Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje legislatívu pre zelený rast, možno však treba zásadnejšie zmeny

Ursula von der Leyenová. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

Plány Komisie na rok 2021: zelená a digitálna legislatíva, dobudovanie bankovej únie aj revízia spotrebných daní.
Stavebníctvo možno čaká regulácia nakladania s odpadovou zeminou.
Môžeme sumarizovať prvé priame následky brexitu na ľudí aj firmy.

1. Plány Komisie na 2021: zelená a digitálna legislatíva, dobudovanie bankovej únie aj revízia spotrebných daní

Minulý rok bol pre Európsku komisiu predovšetkým rokom stratégií v hlavných politických prioritách (samozrejme, okrem boja s pandémiou). Tento rok ich chce premieňať na konkrétne legislatívne a politické iniciatívy.

Dvoma najdôležitejšími oblasťami sú zelená dohoda a digitalizácia. Komisia však pripravuje zmeny aj v iných oblastiach hospodárskej politiky – napríklad kapitálové trhy a spotrebné dane.

Čo je v pláne

V oblasti zelenej transformácie pripravuje Komisia opatrenia na zníženie emisií o 55 percent do roku 2030. Ide o prioritu aj pre portugalské predsedníctvo. Najdôležitejšie kroky v tomto roku:

Návrh revízie obchodovania s emisiami: jeho rozšírenie na námornú a leteckú dopravu, prísnejšia regulácia bezplatných povoleniek, zaradenie ETS ako jedného z vlastných zdrojov rozpočtu EÚ.
Zavedenie uhlíkového cla: návrh je očakávaný v druhom štvrťroku.
Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie: v súčasnosti prebiehajú verejné konzultácie, uzavreté budú 9. februára.
Revízie smernice o energetickej účinnosti: prebiehajú verejné konzultácie, uzavreté budú 9. februára.
Emisie z využívania pôdy a lesného hospodárstva: nová legislatíva má zahrnúť tieto oblasti do výpočtu celkových emisií.
Energetická hospodárnosť budov: návrh revízie smernice sa očakáva v druhom štvrťroku.
Zdanenie energií: revízia legislatívy o spotrebnej dani z energií.

Okrem toho predstaví Komisia legislatívu aj v oblasti obehového hospodárstva, biodiverzity a podpory udržateľnej dopravy.

Veľké zmeny čakajú európsky digitálny trh. Najviac zasiahnu veľké globálne spoločnosti s dominantným postavením v jednotlivých segmentoch trhu, ambíciou je však aj regulácia pracovných podmienok zamestnancov platforiem. Najdôležitejšie legislatívne návrhy budú:

Dátová legislatíva: právo na súkromie, sloboda prejavu, slobodný tok dát, kybernetická bezpečnosť.
Digitálna daň: EÚ chce počkať do júla 2021 na vývoj globálnych rokovaní na pôde OECD. Doteraz ich blokovali Spojené štáty, s novou administratívou sa môže vývoj zmeniť.
Európske e-ID: návrh sa očakáva v prvom štvrťroku, cieľom je zaviesť celoeurópsky systém elektronického ID na bezpečnú identifikáciu pre verejné aj súkromné služby.
Pracovné podmienky: legislatíva má zlepšiť podmienky pre ľudí pracujúcich na digitálnych platformách – zamestnancov, SZČO aj ľudí s iným typom kontraktov.

Digitálneho sektora sa bude týkať aj aktualizácia európskej priemyselnej stratégie, v ktorej majú byť zohľadnené zmeny spôsobené pandémiou.

Treťou oblasťou, v ktorej pripravuje Komisia výrazné zmeny, je finančný sektor a dane. Hlavnými legislatívnymi iniciatívami sú:

Únia kapitálových trhov: súbor opatrení, ktoré majú pomôcť integrovať európske kapitálové trhy vrátane harmonizácie ich regulácií.
Banková únia: EÚ čaká reforma ESM (trvalý euroval), aby mohol byť použitý v prípade bankovej krízy (slovenská vláda reformu schválila v týchto dňoch, čaká sa na súhlas parlamentu a prezidentky), ako aj vytvorenie tretieho piliera bankovej únie – spoločnej ochrany vkladov.
Spotrebné dane: na stole je modernizácia systému DPH pre cezhraničný elektronický obchod i revízia zdanenia tabakových výrobkov.
Legislatíva pre efektívnejší boj proti praniu špinavých peňazí.

Prečo je to dôležité

Z hľadiska dôležitosti a dosahu môžeme tieto iniciatívy zaradiť do troch skupín. V prvej sú také, ktoré ovplyvnia určitý sektor (zdanenie tabaku, modernejšia DPH, zdanenie energií, pracovné podmienky digitálnych platforiem, digitálna daň, energetická účinnosť budov a pod.). Legislatívny vývoj by si v týchto prípadoch mali všímať najmä firmy a ľudia, ktorí v danom sektore pôsobia.

V druhej skupine sú zmeny so širším dopadom na európsku ekonomiku. Uhlíkové clo, ak ho EÚ zavedie, sa bude týkať viacerých sektorov. Európski výrobcovia budú viac chránení pred konkurenciou z krajín s menej prísnou emisnou legislatívou. Na druhej strane nepoteší importérov do EÚ. Širší dopad budú mať aj revízia obchodovania s emisiami, reformy kapitálových trhov, smernica o OZE a energetickej účinnosti či dátová legislatíva. Zmeny pocítia firmy, ale aj ľudia v každodennom živote.

Tretiu skupinu tvoria návrhy, ktoré sa dotýkajú aj inštitucionálneho usporiadania EÚ alebo eurozóny. Sem patrí najmä dobudovanie bankovej únie.

Čo bude nasledovať

Pri legislatívnych návrhoch platí, že ich konečná podoba bude závisieť od Európskeho parlamentu a Rady, teda členských štátov. V procese schvaľovania môžu obe inštitúcie nové zákony a pravidlá výrazne zmeniť.

Navrhovanú legislatívu tiež môžu zablokovať. Najčastejšie sa to deje na pôde Rady, ak sa členské krajiny nedokážu zhodnúť (v niektorých prípadoch, najmä v oblasti daní, je potrebná jednomyseľnosť). Príkladom je banková únia: na nevyhnutnosti jej vytvorenia sa lídri EÚ zhodli ešte v lete 2012. O osem a pol roka neskôr nie je stále dokončená.

Bonusový problém na záver

Podľa najnovšej správy Európskej agentúry pre životné prostredie si európska zelená dohoda vyžaduje nielen technologické, ale aj spoločenské zmeny. To sa môže ukázať ako väčší problém než presadenie zelených (technologických) inovácií v ekonomike.

Ekonomický rast je dnes úzko spojený s rastom vo výrobe, spotrebe a využívaní zdrojov. Pre moderné štáty je jednou z najvyšších priorít. Legitimita vlád často stojí na schopnosti zabezpečiť čo najviac percent, o ktoré ekonomika porastie. Po dlhé desaťročia sme ekonomický rast považovali za čisto pozitívnu vec. Uplynulé roky však ukázali aj negatívne stránky – znečistenie, degradácia životného prostredia či následné dôsledky na ľudské zdravie.

Vo svojej poslednej správe Rast bez ekonomického rastu agentúra skonštatovala, že ľudská spoločnosť je vo svojom súčasnom stave neudržateľná a musí sa zmeniť. Zároveň predstavuje niektoré z alternatívnych, momentálne okrajových, ekonomických teórií, ktoré môžu Európu nasmerovať k dosiahnutiu ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody.

Musí si Európa a zvyšok sveta vybrať medzi ekonomickým rastom a udržateľnosťou? „Absolútne zníženie environmentálnych tlakov si bude vyžadovať zásadnú transformáciu na iný typ ekonomiky a spoločnosti, nielen zvyšovanie efektívnosti v rámci zavedených systémov výroby a spotreby,” varuje EEA.

2. Európa bude musieť riešiť problém stavebného odpadu

Podľa Eurostatu je najväčším typom odpadu, z hľadiska objemu, zem a ďalší materiál odstránený počas stavebných prác. Veľká časť z neho končí na skládkach. Až 80 % z takejto zeminy však údajne nie je kontaminovaná a mohla by sa znovu použiť. Chýba však účinný systém jej sledovania.

V čom je problém

Pre účinný systém recyklácie stavebných odpadov chýbajú dáta aj kontrola. Presné množstvo odpadu nie je známe, nedostatočná kontrola umožňuje ilegálne ukladanie kontaminovaných pôd, napríklad spod starých priemyselných stavieb. Stavebný odpad je tak slepým bodom európskych snáh o obehovú ekonomiku.

Dôležité sú aj zdravotné riziká, keďže infraštruktúra a stavby môžu stáť na kontaminovaných pôdach. Na Slovensku sa tento problém riešil pri budovaní diaľnice D4, stavebník musí dokonca časť násypov rozoberať.

Prečo je to dôležité

O probléme sa už hovorí aj na európskej úrovni. V pláne pre obehovú ekonomiku, zverejnenom v marci 2020, spomína Komisia stavebný odpad ako jeden zo siedmich sektorov, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť.

V tomto roku má byť predstavená stratégia pre udržateľnosť v oblasti stavebníctva. Zatiaľ však nie je jasné, či je súčasťou bude aj povinnosť sledovať pôvod a uloženie odpadu z výkopových prác.

Niektoré krajiny a regióny sa už touto cestou vydali. Belgický región Flámsko zaviedol povinnosť registrovať všetku vykopanú zeminu do národnej databázy. Zvyšuje to cenu stavebných prác, stavebné spoločnosti však ušetria na iných nákladoch – napríklad neplatia skládkovú daň za odpad, ktorý môže byť využitý iným spôsobom.

3. Začíname pociťovať dôsledky brexitu

Prví cestujúci z vlaku v Paríži po odchode Británie zo spoločného trhu. Foto – TASR/AP

Spojené kráľovstvo opustilo jednotný trh aj colnú úniu na začiatku roka. Prestalo uplatňovať európske pravidlá a vzťah s EÚ riadi obchodná dohoda, podpísaná na poslednú chvíľu pred koncom roka 2020. Niektoré oblasti, ako je cestovanie či dostupnosť sociálnych služieb, sa riadia Dohodou o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ či jednostrannými reguláciami.

Už v minulotýždňovom prehľade sme písali, že v niektorých oblastiach sa rokovania nekončia. Sumarizujme základné zmeny, ktoré brexit zatiaľ priniesol pre európskych občanov a firmy v Británii.

Čo sa zmenilo pre ľudí

Cestovanie: Európski občania potrebujú pri ceste do Spojeného kráľovstva pas, môžu v ňom zostať šesť mesiacov. Na dlhšie obdobie potrebujú víza. No pozor na prekvapenia: ako keď holandskí colníci konfiškovali cestujúcim z Británie sendviče a iné potraviny. Dôvod? „Welcome to the Brexit, sir…“ hovorí na videonahrávke jeden z úradníkov.

Zdravotná starostlivosť: Pri pobyte do šiestich mesiacov majú Európania v Británii nárok na základnú zdravotnú starostlivosť na základe Európskej karty zdravotného poistenia. Pri dlhšom pobyte potrebujú britské zdravotné poistenie.

Štúdium: Spojené kráľovstvo sa rozhodlo neparticipovať na programe Erazmus (jeho súčasťou môžu byť aj nečlenské krajiny, musia prispievať do rozpočtu programu). Európski študenti sa tak už cez tento program na britské univerzity nedostanú.

Čo sa zmenilo pre firmy

Služby: Britské spoločnosti už nemajú automatické právo poskytovať služby v Európskej únii. Ak chcú prístup na spoločný trh, musia sa v EÚ usídliť. Obmedzenie platí aj naopak, pre európske firmy v Spojenom kráľovstve.

Clá: Vďaka obchodnej dohode by na tovary nemali byť uplatňované clá. Netýka sa to však reexportu: ak bol tovar dovezený do Spojeného kráľovstva a vyvezený naspať do EÚ (napríklad britským predajcom, ktorý nakupuje od výrobcov v EÚ a predáva európskym zákazníkom), clo bude uplatnené podľa pravidiel o pôvode tovaru.

Colné náležitosti: Povinnosti vybaviť colné náležitosti sa však exportéri a importéri nevyhnú. Obe strany kontrolujú, či dovážaný tovar spĺňa európske/britské bezpečnostné, technické a iné normy, zvyšuje sa aj s tým spojená byrokracia. Dopravcovia už hlásia zvýšenie prepravných cien.

Zmeny sa budú týkať aj ďalších oblastí. Británia napríklad opúšťa európsky trh obchodovania s emisiami a vytvára vlastný systém. Zatiaľ je v štádiu príprav. V budúcnosti v tejto oblasti nemožno vylúčiť spory – napríklad ak by sa ukázalo, že britské pravidlá sú pre firmy podstatne výhodnejšie než európske.

Británia tiež opustila európsky systém certifikovania a schvaľovania chemických látok (legislatíva REACH). Vytvorenie britskej náhrady bude stáť miliardu libier.

Ďalšie správy

Portugalské predsedníctvo sa bude snažiť o dotiahnutie schvaľovania obchodnej dohody so združením Mercosur. Tú dnes blokujú výhrady Európskeho parlamentu, Francúzska a niektorých ďalších krajín. Podľa nich obchodná dohoda nedostatočne reflektuje záväzky z Parížskej klimatickej dohody. Nepáči sa im tiež politika brazílskej vlády pomáhajúca odlesňovaniu v amazonskom regióne. Portugalsko preberá predsedníctvo Rady EÚ na šesť mesiacov, chce tiež uzavrieť obchodnú dohodu s Mexikom, posunúť rokovania s Čile a vytvoriť predpoklady na posilnenie ekonomickej spolupráce s Indiou.

V treťom štvrťroku 2020 sa európsky trh práce mierne zotavil z prepadu v predchádzajúcich štyroch mesiacoch. Do práce sa vrátili ľudia, ktorí boli dočasne neaktívni. Podľa údajov Eurostatu sa počet ľudí, ktorí boli dočasne mimo pracovného procesu, dostal späť na pred-covidovú úroveň. Zároveň s tým narástol počet odpracovaných hodín.

Rezerva na trhu práce a zamestnanosť v EÚ (vo vekovej skupine 20-64 rokov, v %)

Slovenská vláda navrhuje zaviesť minimálny podiel ekologických vozidiel pri verejných nákupoch. Návrh zákona schválil kabinet minulý štvrtok. Návrh na zmenu predložil Úrad pre verejné obstarávanie, cieľom novely je transpozícia európskej smernice o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy, prijatej v júni 2019. Od polovice budúceho roka tak štátnym inštitúciám a samosprávam pribudne nová povinnosť: pri každom obstarávaní nových vozidiel (nákup aj lízing) budú musieť dodržať minimálny percentuálny podiel takzvaných ekologických vozidiel. Výnimku dostali niektoré policajné, armádne a hasičské vozidlá, vozidlá špeciálne navrhnuté pre použitie na stavbách, v kameňolomoch, prístavoch či na letiskách a poľnohospodárske a lesnícke vozidlá. Ekologické vozidlo je podľa novej úpravy zákona také, ktoré nepresahuje emisný limit oxidu uhličitého vo výške 50 gramov na kilometer a 80 percent emisných limitov pre látky znečisťujúce ovzdušie v reálnych podmienkach jazdy.

Inflácia v eurozóne bola aj na konci minulého roku v mínusových číslach, ceny teda klesali. Hlavnou príčinou ostáva pokles cien energií, znižovali sa aj ceny neenergetických priemyselných tovarov. Slovensko ostáva jedinou krajinou menovej únie s výrazne opačným trendom, ceny v decembri medziročne rástli o 1,6 percenta. Druhý najvyšší nárast cien (0,9 percenta) zaznamenalo Holandsko. Záporná inflácia je jedným z dôvodov, prečo bude ECB pravdepodobne pokračovať v politike lacných peňazí.

Medziročná inflácia v eurozóne, december 2020

Ministerstvo životného prostredia predstavilo nového správcu systému zálohovania PET fliaš. Záujem mal iba jediný kandidát. Správcom systému zálohovania PET fliaš sa stalo konzorcium štyroch spoločností: Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu (SZVPS), Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) a Zväzu obchodu Slovenskej republiky (ZOSR).

V treťom štvrťroku 2020 bola miera úspor domácností 17,3 %. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku miera úspor poklesla, stále je však nad dlhodobými hodnotami. Na poklese úspor sa podpísal najmä výrazný nárast individuálnej spotreby, súčasne ale rástol disponibilný príjem.

Miera úspor domácností

Zložky miery úspor, porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom

Modrá – individuálna spotreba, červená – hrubý disponibilný príjem. Zdroj – Eurostat

Ministerstvo pôdohospodárstva už v budúcom dotačnom období zrejme nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. Presun pridelených prostriedkov medzi dvoma finančnými balíkmi, ktoré Slovensku ponúka Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP), bude mať citeľné dopady na slovenské poľnohospodárstvo. V hre je totiž výška dotácií, ktoré farmári dostávajú na hektár obrobenej pôdy, ale aj modernizácia agropotravinárskeho sektora ako takého.

V roku 2019 predstavovali environmentálne dane v EÚ asi 5,9 % z celkového objemu daní a príspevkov do sociálnych fondov. Zatiaľ čo v Bulharsku a Grécku je ich podiel na daniach okolo 10 percent, v Nemecku a Luxembursku len 4,4 %. Slovensko je s asi 7-percentným podielom nad priemerom EÚ.

Environmentálne dane v EÚ, 2019 (ako % celkového objemu daní a príspevkov do sociálnych fondov)

Spojené štáty neuvalia na vybrané francúzske tovary odvetné 25-percennté clo. Washington hrozil reakciou na francúzsku digitálnu daň, ktorá údajne poškodzuje americké firmy. Americké úrady však oznámili, že zavedenie cla suspendovali. Od pondelka však USA uplatňujú 15-percentné clo na dovoz leteckých súčiastok z Francúzska a Nemecka a 25-percentné na niektoré vína. V tomto prípade sa obchodný spor týka subvencií pre firmu Airbus.

Severský telekomunikačný operátor Tele2 bude na budovaní 5G sietí spolupracovať s firmou Nokia. Švédska firma buduje 5G sieť vo vlastnej krajine a Pobaltí. Švédsko ešte na jeseň zakázalo z bezpečnostných dôvodov spoluprácu s čínskymi firmami Huawei a ZTE. V minulom roku sa od čínskych firiem odklonilo viacero európskych krajín. Ako však upozorňuje Európsky dvor audítorov, členské krajiny uplatňujú bezpečnostné protokoly Európskej komisie rôzne rýchlo.

Čínsky systém obchodovania s emisiami začne fungovať vo februári, oznámilo ministerstvo životného prostredia. Vstúpi naň viac ako 2 200 firiem emitujúcich vyše 26 000 ton skleníkových plynov ročne. Čínsky trh s emisiami prekoná objemom európsky, bude najväčším na svete. V plnej prevádzke by mal pokryť asi tretinu čínskych emisií.

Nemecká vláda navrhla minulý týždeň zákon, ktorý má posilniť účasť žien vo vedení firiem. Každá spoločnosť, ktorej manažment sa skladá z minimálne troch riaditeľských pozícií, by na jednu z nich musela nominovať ženu.

Britská vláda sa rozhodla neblokovať otvorenie uhoľnej bane – prvej, ktorá dostane povolenie v posledných 30 rokoch. Prevádzka sa začne najskôr po dvoch rokoch, uhlie bude využívať oceliarsky priemysel v Británii i EÚ.

Gréckej vláde sa míňajú peniaze. V roku 2018 Grécko opustilo program záchranných pôžičiek s rezervou 32 miliárd eur, ktorá mala verejné financie uchrániť pred budúcimi otrasmi. Z týchto peňazí musela vláda počas pandémie financovať záchranu ekonomiky, pokračovanie obmedzení fondy ďalej vyčerpá. Grécko má pritom v tomto roku splatiť veriteľom 11,5 miliardy eur.

Štatistika: Problém s dostupnosťou bývania

Ceny bývania vo vyspelých krajinách rastú. Mimoriadne závažné je to v rýchlo sa rozvíjajúcich metropolitných regiónoch, kde sa bývanie stáva nedostupným. Zasahuje to ľudí žijúcich v podnájme, aj vlastných bytoch.

Výskumníci z Alternatives Economiques porovnali podiel nákladov na bývanie v celkovej spotrebe ľudí v krajinách OECD. V niektorých prípadoch (Island, Dánsko) sa blíži k 30 percentám, v ďalších desiatich prípadoch tvorí viac ako jednu pätinu.

Podiel výdavkov spojených s bývaním na spotrebných výdavkoch (v %)

Dáta: OECD, Zdroj: EDJN

Údaje z niektorých krajín ukazujú, že problém sa týka podnájmov aj vlastného bývania, pri ktorom náklady zvyšujú hypotéky.

Podiel nízkopríjmových domácností (pätina s najnižšími príjmami), ktoré za nájomné alebo hypotéku platili viac ako 40 % disponibilného príjmu (2018, v %)

Zdroj: EDJN

Rastie tiež nákupná cena vlastného bývania. Situácia v krajinách a regiónoch sa samozrejme líši, celkový trend pre viac ako 50 vyspelých a rýchlo rastúcich krajín však ukazuje, že od začiatku tisícročia ceny narástli o takmer 70 percent.

Index nákupných cien nehnuteľností na bývanie vo viac ako 50 krajinách (OECD a rýchlo rastúce krajiny)