Brexit: relikvia alebo happyend?
Rok 2020 spečatil takmer polstoročie členstva Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Aké ekonomické dôsledky môže mať 2000-stranová dohoda o brexite pre európsku ekonomiku?
Autorka je hlavnou ekonómkou Globsecu
Brexit raz bude mať v geopolitickej histórii Európy špeciálne miesto. Nielen vzhľadom na štyri roky agónie medzi referendom a samotným vystúpením Britov z Únie. Už teraz totiž slúži ako pripomienka obdobia neregulovaných sociálnych médií.
Pozoruhodné je aj načasovanie brexitu v kontexte ústavného vandalizmu a bezprecedentného odchodu Donalda Trumpa z postu prezidenta USA, ale aj spúšte napáchanej koronou. Tieto udalosti ho umiestňujú na škálu kamsi medzi prežitok, zbytočnosť a luxus, ktorý si teraz nikto nemôže dovoliť.
Po rokoch nákladných rokovaní je však rozvod dokonaný a dosiahnutá dohoda začína novú etapu pre ekonomiky na oboch stranách Lamanšského prielivu. Zo štyroch slobôd voľného pohybu – tovarov, služieb, osôb a kapitálu –, ktoré členstvo v Európskej únii zabezpečuje, sa na základe dohody podarilo zachovať len tú prvú. No aj v tomto prípade síce pohyb tovaru nie je zaťažený clami alebo kvótami, ale podlieha byrokracii v podobe licencií na vybrané tovary a auditov. To znamená, že obchodovanie s Britániou nielenže zahŕňa relatívne vyššie transakčné náklady pre firmy, ale v praxi aj zdržuje dodávky z a do Británie, čo predstavuje problém pre dodávateľské reťazce.
Nejde však len o byrokraciu. Mnohé európske podniky „z voleja“ odmietli obchodovať s Britániou, lebo od prvého januára čelia vyšším nákladom, aby dosiahli súlad s novými daňovými pravidlami. Po novom sa totiž