že nemať psa má pozitívnejší efekt než nevlastniť SUV, môže mať pre ekologicky zmýšľajúceho človeka zásadný význam.

Čo je veľa, čo je málo? Na zorientovanie najskôr spomeňme, ako je to dnes s uhlíkovou stopou na Slovensku. Priemerný Slovák je ročne zodpovedný za viac ako päť a pol tony skleníkových plynov, priemerný Európan za viac ako osem a pol.

V miniprieskume Denníka E mala najnižšiu uhlíkovú stopu známa kuchárka a vegánka Nikoleta Kováčová – 3,3 tony ročne. V týchto výsledkoch však domáce zvieratá chýbajú.

Čo SUV? Údaje o uhlíkovej stope konkrétneho modelu sa dajú získať napríklad aj na stránke slovenského Inštitútu environmentálnej politiky. Toyota RAV4 so sedemlitrovou spotrebou benzínu vytvorí ročne uhlíkovú stopu asi dve tony na 10-tisíc kilometrov. Dieselový Volkswagen Touareg 2,8 tony. V tom sú zahrnuté aj emisie z výroby vozidiel.

Vysoké emisie v kombinácii s narastajúcou obľubou SUV boli podľa niektorých správ druhou najväčšou príčinou rastu produkcie skleníkových plynov medzi rokmi 2010 a 2018. Prvá bola spotreba energií.

A pes? Jeho uhlíková stopa takisto nie je zanedbateľná a závisí najmä od toho, či ho majiteľ nekŕmi priveľa, akú časť potravy tvorí červené mäso a koľko ďalších vecí mu kupuje.

Tvrdenie, že uhlíková stopa psa je porovnateľná so športovo-úžitkovými vozidlami (SUV), je však zavádzajúce. Pôvod má zrejme v niekoľko rokov starom článku v nie príliš prestížnom vedeckom časopise.

Nie je stopa ako stopa

Komu napadlo porovnať psy a športovo-úžitkové vozidlá? Vedeckých štúdií, ktoré sa venujú psom a ich vplyvu na klimatickú zmenu, nie je veľa. Najznámejšia je však kniha s voľne preloženým názvom Je na čase zjesť psa? Skutočný sprievodca udržateľným životom (Time to Eat the Dog? The Real Guide to Sustainable Living).

Autormi populárno-náučnej knihy sú Novozélanďania Brenda a Robert Valovci. Obaja sú vyštudovaní architekti a akademici, ktorí sa venujú udržateľnému spôsobu života.

Pokúsili sa v nej spočítať, koľko prírodných zdrojov planéty nás stoja rôzne druhy tovarov, ľudské aktivity a udalosti. Pomocou štatistík odhadli napríklad aj vplyv hrania tenisu, golfu, upratovania alebo svadieb a pohrebov. Zviditeľnili sa však najmä tvrdením, že pes je na tom horšie ako SUV.

Takéto knihy však na rozdiel od vedeckých štúdií nemusia prejsť krížovou vedeckou kontrolou. Zjednodušene povedané, aj vedci v nich môžu publikovať čokoľvek bez toho, aby to iný vedec skontroloval.

To, čo autori počítali, nebola stopa uhlíková, ale ekologická. Na prvé počutie to znie ako to isté a oba ukazovatele spolu aj súvisia, no každý meria niečo iné.

Ekologická stopa meria hektáre pôdy (ha), ktoré sú potrebné na výrobu napríklad potravy pre psy. Veľkú časť z nej tvorí mäso. Na chov zvierat, z ktorých sa vyrába, sú potrebné budovy, energie, voda, pasienky a krmivo. Každá z týchto vecí zaberá hektáre pôdy. Takmer celú ekologickú stopu psov tvorí potrava. Akákoľvek energia a prírodné zdroje sa dajú prepočítať na pôdu, a to aj v prípade nákladov na výrobu automobilu.

Uhlíková stopa sa používa na počítanie emisií skleníkových plynov. Najznámejší je oxid uhličitý (CO₂) a v ňom sa uhlíková stopa meria. Ostatné plyny sa prepočítavajú na ekvivalenty CO₂e. Tie vznikajú vo veľkom pri chove dobytka, z ktorého sa vyrába potrava pre domáce zvieratá. V prípade SUV najviac emisií vznikne pri spaľovaní benzínu alebo nafty.

Manželia Valovci sa prepočítavaním, spočítavaním a násobením dopracovali k tomu, že ročná ekologická stopa veľkého psa, napríklad nemeckého vlčiaka, je 0,36 hektára, menšej kólie 0,27 hektára. V knihe je však prepočet aj pre škrečka – 0,014 hektára – a zlatú rybičku, ktorá si ročne nárokuje v prepočte len tri a pol metra štvorcového.

Ako je na tom „SUV-čko”? Ako príklad je v knihe uvedená Toyota Land Cruiser. Ekostopa vozidla je podľa prepočtov 0,41 hektára pri 10-tisíc najazdených kilometroch ročne. To je však stále viac ako v prípade stredne veľkého psa. Kde sa teda vzali šokujúce správy?

Najpravdepodobnejším zdrojom je článok v magazíne New Scientist, na ktorý sa neskôr odvolávajú všetky ďalšie médiá. V článku sú však použité iné čísla než v knihe. Nevedno, ako autorka prišla k záveru, že ekologická stopa psa je dvojnásobná oproti SUV. Pri ďalšom preberaní správy došlo navyše k zámene ekologickej stopy za uhlíkovú a odvtedy sa dezinformácia šíri internetom.

Magazín New Scientist mal problémy s uvádzaním nepresných a zavádzajúcich informácií aj v minulosti. Profiluje sa ako vedecko-náučné médium. Vedci a experti by si mali informácie z takýchto zdrojov vždy overovať.

Ako je to teda s uhlíkovou stopou psov?

Ekonomický analytik Libor Melioris tvrdí, že vychádzal z iného vedeckého článku – v rešpektovanom žurnále BioScience Oxford Academic. V ňom sa porovnáva ekologická aj uhlíková stopa pre priemerné psy a mačky v Číne, Japonsku a v Holandsku. Porovnanie s SUV v ňom nie je.

V prípade ekologickej stopy, teda nárokov na zdroje a pôdu, na tom podľa tejto štúdie domáci miláčikovia nie sú vôbec dobre. Čo sa však týka emisií, ani tie najtučnejšie psy sa na bežné SUV nedoťahujú. Pri mačkách boli výsledky oveľa lepšie a vyrovnanejšie. Za rok si podľa krajiny ukroja od 0,3 do 0,7 hektára a vytvoria uhlíkovú stopu vyše 200 kilogramov.

Za veľké rozdiely medzi uhlíkovou stopou psov v Číne, Japonsku a Holandsku podľa autorov môžu ich „stravovacie návyky”. Číňania napríklad psov prekrmujú. Uhlíková stopa je zároveň nižšia v potrave, ktorá má viac chudého mäsa než hovädzieho.

Čo to znamená pre majiteľov psov?

Vedeckých štúdií nie je veľa a ich závery sú veľmi rozdielne. Jeden pokus z univerzity vo švédskom Lunde ukázal, že raz mal bernardín, čo je jedno z najväčších psích plemien, ročnú uhlíkovú stopu 90 kilogramov, no s iným modelom až 240 kilogramov. S určitosťou tak platí iba to, že čím menšia rasa, tým menšia uhlíková stopa.

Bez ohľadu na to sa však dá uhlíková stopa domácich miláčikoch znížiť rovnako ako v prípade človeka. V prvom rade tým, že dostávajú len toľko potravy, koľko naozaj potrebujú. Takisto čím menšia spotreba najmä jednorazových a plastových vecí, tým lepšie. Oblečenie, hračky, pelechy, klietky by mali za majiteľmi cestovať čo najmenšiu vzdialenosť a najmenej emisií zanechajú také, ktoré si majiteľ zvieraťa zadováži z druhej ruky.

Psy však majú aj preukázateľne pozitívny vplyv na svojich majiteľov, a to na ich fyzické i mentálne zdravie. V tejto oblasti už na rozdiel od uhlíkovej stopy existuje veľa štúdií. Ľudia, ktorí chodia so psom na prechádzky, majú viac pohybovej aktivity, lepšiu životosprávu a sú zdravší. Pozitívne zmeny sú aj v správaní a empatii.

Môžu byť psy zdravé aj bez mäsa?

Psy sú všežravce, to znamená, že zjedia mäso aj rastlinnú potravu. Bežne dostupné krmivo je väčšinou kombináciou oboch. Pre svoje zdravie potrebujú psy aminokyseliny a veľa proteínov. Oboje sa dá získať z mäsa zvierat, ale aj inak.

„Teoreticky je možné kŕmiť psa vegetariánskou stravou, no je oveľa jednoduchšie pokaziť to než urobiť správne,” povedala pre BBC prezidentka britskej veterinárnej asociácie Dos Santos. Majitelia psov by to podľa nej nemali skúšať inak než s odborným dohľadom.

Existujú však vedci s podnikateľským duchom, ktorí veria, že živiť psy bez mäsa zvierat nemusí byť zložité ani škodlivé. Dva hlavné spôsoby, ako nahradiť potrebné živiny, sú pomocou húb a hmyzu, najmä cvrčkov a kobyliek. Až 65 percent ich hmotnosti tvoria proteíny, nenasýtené mastné kyseliny, vláknina, vitamíny a minerály. Takéto bezmäsité krmivá sa predávajú už aj na Slovensku.