Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Týždeň v európskej ekonomike: Renesanciu partnerstva s Joeom Bidenom skomplikuje Čína a Nord Stream

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • S Bidenom dúfa EÚ v obnovu transatlantických vzťahov, musí však riešiť problém s Čínou.
  • Vzťahy s USA komplikuje aj plynovod Nord Stream 2.
  • Nastupuje doba digitálnych nomádov?

1. Spojené štáty majú nového prezidenta, Európa musí riešiť problém s Čínou

Spojené štáty majú nového prezidenta. Víťazstvo Joea Bidena privítala väčšina európskych politikov s úľavou. A po tom, ako Donald Trump odmietajúci priznať porážku vyvolal útok svojich fanúšikov na americký kongres, sa od odchádzajúceho prezidenta potichu odvrátila aj väčšina z jeho zostávajúcich európskych fanúšikov.

S nástupom Bidena do Bieleho domu si EÚ spája nádej na obnovu transatlantického partnerstva a spolupráce v mnohých kľúčových oblastiach. V niektorých z nich svitá na lepšie časy – Spojené štáty sa pravdepodobne vrátia k Parížskej klimatickej dohode a sľubujú ambiciózne kroky v znižovaní emisií.

V ďalšej kľúčovej oblasti – v digitálnych technológiách – je situácia komplikovanejšia. O to viac, že do hry vstupuje Čína.

V čom je priestor na spoluprácu

Ako sme písali už pred časom, EÚ navrhuje Spojeným štátom vytvorenie transatlantickej obchodnej a technologickej rady – spoločného fóra na diskusiu o otázkach, ako sú štandardy digitálnych technológií, kybernetická bezpečnosť, pravidlá ochrany súkromných údajov alebo digitálnej dane.

Mnohé z problémov sú staršie ako prezidentovanie Donalda Trumpa, predchádzajúce štyri roky však transatlantickej spolupráci nepriali.

Z Washingtonu prichádzajú povzbudzujúce signály. Šéfom diplomacie bude Antony Blinken, považovaný za proeurópskeho politika. Hlavný bezpečnostný poradca prezidenta Jake Sullivan hovorí, že Biely dom bude so spojencami rozvíjať spoluprácu, nie šliapať po nich.

Pozitívnym signálom môže byť aj to, že Washington suspendoval odvetné clá na francúzske tovary napriek tomu, že Paríž napreduje v zavedení digitálnej dane. Očakáva sa aj, že nová administratíva obnoví rokovania o digitálnej dani na pôde OECD.

Čo komplikuje Čína

Vo vzťahu k Číne však chce nový prezident pokračovať v tvrdom kurze. To EÚ stavia pred dilemu – naprávať transatlantickú spoluprácu alebo ďalej rozvíjať kooperáciu s krajinou, ktorá sa minulý rok stala najväčším európskym obchodným partnerom?

Prvým problémom je európsko-čínska investičná dohoda uzavretá koncom minulého roka. Predstavitelia EÚ tvrdia, že dohoda prinesie väčšie otvorenie čínskeho trhu európskym investíciám a ich lepšiu ochranu. Z Washingtonu však zaznieva kritika.

Investičnú dohodu s Čínou možno nakoniec potopí domáci európsky odpor. Kritizujú ju viaceré európske krajiny vrátane Francúzska, jej zamietnutie hrozí v Európskom parlamente. Tým sa však problémy nekončia.

Americko-čínska rivalita v oblasti digitálnych technológií môže viesť k rozdeleniu doteraz globálnych technologických štandardov. Inak povedané, štandardy a pravidlá týkajúce sa zariadení, digitálnych služieb či dát v Číne a Spojených štátoch budú rozdielne.

Práve pred takýmto vývojom varuje svojich členov Európska obchodná komora v Pekingu. Európske firmy sa už teraz ocitajú medzi dvoma kameňmi. Na jednej strane sú snahy Spojených štátov vylúčiť technológie a zariadenia, ktoré podľa nich môžu byť manipulované čínskou vládou. Na druhej strane rastúci technologický protekcionizmus v Číne.

Prečo je to dôležité

Európske technologické firmy si pravdepodobne budú musieť vybrať: buď sa jedného z trhov vzdajú, alebo budú musieť svoje operácie rozdeliť. Obe možnosti znamenajú vyššie náklady. A zdá sa, že pre niektorých by bolo vzdanie sa čínskeho trhu priveľkou cenou.

Podľa nemeckého Wirtschaftswoche získala nemecká firma Deutsche Telekom popri dohadovaní investičnej dohody prísľub, že do piatich rokov dostane licenciu na poskytovanie mobilných služieb v Číne. Naopak, China Mobile bude môcť pôsobiť na nemeckom trhu. Výhodná spolupráca údajne čaká aj na výrobcu lietadiel Airbus.

Európa oficiálne kritizuje čínsky režim pre potláčanie demokracie v Hongkongu či tábory nútenej práce v Sin-ťiangu. No v tomto prípade prevažujú ekonomické záujmy: francúzsky minister obchodu Franck Riester nedávno priznal, že EÚ nebude podmieňovať ratifikáciu investičnej dohody zákazom nútenej práce.

Štvrtý v hre

Do trojuholníka USA – EÚ – Čína vstupuje ďalší hráč: Spojené kráľovstvo. Vláda Borisa Johnsona ponúka novej americkej administratíve intenzívnu spoluprácu. Jej súčasťou sú aj rovnaké postoje vo vzťahu k Číne.

2. Transatlantické vzťahy komplikuje aj plynovod Nord Stream 2

Ilustračné foto – TASR/AP

Ďalším zdrojom napätia v transatlantických vzťahoch je plynovod Nord Stream 2. Do jeho dobudovania už chýba len niečo vyše sto kilometrov, no tlaky proti dokončeniu projektu rastú.

Kto je proti plynovodu a prečo

Odchádzajúca americká administratíva schválila sankcie voči firmám podieľajúcim sa na projekte. Podobný názor má aj nový prezident Joe Biden. Plynovod podľa nich zvyšuje závislosť Európy od ruského plynu a oslabuje postavenie kľúčového spojenca – Ukrajiny, ktorá prestáva byť dôležitým transportným koridorom.

Potenciálne sankcie sa netýkajú len stavebných a prepravných firiem, ale aj poisťovní. Údajne hrozia aj poisťovni Zurich Insurance Group. Tá už oznámila, že bude „plne rešpektovať platné sankčné pravidlá“. Z projektu sa stiahla aj nórska firma, ktorá mala na starosti certifikáciu.

Riziko nedokončenia plynovodu priznal aj ruský Gazprom v oznámení svojim akcionárom: „Za mimoriadnych okolností a v dôsledku politického tlaku môžu takéto zmeny vyústiť aj do suspendovania či prerušenia projektu.“

Stavbu plynovodu kritizovali aj stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska. Okrem ekonomického záujmu (tranzitné krajiny môžu prísť o časť poplatkov za prepravu ruského plynu, oslabí sa ich vyjednávacia pozícia pri dohadovaní cien) argumentujú aj politicky: plynovod oslabuje Ukrajinu a zvyšuje ruský vplyv v citlivom odvetví.

Kto plynovod bráni

Polovicu z jedenásťmiliardového projektu financuje medzinárodné konzorcium firiem Uniper, Wintershall, Shell, OMV a Engie. Najväčším advokátom projektu však je nemecká vláda, ktorá sa aktívne pokúšala nájsť spôsoby, ako obísť hrozbu amerických sankcií.

Nemecko tvrdí, že ruský plyn potrebuje na energetickú transformáciu. Krajina sa vzdala využívania jadrovej energie. Ak chce zavrieť uhoľné elektrárne a prejsť k obnoviteľným zdrojom, na prechodné obdobie potrebuje zvýšiť využívanie plynových elektrární. Okrem toho, tým, že Nord Stream 2 obchádza územie Ukrajiny a smeruje morským dnom z Ruska priamo do Nemecka, dodávky plynu nebudú ohrozené konfliktnými rusko-ukrajinskými vzťahmi.

Čo bude nasledovať

Dokončenie plynovodu bude do značnej miery závisieť od politického vývoja v Nemecku. Kancelárka Merkelová bola projektu naklonená. To isté sa dá očakávať aj od jej nástupcu na čele CDU (a možného budúceho kancelára) Armina Lascheta. Je považovaný za proruského politika.

Článok zverejnený v nemeckom magazíne Der Spiegel pripomína, že v minulosti sa nový šéf konzervatívcov postavil niekoľkokrát na stranu Vladimira Putina a proti USA – kritikou americkej politiky v Sýrii a obranou Asadovho režimu, spochybňovaním účasti Ruska na otrave Sergeja Skripaľa a jeho dcéry či kritikou „antiputinovského populizmu“ v Nemecku.

No Laschetove postoje sa môžu meniť – nielen pod tlakom snáh o obnovenie transatlantického partnerstva, ale aj domácej politiky. V septembri čakajú Nemecko parlamentné voľby. Podľa prieskumov by ich mali vyhrať konzervatívci. Ak sa ich koaličným partnerom stanú Zelení, Nord Stream 2 nečaká dobrá budúcnosť.

Riaditeľ Centra pre energetiku a klímu vo Francúzskom inštitúte medzinárodných vzťahov Marc-Antoine Eyl-Mazzega predpovedá, že šance projektu na prežitie sú nižšie než kedykoľvek v minulosti.

3. Covid transformuje trh práce, prichádza doba digitálnych nomádov

Foto – TASR/DPA

Covid-19 priniesol zmeny na trhu práce, ktoré vydržia aj po odznení pandémie. Podľa analýzy OECD zvýšila pandémia v najviac postihnutých sektoroch podiel ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok, s dočasnými pracovnými zmluvami či samozamestnaných osôb. Kríza teda oslabila štandardné formy zamestnania.

V mnohých krajinách sa zamestnanosť podarilo udržať len vďaka štátnym schémam podpory, ako bol kurzarbeit. Reakcia verejnej politiky na krízu v krajinách OECD bola z tohto hľadiska bezprecedentná. Ekonomické problémy a tlak na zamestnanosť však budú pokračovať aj po odznení pandémie.

Komentár Eurointelligence upozorňuje na ďalší aspekt krízy: digitalizáciu povolaní. Vo Francúzsku bol napríklad zaznamenaný rekordný počet nových firiem tvorených jednou osobou a posun od klasického zamestnania k živnostiam a iným formám samozamestnania.

Uberizácia pracovných miest v digitálnom sektore je dlhodobejším trendom. Pandémia k nemu pridala výraznejší posun k práci z domu.

Výsledkom môže byť nárast počtu „digitálnych nomádov“ – ľudí, ktorí dokážu vykonávať svoju prácu bez ohľadu na miesto, kde bývajú. Benefitovať môžu menej rozvinuté regióny, ale aj chudobnejšie krajiny s nižšími životnými nákladmi. Základnou podmienkou však je dostupnosť kvalitnej digitálnej infraštruktúry, ekosystému a technológií.

Ďalšie správy

Európska komisia privítala nápad gréckej vlády, aby sa cestovné obmedzenia nevzťahovali na ľudí s očkovaním proti koronavírusu. Vyzvala na vydávanie potvrdení o očkovaní, ktoré by krajiny v EÚ vzájomne uznávali. Nie všetkým sa však idea pozdáva. Rumunská vláda odmietla takéto rozdeľovanie ľudí. Kritici poukazujú na fakt, že v dôsledku obmedzeného prístupu k vakcínam a pomalého nástupu kampaní budú mať cezhraničný pohyb obmedzený aj ľudia, ktorí sa chcú dať zaočkovať.

Podľa generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ môžu národné úrady zodpovedné za ochranu údajov postupovať proti digitálnym firmám, aj keď tieto firmy nesídlia na území daného členského štátu. Súdny dvor rozhoduje o spore týkajúceho sa firmy Facebook. Belgický úrad jej zakázal zhromažďovanie údajov o stránkach navštívených používateľmi v prípade, ak na to nemá vyslovený súhlas. Facebook rozhodnutie napadol s tým, že sídli v Írsku a rozhodovať by preto mali írske úrady. Generálny advokát sa však postavil na stranu belgických úradov. Výsledné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa väčšinou s názorom generálneho advokáta stotožnia. Ak to tak bude, prípad zasiahne aj iné technologické firmy operujúce v EÚ so sídlom v Írsku – napríklad Twitter, Google či Apple.

Technologické firmy čakajú v EÚ aj ďalšie problémy. Európska komisia vedie dve nové vyšetrovania praktík Googlu v oblasti internetovej reklamy. Prvý prípad sa týka spôsobu zhromažďovania dát, druhý správania firmy v reklamnom biznise voči zadávateľom reklamy, vydavateľom, sprostredkovateľom a konkurentom v sektore online vyhľadávania. V minulosti uvalila Komisia na firmu v troch iných prípadoch pokutu 8 miliárd eur. Okrem toho Európsky parlament chce pozvať na verejné vypočutie šéfov štyroch veľkých digitálnych firiem – Google, Apple, Facebook a Amazon. Firmy čelia vlne regulácií aj vo viacerých európskych krajinách. Nemecko modernizuje zákon, ktorý má chrániť konkurenciu na trhu. Podľa úradov má novela pomôcť efektívnejšiemu a rýchlejšiemu riešeniu prípadov, keď digitálne giganty zneužívajú svoje dominantné trhové postavenie. Francúzsko pripravuje vlastnú legislatívu regulujúcu veľké technologické firmy, Rakúsko zas novelizuje zákon o nenávistných prejavoch na internete.

Podmienky poskytovania úverov firmám a domácnostiam v eurozóne sa sprísnili, tvrdí prieskum Európskej centrálnej banky. V poslednom štvrťroku 2020 dopyt po úveroch zo strany firiem naďalej klesal, dopyt po úveroch na bývanie stúpal. Sprísňovanie podmienok je výsledkom existujúcich rizík aj rastúceho množstva nesplácaných úverov. Naopak, oslabujú ho vládne garancie pôžičiek.

Zmeny v podmienkach úverov pre firmy a faktor zmeny (eurozóna a štyri najväčšie ekonomiky)

Zdroj – ECB

Potraviny z hmyzu sú pre človeka bezpečné, tvrdí Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Rozhodnutie úradu sa vzťahuje na hodnotenie rizík v žiadosti francúzskej firmy EAP Group Agronutris, ktorá ešte v roku 2018 požiadala o schválenie potravinových produktov vyrobených zo žltých múčnych červov. V hodnotení poukázal na riziká alergických reakcií a odporučil ďalší výskum v tejto oblasti, vo všeobecnosti však takéto potraviny považuje za bezpečné. Na základe názoru EFSA bude teraz EÚ rozhodovať o povolení na uvedenie potravín na trh, udiať by sa to mohlo v polovici tohto roka. Čoskoro môžu nasledovať ďalšie. EFSA dostala 15 ďalších žiadostí o posúdenie takýchto potravín, 11 z nich je vo fáze posudzovania rizík, pri štyroch sa posudzuje vhodnosť. O využití hmyzu v potravinárstve sa hovorí čoraz častejšie ako o ekologickej alternatíve získavania živočíšnych proteínov.

Európska komisia plánuje uplatňovať „nový prístup“ k povoľovaniu geneticky modifikovaných plodín na výrobu potravín a krmív. Pri rozhodovaní bude prihliadať na európske zelené ciele – Európsku zelenú dohodu a stratégiu Z farmy na stôl. Komisia reaguje na väčšinový názor Európskeho parlamentu, ktorý nesúhlasí s povoľovaním GMO, nový prístup však nebude znamenať zastavenie autorizácií.

V treťom štvrťroku 2020 zaznamenala zamestnanosť v EÚ mierny nárast. Podľa údajov Eurostatu pracovalo 72,4 % ľudí vo veku 20 – 64 rokov, čo je o 0,3 percentuálneho bodu viac ako v lete. Nevrátila sa však na úroveň pred koronakrízou. V rovnakom období roka 2019 bola zamestnanosť 73,1 %. Prepad zamestnanosti v medziročnom porovnaní zasiahol najviac nekvalifikované povolania a služby. Zamestnanosť sa zvýšila len v segmente úradníckych a profesijných povolaní.

Miera zamestnanosti podľa skupiny povolaní (Q3 2020 v porovnaní s Q3 2019, v %)

Zdroj – Eurostat

Pred britským parlamentom a rezidenciou premiéra protestujú škótski rybári proti dôsledkom brexitu. Tvrdia, že podmienky obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom ničia ich podnikanie. Certifikáty a potvrdenia, ktoré potrebujú od začiatku roka na dovoz do EÚ, spôsobujú zdržania a európski zákazníci ich úlovky odmietajú. Britský rybársky priemysel stráca v dôsledku brexitu údajne milión libier denne. Brexit spôsobuje dodatočné náklady aj európskym firmám a komunitám. Kompenzácie chce EÚ vyplácať zo samostatného fondu vo výške 4,24 miliardy eur. Štvrtina týchto peňazí pôjde do Írska. Európsko-britská obchodná dohoda je zatiaľ v platnosti len provizórne, čaká na schválenie Európskym parlamentom.

Koalícia 50 krajín vrátane Slovenska sa počas budúcej dekády zaviazala zabrániť vymieraniu druhov a ochrániť biodiverzitu na 30 percentách planéty. Zaviazali sa aj financovať pás stromov, ktorý sa má tiahnuť naprieč africkým kontinentom. Projekt Veľký zelený múr Afriky budú financovať sumou 14 miliárd dolárov. Na virtuálnej konferencii lídri zdôraznili prepojenie medzi stratou diverzity a súčasnou pandémiou. Podľa správy WWF z jesene minulého roka ničenie životného prostredia zvyšuje zraniteľnosť planéty voči pandémiám. WWF tvrdí, že globálna populácia cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb utrpela za menej ako polstoročie priemerne dvojtretinový pokles. Environmentálne organizácie však kritizujú, že napriek prijímaným záväzkom vlády nekonajú.

Európske aerolinky žiadajú prísnejšiu reguláciu biopalív. EÚ by podľa nich mala podporovať produkciu biopalív z poľnohospodárskeho a lesníckeho odpadu, nie zo špeciálne pestovaných plodín. Tie totiž konkurujú potravinám a neprispievajú dostatočne k zníženiu skleníkových plynov. EÚ chce postupne prestať využívať biopalivá z palmového oleja, kontroverzné však je aj pestovanie repky.

Európska centrálna banka uzavrela verejné konzultácie k digitálnemu euru, dostala rekordný počet reakcií. Podľa 41 % účastníkov by malo digitálne euro chrániť súkromie pri platobných transakciách, 17 % žiadalo bezpečnosť a 10 % celoeurópske pokrytie. Detailné výsledky konzultácií zverejní ECB na jar.

V podiele preventívnej starostlivosti na celkových výdavkoch na zdravotníctvo je Slovensko na úplnom chvoste EÚ. V roku 2018 šlo na túto oblasť u nás 0,8 % výdavkov na zdravotníctvo, európsky priemer je 2,8 %. Najviac v relatívnom porovnaní do prevencie investovali Taliani – až 4,4 % zdravotníckych výdavkov.

Výdavky na preventívnu starostlivosť ako % celkových výdavkov na zdravotníctvo (2018)

Zdroj – Eurostat

Portugalsko minulý týždeň vyplo predposlednú uhoľnú elektráreň. Uhlie prestane využívať na výrobu energie definitívne v novembri tohto roka. Český minister zdravotníctva sa zas vyslovil za čo najrýchlejšie uzavretie uhoľných baní, dôvodom je ich negatívny vplyv na zdravie a životné prostredie.

Talianska vláda prežila hlasovanie o dôvere v oboch komorách parlamentu, hoci v senáte nedostala absolútnu väčšinu hlasov. Vláde hrozil pád po tom, čo z koalície odišla skupina poslancov okolo bývalého premiéra Mattea Renziho. Premiérom teda ostáva Giuseppe Conte, no jeho pozícia sa politicky oslabila, keďže vláda nemá v oboch komorách parlamentu väčšinu. Taliansko prechádza ťažkým obdobím, mimoriadne silno ho zasiahla pandémia koronavírusu aj ekonomická kríza.

Štatistika: Nadmerné úmrtia v Európe kulminovali na jar a na jeseň, na Slovensku bol kritický záver roka

V marci 2020 začal stúpať počet nadmerných úmrtí vo viacerých európskych krajinách, najpravdepodobnejšou príčinou bola pandémia covidu-19. Medzi marcom a októbrom 2020 umrelo v EÚ o 297 500 ľudí viac, než bol priemer za rovnaké obdobie v rokoch 2016 – 2019.

Podľa dostupných údajov Eurostatu nastal celoeurópsky vrchol v apríli, keď bola nadmerná mortalita vyššia o 25 %. Dáta za celú EÚ sú však dostupné len do októbra. Čiastkové výsledky z niektorých krajín naznačujú, že novembrová nadmerná mortalita rekord prekoná.

Vo všeobecnosti rástla nadmerná mortalita v EÚ najviac na jar a na jeseň. Situácia v krajinách sa však líši aj podľa toho, ako zvládli vlny pandémie. Ak porovnáme vývoj v Taliansku a na Slovensku s priemerom EÚ, vidíme, že počas jarných mesiacov sme sa držali hlboko pod európskym priemerom. Nadmerná mortalita sa pohybovala okolo nuly. V Taliansku bola situácia diametrálne odlišná – v marci sa mortalita zvýšila o 49,2 %, v apríli o 41,2 %.

V októbri to bolo naopak – Taliansko vykázalo 13,1 %, Slovensko 21,6 %, európsky priemer bol 17,1 %. V novembri vyskočila nadmerná mortalita na Slovensku na 42,1 % (talianske údaje nie sú dostupné).

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Súčasný celosvetový nedostatok čipov môže zvýšiť extrémne sucho na Taiwane. Krajina aktuálne rieši nedostatok vody, ktorej sa pri výrobe čipov spotrebúva obrovské množstvo. Dopyt sa pritom zvýšil na celom svete, najmä v USA.

Pandémia koronavírusu, v ktorej dôsledku vlády vo svete nariadili obmedzenia, výrazne zvýšila dopyt po laptopoch či herných konzolách. To zvýšilo dopyt po čipoch v tomto sektore, čo sa ukázalo ako problém, keď sa nečakane rýchlo zotavil dovtedy utlmený automobilový priemysel.

Ten začal evidovať problémy s dodávkami a automobilky po celom svete museli obmedziť produkciu, najmä na americkom trhu.

V súčasnosti sa USA obrátili práve na Taiwan, aby pomohol s riešením nedostatku kľúčových súčiastok pre automobilový priemysel. Taiwan, ktorý patrí k najväčším výrobcom čipov, prisľúbil USA, ale aj Nemecku a Japonsku pomoc zvýšením dodávok.

Teraz však krajina rieši nedostatok vody, ktorej sa pri výrobe čipov spotrebúva obrovské množstvo. Taiwanskí producenti, medzi nimi TSMC a United Microelectronics, uviedli, že na zabezpečenie dostatočného objemu vody budú musieť využiť cisterny.

Firma TSMC informovala, že denne spotrebuje 156 000 ton vody, aj keď viac než 85 % z tohto množstva dokáže opätovne využiť. Vláda v úsilí udržať dostatok vody pre kľúčový priemysel obmedzila v prvej fáze dodávky pre agrosektor, neskôr ich však už musela obmedziť aj pre firmy.

Produkcia čipov potrebných na výrobu áut, notebookov, mobilných telefónov či herných konzol spotrebúva enormné množstvá vody; jej hladina vo vodných nádržiach v krajine však klesla na kritickú úroveň.

V minulosti Taiwan evidoval ročne v priemere tri tajfúny, ktoré ostrovu prinášajú potrebné dažde. V roku 2020 však Taiwan nezaznamenal ani jeden. Už v júli minulého roka preto vláda začala prijímať opatrenia na zmiernenie následkov očakávaného nedostatku vody – niekoľko mesiacov pred nástupom klasického obdobia sucha. (tasr, asia nikkei)

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať