Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

30. výročie malej privatizácie: Ako som dohodla deal s bratislavskou mafiou

Na snímke Jarmila Lebeňová vydražila predajňu tabaku z vyvolávacej sumy 6000 Kčs na 1 320 000 Kčs, čo bolo dovtedy v dražbách na Slovensku unikátne. Foto - TASR
Na snímke Jarmila Lebeňová vydražila predajňu tabaku z vyvolávacej sumy 6000 Kčs na 1 320 000 Kčs, čo bolo dovtedy v dražbách na Slovensku unikátne. Foto – TASR

Príbeh o tom, ako mafiáni mojej rodine pri dražbe očnej optiky pošpinili ideály Novembra, ale nakoniec sme predsa len zvíťazili.

Podľa zákona č. 427/1990 Zb. z 25. 10. 1990 o prevode niektorých vecí z vlastníctva štátu do vlastníctva fyzických alebo právnických osôb sa v januári 1991 uskutočnila prvá malá privatizácia v Československu.

Týmto pojmom sa nazýval prevod dovtedy štátnych prevádzkových jednotiek ako maloobchodov, reštaurácií alebo prevádzkarní miestnej výroby do súkromných rúk formou dražby. Cena väčšiny týchto malých podnikov sa pohybovala rádovo v státisícoch korún československých a bola teoreticky dostupná všetkým občanom.

Ja som sa s rodičmi na tomto procese, ktorý zmenil naše životy, zúčastnila. Pochádzam z Bratislavy a moja mama v 70. rokoch pracovala vo v tých časoch známej a exponovanej očnej optike na Gorkého ulici.

Na rozdiel od dneška to bola jedna z najrušnejších ulíc mesta, kde sa miešali veksláci pred obchodmi Tuzexu, umelci z SND a herci z DPOH, ako aj úradníci z rôznych okolitých komunistických inštitúcií s bežnými ľuďmi večne čakajúcimi v radoch a zháňajúcimi základný nedostatkový tovar. Toto boli aj mamini zákazníci.

Dovozové okuliare (pre mladších – týmto výrazom sa označoval tovar zo Západu) boli zaujímavým podpultovým tovarom, ktorý sa dal výborne zobchodovať za prístup k inému nedostatkovému tovaru (banány, mandarínky, kvalitné mäso, rifle atď.). Gorkého ulica bola už vtedy fungujúcim voľným trhom.

V roku 1983 prešla mama do očnej optiky v novootvorenom obchodnom centre Hron na Dolných honoch, kde sa konečne mohla stať vedúcou. Jej zákazníkov to však neodradilo a rýchlo sa naučili merať dlhšiu cestu za vynikajúcimi službami a podpultovými okuliarovými rámami.

Gorkého ulica. Foto – NBS

Rodičia nechceli byť stratenou generáciou

November ’89 sme nielenže privítali s nadšením, ale na revolúcii sme sa aj aktívne podieľali: otec bol na svojom pracovisku členom štrajkového výboru, ja som bola ako študentka od prvých dní aktívna na svojej fakulte Vysokej školy ekonomickej a brat bol ako štvrták študentským lídrom na svojom gymnáziu.

Jedine mama mohla demonštrovať len cez víkend, keďže sa z práce vracala každý deň až o siedmej večer, ale na bielom plášti nosila trikolóru.

A vydobytá sloboda pre nás znamenala veľa: vzhľadom na otcových rodičov a sestru, ktorí po auguste ’68 emigrovali na Západ, na otcovo odmietnutie spolupráce s ŠtB a nečlenstvo oboch v KSČ bol náš kádrový posudok, mierne povedané, nepriaznivý. Konečne sme mohli slobodne rozhodovať o svojich životoch.

Preto sa moji rodičia rozhodli odkúpiť maminu optiku, hneď ako sa koncom roku 1990 začalo o malej privatizácii hovoriť. Otec mal už 50 rokov a po revolúcii sa konečne stal riadiacim pracovníkom, mama mala 40. Napriek tomu, že nemali žiadne úspory, neváhali ani sekundu.

Proces bol taký, že záujemca o kúpu prevádzky informoval o svojom záujme príslušný štátny podnik, ktorý mal zo zákona povinnosť zabezpečiť inventúru zásob a ocenenie prístrojového vybavenia a zariadenia obchodu. Tieto položky boli následne predmetom dražby.

Moja mama bola prvou optičkou na Slovensku, ktorá oznámila štátnemu podniku Očná optika zámer sprivatizovať prevádzku. Ten však celý proces brzdil a neuskutočnil inventúru.

Rodičia sa obrátili na otcovho známeho z čias ich spoločného pôsobenia vo folklórnom súbore Ekonóm – Ľudovíta Kaníka, vtedy riaditeľa odboru malej privatizácie a dražieb na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR.

Ten si okamžite predvolal riaditeľa štátneho podniku a za prítomnosti mojich rodičov mu dôrazne prikázal zabezpečiť všetko potrebné na dražbu prevádzky. Okresná privatizačná komisia zaradila maminu optiku do dražby v októbri 1991 s vyvolávacou cenou 131 000 Kčs.

Privatizačná mafia – dejstvo prvé

Už od začiatku poskytovala malá privatizácia rôznym špekulantom veľké možnosti, keďže nie všetky eventuality boli ošetrené zákonom. Tak boli napríklad prevádzky s lukratívnou polohou vydražené za obrovské sumy len s cieľom získať nárok na prenájom priestoru na podnikanie v úplne inej sfére, ako bola pôvodná prevádzka.

Toto nám nehrozilo, keďže poloha na Dolných honoch naozaj nebola ani vtedy zaujímavá. Napriek tomu bola moja mama nervózna a vzhľadom na veľké psychické napätie sa rozhodla osobne sa na dražbe nezúčastniť. Ako čerstvá inžinierka ekonómie som otca na dražbu v priestoroch filmového klubu (dnešné kino Lumière) sprevádzala ja.

Keď sme vstúpili do vestibulu a zamierili k vchodu do kinosály, nevideli sme žiadnych potenciálnych záujemcov. Len čo však otec pred vstupom do sály, kde sa konala samotná dražba, zaplatil poplatok za účasť v dražbe vo výške 2000 Kčs, z ničoho nič sa vyrojili viacerí muži a postupne platili dražobný poplatok tiež.

V tom momente sme začali mať podozrenie, že sa deje niečo nekalé, keďže podľa našich informácií nemal nikto z bratislavských optikov o prevádzku záujem a aj tak by sme hociktorého z nich hneď poznali.

Usadili sme sa v strede kinosály a vzápätí po nás vošiel upravený pán v baloniaku s aktovkou a posadil sa o rad nižšie rovno predo mňa.

V momente, keď vošiel licitátor a začal si pripravovať svoje papiere, pán v baloniaku sa otočil ku mne a 

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Mikulec cúva od myšlienky vidieť ľuďom a firmám na účty, koaliční partneri ho nepodporia

Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Roman Mikulec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister vnútra Roman Mikulec cúva od myšlienky, aby štát plošne videl firmám a ľuďom na bankové účty. Po rokovaní vlády uviedol, že zostatky nebudú „záležitosťou“ pripravovaného centrálneho registra. Debaty podľa neho ešte pokračujú, viac bude jasné na budúci týždeň.

Chcem hypotéku: Dá mi ju banka aj na kúpu chalupy? Kedy získam hypotéku na murovaný dom a kedy na drevodom?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Päť odborníkov na hypotéky vysvetľuje, akú máte šancu získať hypotéku, keď si chcete kúpiť chalupu alebo postaviť dom. Hovoria tiež, kedy nedostanete hypotéku, hoci máte dostatočný príjem. „Problémom sú najmä v Bratislave rôzne nebytové priestory prerobené na byty, negatívny zápis v úverovom registri a nevhodný zamestnávateľ,“ vraví Slavomír Molnár.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať