Týždeň v európskej ekonomike: Renesanciu partnerstva s Joeom Bidenom skomplikuje Čína a Nord Stream

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

• S Bidenom dúfa EÚ v obnovu transatlantických vzťahov, musí však riešiť problém s Čínou.
• Vzťahy s USA komplikuje aj plynovod Nord Stream 2.
• Nastupuje doba digitálnych nomádov?

1. Spojené štáty majú nového prezidenta, Európa musí riešiť problém s Čínou

Spojené štáty majú nového prezidenta. Víťazstvo Joea Bidena privítala väčšina európskych politikov s úľavou. A po tom, ako Donald Trump odmietajúci priznať porážku vyvolal útok svojich fanúšikov na americký kongres, sa od odchádzajúceho prezidenta potichu odvrátila aj väčšina z jeho zostávajúcich európskych fanúšikov.

S nástupom Bidena do Bieleho domu si EÚ spája nádej na obnovu transatlantického partnerstva a spolupráce v mnohých kľúčových oblastiach. V niektorých z nich svitá na lepšie časy – Spojené štáty sa pravdepodobne vrátia k Parížskej klimatickej dohode a sľubujú ambiciózne kroky v znižovaní emisií.

V ďalšej kľúčovej oblasti – v digitálnych technológiách – je situácia komplikovanejšia. O to viac, že do hry vstupuje Čína.

V čom je priestor na spoluprácu

Ako sme písali už pred časom, EÚ navrhuje Spojeným štátom vytvorenie transatlantickej obchodnej a technologickej rady – spoločného fóra na diskusiu o otázkach, ako sú štandardy digitálnych technológií, kybernetická bezpečnosť, pravidlá ochrany súkromných údajov alebo digitálnej dane.

Mnohé z problémov sú staršie ako prezidentovanie Donalda Trumpa, predchádzajúce štyri roky však transatlantickej spolupráci nepriali.

Z Washingtonu prichádzajú povzbudzujúce signály. Šéfom diplomacie bude Antony Blinken, považovaný za proeurópskeho politika. Hlavný bezpečnostný poradca prezidenta Jake Sullivan hovorí, že Biely dom bude so spojencami rozvíjať spoluprácu, nie šliapať po nich.

Pozitívnym signálom môže byť aj to, že Washington suspendoval odvetné clá na francúzske tovary napriek tomu, že Paríž napreduje v zavedení digitálnej dane. Očakáva sa aj, že nová administratíva obnoví rokovania o digitálnej dani na pôde OECD.

Čo komplikuje Čína

Vo vzťahu k Číne však chce nový prezident pokračovať v tvrdom kurze. To EÚ stavia pred dilemu – naprávať transatlantickú spoluprácu alebo ďalej rozvíjať kooperáciu s krajinou, ktorá sa minulý rok stala najväčším európskym obchodným partnerom?

Prvým problémom je európsko-čínska investičná dohoda uzavretá koncom minulého roka. Predstavitelia EÚ tvrdia, že dohoda prinesie väčšie otvorenie čínskeho trhu európskym investíciám a ich lepšiu ochranu. Z Washingtonu však zaznieva kritika.

Investičnú dohodu s Čínou možno nakoniec potopí domáci európsky odpor. Kritizujú ju viaceré európske krajiny vrátane Francúzska, jej zamietnutie hrozí v Európskom parlamente. Tým sa však problémy nekončia.

Americko-čínska rivalita v oblasti digitálnych technológií môže viesť k rozdeleniu doteraz globálnych technologických štandardov. Inak povedané, štandardy a pravidlá týkajúce sa zariadení, digitálnych služieb či dát v Číne a Spojených štátoch budú rozdielne.

Práve pred takýmto vývojom varuje svojich členov Európska obchodná komora v Pekingu. Európske firmy sa už teraz ocitajú medzi dvoma kameňmi. Na jednej strane sú snahy Spojených štátov vylúčiť technológie a zariadenia, ktoré podľa nich môžu byť manipulované čínskou vládou. Na druhej strane rastúci technologický protekcionizmus v Číne.

Prečo je to dôležité

Európske technologické firmy si pravdepodobne budú musieť vybrať: buď sa jedného z trhov vzdajú, alebo budú musieť svoje operácie rozdeliť. Obe možnosti znamenajú vyššie náklady. A zdá sa, že pre niektorých by bolo vzdanie sa čínskeho trhu priveľkou cenou.

Podľa nemeckého Wirtschaftswoche získala nemecká firma Deutsche Telekom popri dohadovaní investičnej dohody prísľub, že do piatich rokov dostane licenciu na poskytovanie mobilných služieb v Číne. Naopak, China Mobile bude môcť pôsobiť na nemeckom trhu. Výhodná spolupráca údajne čaká aj na výrobcu lietadiel Airbus.

Európa oficiálne kritizuje čínsky režim pre potláčanie demokracie v Hongkongu či tábory nútenej práce v Sin-ťiangu. No v tomto prípade prevažujú ekonomické záujmy: francúzsky minister obchodu Franck Riester nedávno priznal, že EÚ nebude podmieňovať ratifikáciu investičnej dohody zákazom nútenej práce.

Štvrtý v hre

Do trojuholníka USA – EÚ – Čína vstupuje ďalší hráč: Spojené kráľovstvo. Vláda Borisa Johnsona ponúka novej americkej administratíve intenzívnu spoluprácu. Jej súčasťou sú aj rovnaké postoje vo vzťahu k Číne.

2. Transatlantické vzťahy komplikuje aj plynovod Nord Stream 2

Ďalším zdrojom napätia v transatlantických vzťahoch je plynovod Nord Stream 2. Do jeho dobudovania už chýba len niečo vyše sto kilometrov, no tlaky proti dokončeniu projektu rastú.

Kto je proti plynovodu a prečo

Odchádzajúca americká administratíva schválila sankcie voči firmám podieľajúcim sa na projekte. Podobný názor má aj nový prezident Joe Biden. Plynovod podľa nich zvyšuje závislosť Európy od ruského plynu a oslabuje postavenie kľúčového spojenca – Ukrajiny, ktorá prestáva byť dôležitým transportným koridorom.

Potenciálne sankcie sa netýkajú len stavebných a prepravných firiem, ale aj poisťovní. Údajne hrozia aj poisťovni Zurich Insurance Group. Tá už oznámila, že bude „plne rešpektovať platné sankčné pravidlá“. Z projektu sa stiahla aj nórska firma, ktorá mala na starosti certifikáciu.

Riziko nedokončenia plynovodu priznal aj ruský Gazprom v oznámení svojim akcionárom: „Za mimoriadnych okolností a v dôsledku politického tlaku môžu takéto zmeny vyústiť aj do suspendovania či prerušenia projektu.“

Stavbu plynovodu kritizovali aj stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska. Okrem ekonomického záujmu (tranzitné krajiny môžu prísť o časť poplatkov za prepravu ruského plynu, oslabí sa ich vyjednávacia pozícia pri dohadovaní cien) argumentujú aj politicky: plynovod oslabuje Ukrajinu a zvyšuje ruský vplyv v citlivom odvetví.

Kto plynovod bráni

Polovicu z jedenásťmiliardového projektu financuje medzinárodné konzorcium firiem Uniper, Wintershall, Shell, OMV a Engie. Najväčším advokátom projektu však je nemecká vláda, ktorá sa aktívne pokúšala nájsť spôsoby, ako obísť hrozbu amerických sankcií.

Nemecko tvrdí, že ruský plyn potrebuje na energetickú transformáciu. Krajina sa vzdala využívania jadrovej energie. Ak chce zavrieť uhoľné elektrárne a prejsť k obnoviteľným zdrojom, na prechodné obdobie potrebuje zvýšiť využívanie plynových elektrární. Okrem toho, tým, že Nord Stream 2 obchádza územie Ukrajiny a smeruje morským dnom z Ruska priamo do Nemecka, dodávky plynu nebudú ohrozené konfliktnými rusko-ukrajinskými vzťahmi.

Čo bude nasledovať

Dokončenie plynovodu bude do značnej miery závisieť od politického vývoja v Nemecku. Kancelárka Merkelová bola projektu naklonená. To isté sa dá očakávať aj od jej nástupcu na čele CDU (a možného budúceho kancelára) Armina Lascheta. Je považovaný za proruského politika.

Článok zverejnený v nemeckom magazíne Der Spiegel pripomína, že v minulosti sa nový šéf konzervatívcov postavil niekoľkokrát na stranu Vladimira Putina a proti USA – kritikou americkej politiky v Sýrii a obranou Asadovho režimu, spochybňovaním účasti Ruska na otrave Sergeja Skripaľa a jeho dcéry či kritikou „antiputinovského populizmu“ v Nemecku.

No Laschetove postoje sa môžu meniť – nielen pod tlakom snáh o obnovenie transatlantického partnerstva, ale aj domácej politiky. V septembri čakajú Nemecko parlamentné voľby. Podľa prieskumov by ich mali vyhrať konzervatívci. Ak sa ich koaličným partnerom stanú Zelení, Nord Stream 2 nečaká dobrá budúcnosť.

Riaditeľ Centra pre energetiku a klímu vo Francúzskom inštitúte medzinárodných vzťahov Marc-Antoine Eyl-Mazzega predpovedá, že šance projektu na prežitie sú nižšie než kedykoľvek v minulosti.

3. Covid transformuje trh práce, prichádza doba digitálnych nomádov

Covid-19 priniesol zmeny na trhu práce, ktoré vydržia aj po odznení pandémie. Podľa analýzy OECD zvýšila pandémia v najviac postihnutých sektoroch podiel ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok, s dočasnými pracovnými zmluvami či samozamestnaných osôb. Kríza teda oslabila štandardné formy zamestnania.

V mnohých krajinách sa zamestnanosť podarilo udržať len vďaka štátnym schémam podpory, ako bol kurzarbeit. Reakcia verejnej politiky na krízu v krajinách OECD bola z tohto hľadiska bezprecedentná. Ekonomické problémy a tlak na zamestnanosť však budú pokračovať aj po odznení pandémie.

Komentár Eurointelligence upozorňuje na ďalší aspekt krízy: digitalizáciu povolaní. Vo Francúzsku bol napríklad zaznamenaný rekordný počet nových firiem tvorených jednou osobou a posun od klasického zamestnania k živnostiam a iným formám samozamestnania.

Uberizácia pracovných miest v digitálnom sektore je dlhodobejším trendom. Pandémia k nemu pridala výraznejší posun k práci z domu.

Výsledkom môže byť nárast počtu „digitálnych nomádov“ – ľudí, ktorí dokážu vykonávať svoju prácu bez ohľadu na miesto, kde bývajú. Benefitovať môžu menej rozvinuté regióny, ale aj chudobnejšie krajiny s nižšími životnými nákladmi. Základnou podmienkou však je dostupnosť kvalitnej digitálnej infraštruktúry, ekosystému a technológií.

Ďalšie správy

Európska komisia privítala nápad gréckej vlády, aby sa cestovné obmedzenia nevzťahovali na ľudí s očkovaním proti koronavírusu. Vyzvala na vydávanie potvrdení o očkovaní, ktoré by krajiny v EÚ vzájomne uznávali. Nie všetkým sa však idea pozdáva. Rumunská vláda odmietla takéto rozdeľovanie ľudí. Kritici poukazujú na fakt, že v dôsledku obmedzeného prístupu k vakcínam a pomalého nástupu kampaní budú mať cezhraničný pohyb obmedzený aj ľudia, ktorí sa chcú dať zaočkovať.

Podľa generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ môžu národné úrady zodpovedné za ochranu údajov postupovať proti digitálnym firmám, aj keď tieto firmy nesídlia na území daného členského štátu. Súdny dvor rozhoduje o spore týkajúceho sa firmy Facebook. Belgický úrad jej zakázal zhromažďovanie údajov o stránkach navštívených používateľmi v prípade, ak na to nemá vyslovený súhlas. Facebook rozhodnutie napadol s tým, že sídli v Írsku a rozhodovať by preto mali írske úrady. Generálny advokát sa však postavil na stranu belgických úradov. Výsledné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa väčšinou s názorom generálneho advokáta stotožnia. Ak to tak bude, prípad zasiahne aj iné technologické firmy operujúce v EÚ so sídlom v Írsku – napríklad Twitter, Google či Apple.

Technologické firmy čakajú v EÚ aj ďalšie problémy. Európska komisia vedie dve nové vyšetrovania praktík Googlu v oblasti internetovej reklamy. Prvý prípad sa týka spôsobu zhromažďovania dát, druhý správania firmy v reklamnom biznise voči zadávateľom reklamy, vydavateľom, sprostredkovateľom a konkurentom v sektore online vyhľadávania. V minulosti uvalila Komisia na firmu v troch iných prípadoch pokutu 8 miliárd eur. Okrem toho Európsky parlament chce pozvať na verejné vypočutie šéfov štyroch veľkých digitálnych firiem – Google, Apple, Facebook a Amazon. Firmy čelia vlne regulácií aj vo viacerých európskych krajinách. Nemecko modernizuje zákon, ktorý má chrániť konkurenciu na trhu. Podľa úradov má novela pomôcť efektívnejšiemu a rýchlejšiemu riešeniu prípadov, keď digitálne giganty zneužívajú svoje dominantné trhové postavenie. Francúzsko pripravuje vlastnú legislatívu regulujúcu veľké technologické firmy, Rakúsko zas novelizuje zákon o nenávistných prejavoch na internete.

Podmienky poskytovania úverov firmám a domácnostiam v eurozóne sa sprísnili, tvrdí prieskum Európskej centrálnej banky. V poslednom štvrťroku 2020 dopyt po úveroch zo strany firiem naďalej klesal, dopyt po úveroch na bývanie stúpal. Sprísňovanie podmienok je výsledkom existujúcich rizík aj rastúceho množstva nesplácaných úverov. Naopak, oslabujú ho vládne garancie pôžičiek.

Zmeny v podmienkach úverov pre firmy a faktor zmeny (eurozóna a štyri najväčšie ekonomiky)

Potraviny z hmyzu sú pre človeka bezpečné, tvrdí Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Rozhodnutie úradu sa vzťahuje na hodnotenie rizík v žiadosti francúzskej firmy EAP Group Agronutris, ktorá ešte v roku 2018 požiadala o schválenie potravinových produktov vyrobených zo žltých múčnych červov. V hodnotení poukázal na riziká alergických reakcií a odporučil ďalší výskum v tejto oblasti, vo všeobecnosti však takéto potraviny považuje za bezpečné. Na základe názoru EFSA bude teraz EÚ rozhodovať o povolení na uvedenie potravín na trh, udiať by sa to mohlo v polovici tohto roka. Čoskoro môžu nasledovať ďalšie. EFSA dostala 15 ďalších žiadostí o posúdenie takýchto potravín, 11 z nich je vo fáze posudzovania rizík, pri štyroch sa posudzuje vhodnosť. O využití hmyzu v potravinárstve sa hovorí čoraz častejšie ako o ekologickej alternatíve získavania živočíšnych proteínov.

Európska komisia plánuje uplatňovať „nový prístup“ k povoľovaniu geneticky modifikovaných plodín na výrobu potravín a krmív. Pri rozhodovaní bude prihliadať na európske zelené ciele – Európsku zelenú dohodu a stratégiu Z farmy na stôl. Komisia reaguje na väčšinový názor Európskeho parlamentu, ktorý nesúhlasí s povoľovaním GMO, nový prístup však nebude znamenať zastavenie autorizácií.

V treťom štvrťroku 2020 zaznamenala zamestnanosť v EÚ mierny nárast. Podľa údajov Eurostatu pracovalo 72,4 % ľudí vo veku 20 – 64 rokov, čo je o 0,3 percentuálneho bodu viac ako v lete. Nevrátila sa však na úroveň pred koronakrízou. V rovnakom období roka 2019 bola zamestnanosť 73,1 %. Prepad zamestnanosti v medziročnom porovnaní zasiahol najviac nekvalifikované povolania a služby. Zamestnanosť sa zvýšila len v segmente úradníckych a profesijných povolaní.

Miera zamestnanosti podľa skupiny povolaní (Q3 2020 v porovnaní s Q3 2019, v %)

Pred britským parlamentom a rezidenciou premiéra protestujú škótski rybári proti dôsledkom brexitu. Tvrdia, že podmienky obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom ničia ich podnikanie. Certifikáty a potvrdenia, ktoré potrebujú od začiatku roka na dovoz do EÚ, spôsobujú zdržania a európski zákazníci ich úlovky odmietajú. Britský rybársky priemysel stráca v dôsledku brexitu údajne milión libier denne. Brexit spôsobuje dodatočné náklady aj európskym firmám a komunitám. Kompenzácie chce EÚ vyplácať zo samostatného fondu vo výške 4,24 miliardy eur. Štvrtina týchto peňazí pôjde do Írska. Európsko-britská obchodná dohoda je zatiaľ v platnosti len provizórne, čaká na schválenie Európskym parlamentom.

Koalícia 50 krajín vrátane Slovenska sa počas budúcej dekády zaviazala zabrániť vymieraniu druhov a ochrániť biodiverzitu na 30 percentách planéty. Zaviazali sa aj financovať pás stromov, ktorý sa má tiahnuť naprieč africkým kontinentom. Projekt Veľký zelený múr Afriky budú financovať sumou 14 miliárd dolárov. Na virtuálnej konferencii lídri zdôraznili prepojenie medzi stratou diverzity a súčasnou pandémiou. Podľa správy WWF z jesene minulého roka ničenie životného prostredia zvyšuje zraniteľnosť planéty voči pandémiám. WWF tvrdí, že globálna populácia cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb utrpela za menej ako polstoročie priemerne dvojtretinový pokles. Environmentálne organizácie však kritizujú, že napriek prijímaným záväzkom vlády nekonajú.

LIVE from #OnePlanetSummit in Paris:
Bla bla nature
Bla bla important
Bla bla ambitious
Bla bla green investments
Bla bla great opportunity
Bla bla green growth
Bla bla net zero
Bla bla step up our game
Bla bla hope
Bla bla bla…*

*locking in decades of further destruction https://t.co/veGb4T7kmr

— Greta Thunberg (@GretaThunberg) January 11, 2021

Európske aerolinky žiadajú prísnejšiu reguláciu biopalív. EÚ by podľa nich mala podporovať produkciu biopalív z poľnohospodárskeho a lesníckeho odpadu, nie zo špeciálne pestovaných plodín. Tie totiž konkurujú potravinám a neprispievajú dostatočne k zníženiu skleníkových plynov. EÚ chce postupne prestať využívať biopalivá z palmového oleja, kontroverzné však je aj pestovanie repky.

Európska centrálna banka uzavrela verejné konzultácie k digitálnemu euru, dostala rekordný počet reakcií. Podľa 41 % účastníkov by malo digitálne euro chrániť súkromie pri platobných transakciách, 17 % žiadalo bezpečnosť a 10 % celoeurópske pokrytie. Detailné výsledky konzultácií zverejní ECB na jar.

V podiele preventívnej starostlivosti na celkových výdavkoch na zdravotníctvo je Slovensko na úplnom chvoste EÚ. V roku 2018 šlo na túto oblasť u nás 0,8 % výdavkov na zdravotníctvo, európsky priemer je 2,8 %. Najviac v relatívnom porovnaní do prevencie investovali Taliani – až 4,4 % zdravotníckych výdavkov.

Výdavky na preventívnu starostlivosť ako % celkových výdavkov na zdravotníctvo (2018)

Portugalsko minulý týždeň vyplo predposlednú uhoľnú elektráreň. Uhlie prestane využívať na výrobu energie definitívne v novembri tohto roka. Český minister zdravotníctva sa zas vyslovil za čo najrýchlejšie uzavretie uhoľných baní, dôvodom je ich negatívny vplyv na zdravie a životné prostredie.

Talianska vláda prežila hlasovanie o dôvere v oboch komorách parlamentu, hoci v senáte nedostala absolútnu väčšinu hlasov. Vláde hrozil pád po tom, čo z koalície odišla skupina poslancov okolo bývalého premiéra Mattea Renziho. Premiérom teda ostáva Giuseppe Conte, no jeho pozícia sa politicky oslabila, keďže vláda nemá v oboch komorách parlamentu väčšinu. Taliansko prechádza ťažkým obdobím, mimoriadne silno ho zasiahla pandémia koronavírusu aj ekonomická kríza.

Štatistika: Nadmerné úmrtia v Európe kulminovali na jar a na jeseň, na Slovensku bol kritický záver roka

V marci 2020 začal stúpať počet nadmerných úmrtí vo viacerých európskych krajinách, najpravdepodobnejšou príčinou bola pandémia covidu-19. Medzi marcom a októbrom 2020 umrelo v EÚ o 297 500 ľudí viac, než bol priemer za rovnaké obdobie v rokoch 2016 – 2019.

Podľa dostupných údajov Eurostatu nastal celoeurópsky vrchol v apríli, keď bola nadmerná mortalita vyššia o 25 %. Dáta za celú EÚ sú však dostupné len do októbra. Čiastkové výsledky z niektorých krajín naznačujú, že novembrová nadmerná mortalita rekord prekoná.

Vo všeobecnosti rástla nadmerná mortalita v EÚ najviac na jar a na jeseň. Situácia v krajinách sa však líši aj podľa toho, ako zvládli vlny pandémie. Ak porovnáme vývoj v Taliansku a na Slovensku s priemerom EÚ, vidíme, že počas jarných mesiacov sme sa držali hlboko pod európskym priemerom. Nadmerná mortalita sa pohybovala okolo nuly. V Taliansku bola situácia diametrálne odlišná – v marci sa mortalita zvýšila o 49,2 %, v apríli o 41,2 %.

V októbri to bolo naopak – Taliansko vykázalo 13,1 %, Slovensko 21,6 %, európsky priemer bol 17,1 %. V novembri vyskočila nadmerná mortalita na Slovensku na 42,1 % (talianske údaje nie sú dostupné).

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.