- Ministerstvo hospodárstva si ešte v roku 2013 v utajenom režime objednalo IT systém na krízové riadenie ISKRA za 24 miliónov eur. Dodávateľovi stihol zaplatiť 8,5 milióna.
- Najvyšší kontrolný úrad teraz zistil, že štát taký systém nepotreboval a ani ho nikdy nevyužíval.
Keď ministerstvo hospodárstva pred ôsmimi rokmi kúpilo IT systém na krízové riadenie, vysvetľovalo to potrebou riadiť transport nebezpečných nákladov v štáte, kritickú infraštruktúru aj hospodársku mobilizáciu. Tvárilo sa to ako nadrezortný projekt, hoci vláda ministerstvu súhlas na taký projekt nedala,
Národní kontrolóri po siedmich rokoch oficiálneho fungovania systému zistili, že je zbytočný a nevyužíva sa aj preto, lebo jeho úlohy presahujú kompetencie ministerstva.
Napríklad transport nebezpečných nákladov riadi Úrad jadrového dozoru a kritickú infraštruktúru v krajine ministerstvo vnútra.
Ministerstvo hospodárstva môže také informácie zhromažďovať a prenášať len v oblasti energetiky a priemyslu, no nie nadrezortne, to by garantom systému muselo byť ministerstvo vnútra. Pre hospodársku mobilizáciu je zase samostatný systém a krízové riadenie štátu má na starosti vláda.
Projekt mal stáť 24 miliónov s DPH, no reálne sa našťastie vyplatilo len 8,5 milióna, no aj tie podľa NKÚ úplne zbytočne. „ISKRA môže slúžiť ako ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami,“ vraví podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Nakupovalo sa v utajení
Už pri nákupe IT systému nebolo podľa kontrolórov všetko v poriadku. Ministerstvo hospodárstva, ktoré v tom čase viedol minister Tomáš Malatinský, si uplatnilo výnimku z obstarávania a projekt, navyše, urobilo v utajenom režime. No podľa vládnych kontrolórov nebol na to dôvod a mala sa urobiť užšia súťaž.
Neskôr sa rozhodlo, že projekt sa odtajní, no verejnosti sa aj tak nesprístupnilo všetko. Rozhodnutie o odtajnení zmlúv podľa kontrolórov len potvrdzuje pochybnosti, že zákazka nemala byť v utajenom režime, lebo v povahe informácií a ani v bezpečnostnej situácii k zmene nedošlo.
„V súčasnosti je pre mňa obťažné vyjadrovať sa k projektu, ktorý bol realizovaný na ministerstve hospodárstva ešte v roku 2013, z dôvodu, že nemám k dispozícii relevantné informácie z tohto obdobia ani pôvodnú verziu predkladaného projektu,“ povedal Malatinský, ktorý je dnes prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Nespomína si, že v tom období schvaľoval nejaký zásadnejší projekt. „Ak sa dobre pamätám, agenda projektov v tom čase spadala pod špecializovaný odbor bezpečnosti a krízového riadenia na ministerstve hospodárstva pod vedením pána Aurela Ugora, ktorý zrejme realizoval aj tento projekt,“ pokračuje Malatinský. K ďalším informáciám sa podľa jeho slov momentálne vyjadriť nevie, keďže na ministerstve skončil v roku 2014 a projekt pokračoval ďalej až do roku 2020.
Počas siedmich rokov života projektu sa na ministerstve vystriedalo niekoľko ministrov. Po Malatinskom prišiel Pavol Pavlis, potom Vazil Hudák a Peter Žiga. Podnet na kontrolu dal až terajší minister Richard Sulík (SaS). Ešte aj za jeho pôsobenia sa termín na dodávku časti diela, ktoré mal dodať Lomtec, presunul vlani z júla na koniec roka.
Čo sa stane so systémom, ktorý sa nevyužíva
Najprv, kde sa stali chyby: Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) našiel pochybenia v každej zo štyroch fáz projektu.
- Hneď prvý systém (ISKRA 1) nemal certifikát od NBÚ, nevyužíval sa a nebol ani funkčný.
- Ďalšie tri systémy už certifikát mali, ale reálne sa nikdy nevyužívali.
- Štvrtý systém nebol ani inštalovaný, lebo projekt bol pozastavený.
Čo ďalej: Ministerstvo hospodárstva sa v súvislosti s nákupom tohto IT systému vlani v júli obrátilo na NAKA, aby prešetrila podozrenie z možného spáchania trestného činu. Spätnú väzbu v tejto veci ministerstvo zatiaľ nemá.
„Ministerstvo systém ako prebytočný ponúklo ostatným orgánom štátnej správy, záujem oň prejavil NBÚ. Celý proces delimitácie by mal byť dokončený do pol roka,“ povedala hovorkyňa ministerstva Katarína Matejková.
Aj NKÚ chce svoje zistenia postúpiť orgánom činným v trestnom konaní.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Marianna Onuferová

































