Denník N

Hayek a Piketty debatujú o ústavnom návrhu daňovej brzdy

Autor je ekonóm, pracuje v Kancelárii prezidentky SR. Jeho názory vyjadrujú jeho názory. Nie je členom žiadnej politickej strany

Do parlamentu sa snaží dostať novela ústavy, ktorá by určila strop pre výšku príjmov štátu. Dane nebudú rásť – argument za zavedenie daňovej brzdy je síce len jeden, ale o to viac je zrozumiteľnejší a pre verejnosť atraktívnejší.

Argumenty proti až také atraktívne nie sú, ale zase je ich mnoho. Začínajú na technickej úrovni a končia na filozofickej.

Ďuranov učebnicový argument

Radovan Ďurana ilustruje potrebu zavedenia daňovej brzdy na krajcoch chleba. Prvý krajec zachráni hladujúceho človeka pred smrťou, druhý dodá energiu, tretí zasýti, sedemnásty privodí nevoľnosť a dvadsiaty deviaty obezitu. Ekonomické učebnice toto podobenstvo poznajú ako zákon klesajúceho úžitku. Ďurana tvrdí, že tento zákon platí vždy a všade. Aj v daňovej, aj vo výdavkovej politike. Čím viac daní štát vyberie, tým neefektívnejšie ich bude podľa Ďuranu míňať.

Skutočnosť tomu nenasvedčuje. Menšie štáty nie sú efektívnejšie. Existuje množstvo štátov s nízkym prerozdelením, ktoré nedokáže zabezpečiť ani základné služby, ako napríklad bezpečnosť. Existujú štáty s obrovským prerozdelením, ktoré majú mimoriadne efektívnu štátnu správu, minimálne plytvanie a sú na vrchole rebríčka konkurencieschopnosti.

Na efektivitu verejných politík má výška daní zanedbateľný vplyv. Efektivitu štátu primárne podmieňujú kultúrne tradície, historická skúsenosť, sila občianskej spoločnosti, inštitucionálne ukotvenie a úroveň právneho štátu.

Ďurana ďalej tvrdí, že nikde nie je napísané, že spoločenské problémy sa majú riešiť len väčšími verejnými výdavkami. Áno, to je svätá pravda. Rovnako by nikde nemalo byť napísané, že tieto problémy je zakázané riešiť väčším prerozdelením. Nech tento spor rozhodnú ľudia vo voľbách.

Pikettyho empirická kontra

Predstavte si, že existujú štáty, kde všetci občania zarábajú rovnako. Takéto štáty nepotrebujú redistribučnú politiku, lebo všetci sú rovnako chudobní aj rovnako bohatí. Verejné výdavky budú preto veľmi nízke a dane tiež. V militaristickom štáte, ktorého občania chcú mať jadrové zbrane, sa budú platiť trochu vyššie dane než v štáte pacifistickom. Inak veľké rozdiely nebudú.

A teraz si predstavte, že vedľa nich vznikne štát, v ktorom celý produkt vytvára jeden človek, prípadne hŕstka ľudí. Zvyšok populácie síce pracuje, ale nezarába. Takýto štát dokáže prežiť len vďaka veľkému prerozdeleniu. V opačnom prípade bude život extrémne bohatých síce prepychový, ale veľmi krátky. Dane v moderných spoločnostiach slúžia aj ako decentná ochrana voči hnevu nemajetných. Taká už je ľudská povaha.

Príjmová a majetková nerovnosť nie sú nemenné veličiny. Sú obdobia, keď nerovnosti prirodzene klesajú, a naopak. Thomas Piketty si postavil kariéru na tvrdení, že teraz žijeme v dobe, keď nerovnosť rastie a bude rásť. Dôvodom je globalizácia, nastupujúca robotizácia a digitalizácia, monopolizácia trhov, úpadok kolektívneho vyjednávania a popularita daňových rajov. Rastúcu nerovnosť budú štáty, v záujme udržania stability, v budúcnosti korigovať väčším prerozdelením. Len Slovensko nebude môcť robiť nič, lebo mu zviazali ruky ústavným zákonom.

Hayekovo strašenie totalitou

Advokáti nízkych daní majú jeden veľmi silný tromf, ktorým dokazujú,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dane a odvody

Dlhová brzda

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie