Ekonomický newsfilter: Štát zvoláva povinné byrokratické cvičenie a vyberá naň vstupné 33 eur

V J&T BANKE zodpovedne spravujeme majetok rodín už tri desaťročia. V investovaní si budeme rozumieť.

Dobrý deň,

ak sa chcete rozčúliť nad odvahou štátu vyberať dane alebo iné poplatky a pridávať povinnosť podnikateľom hocikedy, keď si to zmyslí, prečítajte si, čo píšeme v dnešnom vydaní o novej povinnosti pre všetky slovenské firmy.

A na vyváženie, ekonóm Libor Melioris zase vo svojom komentári vysvetľuje, prečo napriek častým svojvoľnostiam štátu nie je dobrý nápad, aby bolo v ústave napísané, aké najvyššie možné dane môžeme mať.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Vybral Konštantín Čikovský.

1. Štát ľuďom udelil rodné čísla a teraz ich od firiem za peniaze pýta späť

Štát žiada od prakticky všetkých 300-tisíc slovenských firiem, aby súdu nahlásili rodné čísla všetkých svojich zástupcov a zaplatili za to každá 33 eur. Výnimky majú len firmy, ktoré vznikli po konci septembra 2020.

Firmy majú na zápis rodných čísel svojich ľudí ešte 19 mesiacov, musia to urobiť do konca septembra 2022.

Ak však chcú dovtedy čokoľvek zmeniť v obchodnom registri – napríklad pridať nového konateľa, musia najprv nahlásiť rodné čísla všetkých ostatných štatutárov, spoločníkov, členov dozornej rady či vedúcich organizačných zložiek.

Štát tie dáta má, ale zväčša v papierových dokumentoch, no potrebuje ich elektronicky. Na výber mal dve možnosti, ako ich prepis zariadiť.

• Prvá možnosť bola dať súdom peniaze, aby najali ľudí, ktorí tie rodné čísla prepíšu z papierových dokumentov a iných verejných registrov do elektronického obchodného registra.
• Druhá možnosť bola prikázať firmám, aby to súdu nahlásili vo formulári na slovensko.sk.
• Štát sa napokon rozhodol, že on to robiť nebude, ale prikáže to urobiť firmám zákonom a ešte ich aj prinúti mu za to zaplatiť.

Čo rok, to nová absurdná povinnosť: Účtovníci na svojich fórach už povinnosť nahlasovať rodné čísla štatutárov nazvali „byrokratickým branným cvičením“, ktoré prirovnávajú ku koncu roka 2019, keď zasa štát od každej firmy pýtal zápis jej konečného užívateľa výhod.

Z pohľadu väčšiny podnikov, ktoré neobchodujú so štátom a majú v registri viditeľných slovenských vlastníkov, to už vtedy vyzeralo absurdne. Rozdiel oproti súčasnosti je v tom, že pred rokom štát doplnenie údajov do registra vyžadoval tiež zákonom a tiež sa vyhrážal pokutami, aspoň však za zápis zmeny nepýtal peniaze.

Aké majú firmy teraz možnosti:

• Firmy, ktoré chcú mať z princípu všetko čím skôr v poriadku, za 33 eur požiadajú cez slovensko.sk o zápis rodných čísel svojich zástupcov a doložia ho skenom ich rodných listov.
• Firmy, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch aj tak žiadať o inú zmenu v registri, dajú žiadosť súdu v jednom balíku a zaplatia tak 33 eur len raz.
• Firmy, ktoré sa tým nechcú obťažovať, a nechcú platiť 33 eur za zápis rodného čísla do neverejnej časti registra, by mali len čakať, ako sa bude štát správať po septembri 2022.

Čo naozaj hrozí alebo nehrozí za nezapísanie rodných čísel: Súdy takmer isto nezačnú také firmy naozaj pokutovať, pretože ich budú desiatky alebo aj stovky tisícov.

Analogicky to je pri spomínanej staršej povinnosti zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra (nie do špeciálneho protischránkového registra pre obchody so štátom).

Štát vlastne ani nevie, koľko podnikov si túto povinnosť splnilo, koľko nie, a registrové súdy nemajú motiváciu to akokoľvek riešiť. Ministerstvo spravodlivosti preto len teraz objednalo zmenu softvéra registra. Ten má sudcov upozorniť na firmy, ktoré odignorovali zápis užívateľov výhod do všeobecného obchodného registra.

Viac o téme: Zápis rodného čísla do obchodného registra môže byť ďalší byrokratický nezmysel (Zuzana Kollárová/E)

2. Elektronické občianske už treba vyhlásiť za prehru

Čerstvé čísla o prihlasovaní ľudí a firiem do schránok na vládnom portáli slovensko.sk ukazujú, že ani minulý rok sa štátu nepodarilo presvedčiť kritickú masu ľudí, aby používali elektronický občiansky preukaz s heslom a s čítačkou.

Pred dvoma rokmi použilo slovensko.sk 10 percent ľudí, ktorí majú občiansky s čipom, tento rok ich bolo napriek vládnej kampani len o málo viac – 12 percent spomedzi vlastníkov takzvaného eID.

Prečo to je dôležité: Minulý rok mali všetci podnikatelia povinnosť komunikovať so štátom už len elektronicky. Podľa zverejnených čísel to však bolo pre nich zrejme také komplikované, že to nechali na svojich účtovníkov a slovensko.sk nezačali používať dramaticky viac.

Ani ponuka elektronických verejných služieb pre nepodnikateľov nebola taká lákavá, aby priniesla prelom.

Riešenie sú mobily: Štát by mal preto vzdať snahu pretlačiť používanie občianskych s čítačkou a pretláčať autorizáciu cez mobily. Tým ľudia viac rozumejú, pretože ich denne bezpečne používajú napríklad pri platení.

Ján Suchal zo Slovensko.Digital, ktorý upozornil na slabé čísla občianskych s čipom, tiež odporúča dôraz na mobilné riešenie. Pýta sa však, prečo štát trvá na vývoji vlastného riešenia, keď si už v spolupráci so ZMOS objednal a dostal podobný produkt.

Ten úspešne funguje, no súčasné vedenie ministerstva informatizácie ho odmietlo prijať za svoj. Argumentuje, že ide o takú dôležitú vec, že by bolo lepšie, ak by v tom bol štát úplne nezávislý od externých dodávateľov.

Výsledok je, že mobilné riešenie pripojenia k štátnym webom príde najmenej o rok neskôr, ako by mohlo.

Viac o téme:  Štát nevie donútiť ľudí, aby používali Kaliňákov elektronický občiansky (Marianna Onuferová/E)

3. Stratovú banku si kúpil väčší hráč za 64 miliónov

Belgický vlastník KBC zverejnil cenu, za ktorú kúpil väčšinu akcií slovenskej OTP Banky od jej maďarského vlastníka. Prinútili ho k tomu slovenské zákony, ktoré niektoré informácie vyžadujú pri oznámení ponuky na odkup akcií od drobných akcionárov.

Čo ukázal povinný inzerát: Skupina KBC zaplatila za OTP Banku zhruba 64 miliónov eur. Keďže OTP mala okolo 200-tisíc klientov, v priemere zaplatil nový vlastník za jedného klienta vyše 300 eur.

OTP Banka pritom už dlho nevykazovala zisky, jej maďarský akcionár jej skôr musel do kapitálu dokladať. KBC však už na Slovensku vlastní ČSOB a spojením s OTP by mala nová väčšia banka výrazne ušetriť na prevádzkových nákladoch. Bude mať kde, keďže OTP bývala najmenej efektívna slovenská banka – najväčšiu porciu jej prevádzkových nákladov požierala administratíva.

Ešte prekvapujúcejšie je, že nový majiteľ OTP zaplatil maďarským majoritným akcionárom za akcie o polovicu menej, ako teraz núka malým investorom. Vysvetlenie tohto kroku nie je známe, stojí však za zapamätanie – doteraz bolo skôr problémom, že malí akcionári dostávali pri vstupoch investorov výrazne horšie ponuky ako tie, za ktoré sa predával hlavný balík akcií.

Viac o téme: Maďari dostali za akcie OTP Banky len polovicu ceny, ktorú Belgičania ponúkli drobným investorom (Martina Kláseková/E)

4. Rattaj prepustí pätinu ľudí

Majiteľ najväčších slovenských lyžiarskych stredísk TMR plánuje zrušiť 260 pracovných miest. Zdôvodňuje to vplyvom pandémie na cestovný ruch.

• Hromadné prepúšťanie sa dotkne 180 ľudí v slovenských horských strediskách, akvaparkoch a manažmente.
• Ďalších 80 zamestnancov ukončí prácu vo firme pre vypršanie zmluvy na dobu určitú, ukončenie skúšobnej lehoty alebo odchod do dôchodku.

TMR uviedla, že po hromadnom prepúšťaní bude zamestnávať 1100 ľudí, z toho väčšinu v slovenských prevádzkach. Podniká aj v Česku, Poľsku a Rakúsku.

Slovensko po vypuknutí pandémie v marci uzavrelo lyžiarske strediská, ktoré predčasne ukončili sezónu. V decembri sa niektoré skiareály otvorili, ale len dočasne. Karanténne opatrenia ovplyvnili aj fungovanie wellnescentier či akvaparkov a cesty zahraničných turistov na Slovensko.

Tatry mountain resorts vlastní strediská a hotely vo Vysokých a v Nízkych Tatrách, kľúčovým akcionárom je Igor Rattaj. S akciami firmy sa okrem toho obchoduje na burzách v Bratislave, Prahe a vo Varšave.

5. Investori Woltu veria

Wolt získal od investorov ďalších 530 miliónov dolárov na financovanie expanzie mimo donášky jedla z reštaurácií. Služba pôvodom z Fínska funguje od roku 2015, vlani rozšírila pôsobnosť o rozvoz potravín a retailových položiek.

Rastie, ale stále v strate: Wolt vďaka širšiemu záberu vlani strojnásobil tržby na 345 miliónov dolárov, čistá strata sa pohybovala okolo 45 miliónov dolárov.

Vrátane čerstvej investície získal doposiaľ celkovo 856 miliónov dolárov.

Firma neuviedla, na akú sumu ju ocenila najnovšia investícia. Podľa portálu Techcrunch je z minulých investičných kôl známe, že Wolt sa už zaradil medzi európskych jednorožcov, čiže k podnikom, ktorých hodnota presiahla jednu miliardu dolárov.

Wolt pôsobí v 23 krajinách a zhruba 130 mestách, spolupracuje s viac ako 30-tisíc reštauráciami. Na slovenský trh prišiel na jeseň 2019, zabezpečuje donášku jedla napríklad zo siete McDonald’s.

Viac textov za vaše predplatné:

Firma bývalého politika HZDS auditovala štátne lesy za 220-tisíc eur ročne. Iným teraz lesníci platia 66-tisíc – Ivan Haluza o upratovaní v Lesoch

Hayek a Piketty debatujú o ústavnom návrhu daňovej brzdy – Ekonóm Libor Melioris o návrhu SaS

Covid-19 spôsobil ekonomike mediteránnych krajín obrovské prepady – Kristina Böhmer o Taliansku, Španielsku a Portugalsku

Revolúciu vo verejnom obstarávaní neprináša len Holý, ale aj Kolíková. A je tiež problematická – Veronika Prušová o argumentoch sudcov a mimovládok