Denník N

Škody na vzdelaní sú dnes menej citeľné, záujmy detí sa strácajú v kriku majiteľov reštaurácií či fitnescentier

Tomáš Hellebrandt. Foto - George Silva
Tomáš Hellebrandt. Foto – George Silva

Najväčší problém pri zatvorených školách nie sú aktuálne a krátkodobé škody. Oveľa väčšie škody sa prejavia až v pomerne ďalekej budúcnosti, hovorí analytik Útvaru hodnoty za peniaze Tomáš Hellebrandt.

Tomáš Hellebrandt napísal sériu textov (napríklad tu aj tu) o ekonomických dosahoch zatvorených škôl. Tvrdí, že každý mesiac zatvorených škôl má čoraz horšie následky na vzdelanie detí a tým aj na celú slovenskú ekonomiku.

V rozhovore sa dočítate:

  • o koľko nižšie príjmy môže mať táto generácia detí v dospelosti;
  • či zatvorené školy poškodia viac Nemecku alebo Slovensku;
  • ako ovplyvnili uplatnenie žiakov učiteľské štrajky v Belgicku či v Argentíne;
  • čo hovorí na kritiku jeho výpočtov od ekonóma Róberta Chovanculiaka.

Ako sa dá číselne vyhodnotiť, aký má škola vplyv na uplatnenie detí? Vo vašich odhadoch ste to rozdelili na dva kroky; ako by ste to opísali?

Po prvé, existujú štúdie, ktoré skúmajú vplyv času stráveného v škole na kognitívne vedomosti žiakov merané v testoch. Väčšinou ide o porovnanie skupiny žiakov, ktorí z nejakého dôvodu strávili menej času v škole, s porovnateľnou skupinou žiakov, ktorí sa učili dlhšie. Dôvody môžu byť napríklad regionálny štrajk učiteľov či zlé počasie, pre ktoré sa zatvorilo niekoľko škôl.

Po druhé, existujú štúdie, ktoré merajú vzťah vedomostí dospelých s ich mzdovým ohodnotením. Kombináciou týchto dvoch druhov štúdií je možné odhadnúť, aký vplyv môžu mať aktuálne obmedzenia na budúce mzdy detí.

Vysvetlite teda bližšie ten prvý krok. O akú štúdiu ste sa opierali?

Jedna z nich bola zo Švédska, týkala sa testovania mladých mužov v rámci ich prípravy na vojenskú službu. Je zaujímavá tým, že termín testu bol určený pre žiakov náhodne v rámci regiónu, vzhľadom na logistiku testovania. To znamenalo, že niektorí žiaci strávili v škole viac času než iní predtým, než podstúpili test. Je teda možné porovnať výsledky žiakov, ktorí strávili viac času v škole, s výsledkami tých, ktorí boli v škole kratšie.

Náhodný termín znamená, že niektorí žiaci robili test už v máji a niektorí až v júni?

Áno, v takom zmysle. Náhodný výber umožňuje neskreslený odhad vplyvu času v škole na výsledky, pretože nezávisí od faktorov, ktoré by mohli tiež ovplyvniť výsledky testu, ako napríklad socioekonomické zázemie žiaka.

Aká bola ďalšia štúdia?

Tá sa zamerala na PISA testy. Porovnávala vplyv času, ktorý mali žiaci pridelený na jednotlivé predmety. Medzi školami aj krajinami zväčša existujú rozdiely v tom, koľko hodín týždenne má v priemere žiak matematiku, jazyk či prírodné vedy. Vieme tak odhadnúť priemerný vplyv počtu vyučovacích hodín na výsledky v danom predmete.

Čo tieto štúdie ukázali?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Školstvo

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie