Týždeň v európskej ekonomike: Komisia pripravuje uhlíkové clo, môže spôsobiť konflikt s USA

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

• Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA.
• V oblasti umelej inteligencie vedú Spojené štáty, Čína rýchlo napreduje, Európa zaostáva.
• Kríza zmenila trh práce, digitálne technológie prinášajú príležitosti aj riziká.

1. Európa zvažuje podobu uhlíkového cla, môže to byť problém pre USA

Európska komisia plánuje predstaviť návrh na uhlíkové clo toto leto. Uplatňovať sa má na dovoz z krajín, v ktorých sú regulácie emisií skleníkových plynov výrazne slabšie než v EÚ. Jeho zavedenie je dôležitou súčasťou klimatických plánov Únie, ale aj dohody o protikrízovom balíku obnovy.

Na čo má clo slúžiť

Uhlíkové clo má pomôcť európskym firmám pred neférovou konkurenciou z krajín mimo EÚ. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. V Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť nemajú. Lacnejšie importy by teda mohli z európskeho trhu vytlačiť domácich výrobcov.

V súčasnosti získavajú firmy množstvo povoleniek bezplatne. Cena tých, ktoré musia nakúpiť na trhu, sa pohybuje okolo 30 eur za tonu. Podľa štúdie AFEP však prijaté klimatické plány situáciu zmenia. Množstvo bezplatne prideľovaných povoleniek sa zníži, systém obchodovania sa rozšíri na nové sektory. Cena tony emisií by sa mala v roku 2030 vyšplhať na 40 eur, v roku 2050, keď chce Únia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, až na 230 eur.

Okrem toho má príjem z predaja povoleniek slúžiť ako jeden zo zdrojov splácania pôžičiek, ktorými EÚ financuje 750-miliardový protikrízový rozpočet.

Ako má clo vyzerať

Komisia v súčasnosti zvažuje možné podoby uhlíkového cla. Malo by sa vzťahovať len na niektoré sektory, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú výroba cementu, oceliarstvo a chemický priemysel. Komisia by mohla začať s nerastnými surovinami, aby systém vyskúšala, až potom by prešla na komplexnejšie produkty.

Zvažuje dva spôsoby výberu cla: vo forme dane vyberanej na hraniciach alebo pomyselného poplatku za emisie, ktorý by odzrkadľoval systém obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS).

Pravdepodobne to však bude druhá možnosť. Alternatíva dane vyberanej na hraniciach má dva problémy: v otázke daní je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín, čo by skomplikovalo prijatie. Okrem toho by takáto daň mohla byť nekompatibilná s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

V druhej alternatíve by importy neboli „zdanené“, ale museli by si nakúpiť zodpovedajúce množstvo pomyselných emisných povoleniek. Tieto by však neboli obchodovateľné na EU ETS.

Na čo sa má uplatniť

Uhlíkové clo sa má uplatňovať na dovozy z krajín, ktoré nemajú adekvátny systém obmedzovania emisií. To neznamená, že musia mať rovnaké pravidlá ako EÚ. No cena emisií by sa mala premietať do ceny produktu.

Niektorú z foriem emisných povoleniek či uhlíkovej dane zaviedlo alebo plánuje viacero krajín. Nie vždy však znamenajú adekvátne započítanie environmentálnych nákladov do ceny produktu. Vo vzťahu k uhlíkovému clu EÚ sa najčastejšie spomína Čína, najmä čínska oceľ. Proti európskym plánom sa však už v minulosti ohradilo aj Rusko. Obáva sa, ako zasiahnu jeho vývoz energetických surovín.

Krajiny so systémom obchodovania s emisiami a uhlíkovou daňou (2019)

(zelená: zavedený alebo plánovaný systém obchodovania s emisiami, modrá: zavedená alebo plánovaná uhlíková daň, žltá: zvažovaný systém obchodovania s emisiami alebo uhlíková daň)

V čom môže byť problém

Problém môže nastať pri krajinách, ktoré síce nemajú federálny systém uhlíkového cla či obchodovania s emisiami, no majú ho niektoré ich štáty. To je prípad USA, kde obchodovanie s emisiami funguje v Kalifornii alebo Oregone.

Dôvodov je viacero. Federálne dane či pravidlá v tejto oblasti nemajú veľa podporovateľov ani medzi demokratmi. Vplyv má aj lobing fosílnych spoločností; v minuloročnom volebnom cykle investovali ropné a plynárenské spoločnosti do kampaní viac ako 120 miliónov dolárov. Pravda, až 84 percent z nich šlo republikánom.

V každom prípade, hoci prezident Joe Biden plánuje opäť pripojiť podpis USA pod Parížsku klimatickú dohodu a jeho plán oživenia ekonomiky má silný klimatický komponent, žiaden federálny systém nacenenia emisií neplánuje. Zároveň však oznámil, že chce chrániť americkú ekonomiku pred environmentálnym dampingom zavedením poplatkov alebo kvót na uhlíkovo intenzívne tovary z krajín, ktoré si neplnia klimatické záväzky.

Otázkou preto je, ako budú Spojené štáty reagovať na európske clo, ktoré by postihlo aj ich export. Americké firmy môžu tlačiť na zavedenie federálneho systému, vďaka ktorému by sa uhlíkovému clu v EÚ vyhli.

Možnosťou však je aj obchodný konflikt a americké protiopatrenia.

2. Vo vývoji umelej inteligencie vedú Američania, Čína rastie, Európa zaostáva

Podľa štúdie Nadácie pre informačné technológie a inovácie vedú Spojené štáty v kľúčových oblastiach ako investície do startupov a financovanie výskumu a vývoja. Európania publikujú množstvo vedeckých prác.

Štúdia hodnotila stav vývoja umelej inteligencie pomocou 30 samostatných metrík vrátane ľudského talentu, výskumnej činnosti, komerčného vývoja a investícií do hardvéru a softvéru. Na čele rebríčka sú USA so skóre 44,6 bodu (zo 100), nasledujú Čína s 32 bodmi a Európska únia s 23,3 bodu.

Prečo Európa zaostáva

Prieskum tvrdí, že Američania majú vedúce postavenie v kľúčových oblastiach, ako sú investície do startupov a financovanie výskumu a vývoja. Čína však poskočila v niekoľkých oblastiach a minulý rok mala k dispozícii najviac z 500 najvýkonnejších superpočítačov na svete, presne 214. Na porovnanie, Spojené štáty majú v súčasnosti 113 a EÚ 91 superpočítačov.

EÚ zaostávala najmä vo financovaní rizikovým a súkromným kapitálom, zatiaľ čo sa jej lepšie darilo vo zverejňovaní výskumných prác. V správe sa uvádza, že Čína v roku 2018 zverejnila 24 929 výskumných prác týkajúcich sa umelej inteligencie. V prípade Európskej únie to bolo 20 418 príspevkov. Američania publikovali na tému 16 233 prác.

Prečo je to problém

Podľa IDC narástol trh AI (softvér, hardvér a služby) v minulom roku medziročne o 12,3 percenta a dosiahol 156,5 miliardy dolárov. Jeho rast čiastočne spomalila pandémia, no do roku 2024 by mal dosiahnuť 300 miliárd dolárov pri 17,1-percentnom ročnom raste.

Umelá inteligencia je jednou z kľúčových oblastí digitálnych technológií. Využíva sa napríklad pri automatizácii a optimalizácii procesov či spracovaní veľkého množstva dát. AI aplikácie sú dôležité v digitalizácii a automatizácii priemyslu aj služieb.

Zaostávanie vo výskume, vývoji a v aplikácii AI teda pre Európu znamená aj ohrozenie konkurencieschopnosti v iných odvetviach priemyslu a služieb.

Čo sa snaží robiť Európa

Ak si chce Európa udržať konkurencieschopnosť, musí podľa správy posilniť daňové stimuly na výskum a rozšíriť verejné výskumné ústavy zaoberajúce sa umelou inteligenciou.

Podporou výskumu a využitia umelej inteligencie sa zaoberá stratégia pre AI. Okrem zvýšenia investícií z európskeho rozpočtu, najmä z programu Horizont, sa snaží prepájať iniciatívy ostatných aktérov – väčšina peňazí v sektore prichádza od členských krajín a firiem.

V čom môže byť problém

V prvom štvrťroku 2021 má Komisia zverejniť návrh legislatívy pre umelú inteligenciu. Využitie AI v niektorých oblastiach je kontroverzné, môže zasahovať do osobnej slobody či ochrany osobných údajov. Výskumy ukazujú, že AI technológie sa čoraz viac využívajú na sledovanie občanov.

V EÚ aj preto rastie tlak na obmedzenie využívania AI v niektorých oblastiach. Podľa Bielej knihy o AI (2020) by mali aplikácie vo vysokorizikových oblastiach podliehať hodnoteniu nezávislých certifikačných centier.

Európske snahy o reguláciu umelej inteligencie však môžu naraziť na medzinárodné pravidlá. Na pôde Svetovej obchodnej organizácie prebiehajú rokovania o dohode o elektronickom obchode; mala by sa týkať aj narábania s údajmi. Podľa správy Federácie nemeckých spotrebiteľských organizácií by takáto globálna dohoda mohla zabrzdiť európske snahy o reguláciu AI vo viacerých oblastiach.

3. Zmeny na trhu práce budú pokračovať aj po pandémii, digitálne technológie sú príležitosťou aj rizikom

O zmenách na trhu práce v dôsledku pandémie sme písali už minulý týždeň. Hoci vakcináciu sprevádzajú problémy a meškania, zvyšuje nádej na koniec mimoriadnych opatrení. Pokiaľ ide o trh práce, niektoré zmeny budú trvalé.

Čo sa zmenilo

Pred pandémiou pracovalo pravidelne z domu len 5 percent Európanov. Podľa odhadov správy Eurofoundu sa toto číslo vyšplhalo na 40 percent. Niektorí z nich sa po pandémii vrátia na pracoviská – buď za interakciami s kolegami, alebo z rozhodnutia firmy. Chýbajúci sociálny kontakt môže oslabiť inovatívne myslenie či produktivitu. Časť ľudí však ostane pracovať z domu, prípadne sa zvýši flexibilita pri organizácii práce.

Pre firmy znamenala pandémia nutnosť zintenzívniť využívanie digitálnych technológií. Októbrový prieskum McKinsey tvrdí, že „kríza covid-19 je (z hľadiska využívania technológií) bodom zlomu historických rozmerov“.

Jednou zo zmien je intenzívnejšie využívanie AI technológií na kontakt so zákazníkmi, skvalitnenie služieb, optimalizáciu procesov, ale aj monitorovanie zamestnancov.

V čom môže byť problém

V súvislosti s trhom práce to môže znamenať rýchlejšie nahradenie ľudí technológiami. O vplyve automatizácie a robotizácie na množstvo a typ pracovných miest sa diskutuje už dlhšie. Či už digitalizácia množstvo pracovných miest zníži, alebo vytvorí viac nových, určite transformuje požiadavky na zamestnancov aj podobu práce.

Obavy sa týkajú aj obmedzovania práv pracujúcich. Digitálne technológie sa môžu využívať na monitoring zamestnancov či narúšať oddelenie pracovného a voľného času.

Aj preto Európsky parlament vyzval na prijatie zákona, ktorý by garantoval pracovníkom právo na „digitálne odpojenie“ – právo neprijímať pracovné hovory, e-maily či iné správy mimo pracovného času bez postihov zo strany zamestnávateľa.

Podľa prieskumu Eurofoundu je u ľudí pracujúcich z domu dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že prekročia 48-hodinový týždenný pracovný čas. Takmer 30 percent ľudí pracujúcich z domu hlási, že sa práci venujú aj počas voľného času niekoľkokrát do týždňa, až každý deň. Na pracovisku je to menej ako 5 percent. Európsky parlament nemá formálne právo zákonodarnej iniciatívy, Komisia ho však väčšinou fakticky uznáva a predloží návrh legislatívy.

Podiel pracujúcich hlásiacich zasahovanie práce do voľného času (v %) podľa spôsobu práce (EÚ28, 2015)

(zelená: práca počas voľného času denne alebo niekoľkokrát za týždeň, modrá: neschopnosť koncentrovať sa na prácu vždy alebo takmer vždy, TICTM: telepráca alebo mobilná práca prostredníctvom IKT)

Ďalšie správy

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií vzhľadom na veľký počet prijatých pripomienok a hrozbu veta zo strany desiatich členských štátov vrátane Slovenska. Tie požadujú zmiernenie limitov na zemný plyn. Nové pravidlá majú klasifikovať investície podľa toho, ako prispievajú k zelenej transformácii. Podľa nedávnej štúdie Európskej bankovej federácie a UNEP je jednou z najväčších výziev implementácie taxonómie dostupnosť spoľahlivých dát. Európska komisia vyzvala poradcov, aby pravidlá taxonómie prepracovali.

Najviac diskutovanou otázkou je pozícia zemného plynu. Niektoré členské krajiny ho považujú za „prechodné palivo“, umožňujúce prechod od uhlia k obnoviteľným zdrojom. Viaceré finančné inštitúcie sa však od jeho financovania odkláňajú. Prezident Európskej investičnej banky, najväčšej verejnej banky na svete, Werner Hoyer vyhlásil, že EIB tento rok definitívne ukončí investície do plynárenstva. Je to o dva roky skôr, než banka pôvodne zamýšľala.

Európska centrálna banka nechala nulovú základnú úrokovú mieru. Depozity bánk sú naďalej úročené mínus 0,5 percenta. Rada guvernérov rozhodla aj o pokračovaní nákupov dlhopisov v rámci protipandemického programu PEPP. Zároveň však rozhodla, že ak sa podmienky na finančných trhoch zlepšia, nemusí využiť celý objem programu. Môže to naznačovať blížiace sa sprísnenie menovej politiky.

Podľa portugalského ministra financií Joãa Leãa by mali byť európske rozpočtové pravidlá naďalej suspendované v dôsledku druhej vlny pandémie. EÚ pozastavila účinnosť pravidiel pre maximálny dlh a deficit minulú jar, aby krajinám vytvorila fiškálny priestor na podporu ekonomík. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis nedávno vyhlásil, že ďalšie suspendovanie pravidiel bude závisieť od vývoja hospodárstva. Komisia situáciu posúdi na prelome mája a júna. Podľa predpovedí by sa však európska ekonomika mohla dostať na predkrízovú úroveň až v roku 2022.

Dlh v krajinách eurozóny dosiahol v treťom štvrťroku minulého roka 97,3 percenta, v EÚ 89,8 percenta. Najviac zadlženou krajinou je Grécko, jeho dlh rástol najrýchlejšie medzi druhým a tretím štvrťrokom 2020.

Podiel vládneho dlhu k HDP, 2020Q3 (v %)

Zmena pomeru vládneho dlhu k HDP medzi 2020Q3 a 2020Q2 (v %)

Európska komisia chce opäť prísť s návrhom na zavedenie jednotných nabíjačiek na elektronické zariadenia – telefóny, laptopy, čítačky či tablety. Výrobcovia nesúhlasia, Komisia však argumentuje ekológiou. S iniciatívou prišiel ešte koncom minulého roka Európsky parlament, návrh legislatívy chce Komisia predstaviť do leta.

V apríli by sa mala Európska centrálna banka rozhodnúť, či bude pokračovať v prípravách na zavedenie digitálneho eura. Na digitálnych menách pracujú aj iné centrálne banky; tlačia ich do toho technologické inovácie transformujúce finančný sektor aj rastúci počet a popularita súkromných digitálnych mien.

Európska komisia navrhne rozšírenie zákazu fajčenia na verejných miestach na elektronické cigarety a iné fajčiarske produkty, vyplýva to z uniknutého návrhu stratégie boja proti rakovine, ktorá má byť zverejnená koncom roka. Chce aj revidovať pravidlá zdanenia tabakových výrobkov, ich cezhraničného nákupu fyzickými osobami, ako aj možnosti reklamy. Cieľom je, aby do roku 2040 v Európe vyrástla „úplne nefajčiarska generácia“. Podobným spôsobom plánuje postupovať v prípade alkoholu.

Európska únia odsúdila zatknutie ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a násilné zákroky proti protestom, no zástupcovia členských krajín sa nedohodli na sprísnení sankcií voči Rusku. Európsky parlament však vyzval na podstatné sprísnenie sankčného režimu. Ruský kapitál s nejasným pôvodom by podľa europoslancov nemal byť v Európe vítaný. Súčasne vyzvali na okamžité zastavenie stavby Nord Stream 2. Proti je aj nová americká administratíva, podľa prezidenta Bidena je plynovod „pre Európu zlou dohodou“. Nemecká vláda, ktorá je hlavným advokátom projektu, však medzi ním a zatknutím Navaľného nevidí spojitosť. Naďalej podporuje dostavbu, na svojej strane má aj nemeckých podnikateľov.

Európska komisia otvorila verejné konzultácie k posilneniu systému zemepisných označení. Európska únia chráni názvy takmer 3 400 poľnohospodárskych produktov a potravín zo špecifických geografických oblastí prostredníctvom štyroch schém: zemepisné označenie (GI), chránené označenie pôvodu (PDO), chránené zemepisné označenie (PGI), zaručená tradičná špecialita (TSG). Verejné pripomienky môžu prichádzať do 9. apríla.

Európsky parlament žiada prísnejšie pravidlá pre zoznam daňových rajov. Podľa europoslancov je súčasný systém neefektívny, nezachytáva najhoršie prípady. Na zaradenie do zoznamu daňových rajov by sa mali používať aj iné kritériá než len preferenčná daňová sadzba. Zároveň by mali byť sprísnené kritériá na odstránenie krajiny zo zoznamu.

Materská spoločnosť Google sa dohodla so skupinou francúzskych vydavateľov na rámcových pravidlách rešpektovania autorských práv. Alphabet bude vydavateľom za zobrazovanie ich online obsahu platiť. Sumy neboli zverejnené, ide o prvý prípad takejto dohody v Európe.

Cloud computing využívalo v minulom roku len 36 percent európskych firiem. Najväčší podiel je v severských krajinách; vo Fínsku to boli až tri štvrtiny firiem. Slovensko je s niečo viac ako 20-percentným podielom v poslednej štvrtine európskych krajín.

Podiel firiem využívajúcich cloud computing (2020, v %)

Európska komisia pripravuje kódex pre poľnohospodárov, potravinárov a predajcov. Cieľom je zvýšiť udržateľnosť výroby a distribúcie potravín, uľahčiť spotrebiteľom výber zdravých a udržateľných produktov. Hlavnou cieľovou skupinou sú firmy nachádzajúce sa medzi farmármi a spotrebiteľmi – spracovatelia, reštaurácie a hotely, predajcovia potravín. Kódex má byť pripravený na podpis v júni 2021.

Český parlament schválil zákon o povinných kvótach na domáce potraviny vo veľkých supermarketoch. Zástupcovia ôsmich krajín už proti zákonu protestovali, považujú ho za diskrimináciu zahraničných výrobkov. Ak novela vstúpi do platnosti, Česko bude takmer určite čeliť žalobe na Súdnom dvore EÚ.

V roku 2020 boli hlavným zdrojom výroby energie v EÚ obnoviteľné zdroje, prvýkrát prekonali fosílne palivá. Podľa štúdie think-tanku Ember a Agora Energiewende podiel uhlia a plynu klesol na 37 percent, obnoviteľné zdroje vzrástli na 38 percent, zvyšných 25 percent vyrobili jadrové elektrárne.

Podiel zdrojov na výrobe elektrickej energie (v %, EÚ27)

(čierna: fosílne, zelená: obnoviteľné zdroje, sivá: bioenergia, svetlomodrá: voda, červená: iné obnoviteľné, žltá: slnko, modrá: vietor)

Taliansky premiér rezignoval, pokúsi sa však vytvoriť novú vládu. Minulý týždeň prežil Giuseppe Conte hlasovanie o dôvere v oboch komorách parlamentu, po odchode poslancov okolo bývalého premiéra Mattea Renziho však stratil parlamentnú väčšinu. Jedným z dôvodov konfliktu údajne boli kompetencie v rozhodovaní o použití európskych peňazí na oživenie ekonomiky.

Boeing plánuje do roku 2030 uviesť lietadlo, ktoré bude schopné využívať stopercentné biopalivá. Súčasné technológie umožňujú miešanie biopalív len do 50 percent objemu.

Štatistika: Európska únia je lídrom v oblasti zelených inovácií

Podľa správy Európskej investičnej banky (EIB) je EÚ globálnym lídrom v zelených inováciách. Firmy však hlásia, že v pokrízovom roku plánujú znížiť investície minimálne o 25 percent. To môže oslabiť ich inovačnú kapacitu.

Hoci vo väčšine oblastí digitálnych technológií vedú Spojené štáty (o zaostávaní EÚ za USA a Čínou v oblasti umelej inteligencie píšeme vyššie), Európska únia vedie v inováciách, ktoré sú zelené a súčasne digitálne.

Jedným z ukazovateľov je podľa EIB množstvo patentov. EÚ registrovala o 50 percent viac patentov v oblasti zelených technológií než USA. Japonsko a Čína zaostávajú ešte viac. Pri patentoch kombinujúcich zelené a digitálne technológie je vedenie EÚ voči USA až 76-percentné.

Počet registrovaných zelených patentov (vľavo) a zelených a súčasne digitálnych patentov (vpravo) podľa krajiny pôvodu

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.