Denník N

Priekupníci s pôdou pod Jaguar majú aj pozemky v okolí plánovanej diaľnice

Zdroj: NDS
Zdroj: NDS

Na pozemkoch pod plánovanou automobilkou mali obchodníci s pôdou zarobiť takmer dva milióny eur. Pri veľkom obchvate Bratislavy by to mohli byť len na jednej parcele tri milióny eur.

Firma Poľnohospodárska pôda sa zrejme vyzná v biznise s pozemkami. Od júna kupovala pôdu v Lužiankach pri Nitre, meter štvorcový za niekoľko desiatok centov.

Dnes má pritom táto pôda niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, pretože automobilka Jaguar Land Rover by na nej mala postaviť svoj závod.

V Lužiankach má podľa tvrdení strany Sieť Poľnohospodárska pôda zarobiť takmer 2 milióny eur. Má ich získať len vďaka tomu, že vopred vedela o príchode Jaguara a aj tom, na ktoré parcely príde.

Video: Špekulanti s pozemkami sa nezľutovali
ani nad chorými ľuďmi (autor: Martina Pažitková)

V mene konateľa Poľnohospodárskej pôdy oslovovali vlastníkov pôdy, kde má stáť Jaguar, ďalší štyria ľudia, ich mená Denníku N poskytli oklamaní ľudia. „Mala som to ako brigádu, netuším, o čo tam ide, a nemám k tomu čo iné povedať,“ povedala Ľubica Matter, jedna z tých, čo pre Nogu pracovali.

K tejto brigáde sa dostala cez známych, no nechcela ich bližšie špecifikovať. „Sú to čisto moje súkromné veci, či brigádujem, robím, pokiaľ je to v súlade so zákonom.“

Majú pozemky aj inde

Výhodný biznis s pôdou sa však zrejme majiteľom Poľnohospodárskej pôdy mohol podariť aj inde. Katastrálna mapa, ktorá ukazuje obrysy plánovaného obchvatu Bratislavy aj s jej napojením na Dunajskú Stredu, naznačuje, že aj tu s najväčšou pravdepodobnosťou vlastnia pôdu ľudia blízki firme Poľnohospodárska pôda.

Pôdu pod bratislavský obchvat dnes skupuje štát v priemere po 60 eur za meter štvorcový. Šéf firmy Poľnohospodárska pôda Marek Noga figuruje podľa obrysov na katastrálnej mapke ako spolumajiteľ jednej z väčších parciel pod budúcim obchvatom.

Ak štát parcelu s vyše 50-tisíc metrami štvorcovými vykúpi, môže za ňu zaplatiť aj 3 milióny eur.

Kupoval minulý rok

Nie je jasné, od koho dnešní majitelia rozľahlú parcelu pod budúcim obchvatom Bratislavy kúpili, ani koľko za ňu zaplatili.

List vlastníctva ukazuje, že Noga pôdu kupoval vlani v lete, ďalší dvaja spolumajitelia sa k podielom dostali cez zámenné zmluvy o pár mesiacov neskôr. Medzi spolumajiteľmi je aj Boris Tonkovič, ktorý s Nogom podniká vo viacerých firmách.

Pokiaľ by sa táto pôda kupovala ako bežná pôda na pestovanie alebo tak, že by predávajúci nevedel o plánovanej výstavbe diaľnice, nemusí vyjsť drahšie než 30-tisíc eur. To je stonásobne menej, než by mohla prípadne vyniesť majiteľom.

Ako to s pozemkami pod obchvatom je, sme sa od firmy nedozvedeli.

Podarilo sa nám stretnúť s Paulou Miklášovou, ktorá s Nogom vystupuje vo firme M. B. P. a ktorá mala nadobudnúť aj časť pozemkov pod Jaguar. Pri jej mene sa uvádza tá istá adresa ako v prípade Nogu.

Miklášová pracuje ako barmanka v Madison cafe s. r.o. v Bratislave. Tento podnik podľa jej slov aj vlastní.

Nechcela sa však vyjadrovať. Úspešnejší sme neboli ani pri telefonáte, odkázala nás na mailovú schránku. „Je dostupná, momentálne vám neposkytnem absolútne žiadne informácie,“ povedala Miklášová.  Emaily z uvedeného kontaktu sa však vrátili ako nedoručiteľné.

Pokúsili sme sa navštíviť aj Nogovho obchodného partnera Borisa Tonkoviča na jeho domácej adrese, no neúspešne.

Video: Paula Miklášová: Nepoviem vám nič, rozumiete?
autor: Tomáš Prištiak, .týždeň

Sú aj iné parcely blízke podnikateľom

Nedozvedeli sme sa tak nič ani o ďalších parcelách, ktoré vlastnia podľa katastra ľudia blízki Poľnohospodárskej pôde v okolí budúcej diaľnice.

Na jednej figuruje ako spolumajiteľ popri Nogovi Martin Urminský, zamestnanec ministerstva hospodárstva, pod ktoré spadá investícia od Jaguara. Urminského ministerstvo bráni s tým, že na každého platí prezumpcia neviny a že nepracuje s dátami okolo automobilky, ktoré by mohol vyniesť.

Investíciu od Jaguara má na starosti aj štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček, ktorého nedávno vymenovali za špeciálneho splnomocnenca pre strategické parky. Keď sme sa pýtali na jeho vzťahy s Urminským či Nogom, cez svoje ministerstvo odmietol, že by ich čo i len poznal.

Otázky vyvolávajú aj ďalšie parcely, ktoré by mohli patriť pod obrovskú diaľnicu. Napríklad v Nových Košariskách zrejme predával časť pozemkov Národnej diaľničnej spoločnosti Ivan Bachár.

Trvalé bydlisko má na rovnakej adrese ako Noga a Miklášová. Noga a Tonkovič v minulosti pôsobili vo firme Stavtec, ktorú podľa obchodného registra ovláda Bachár.

Za pôdu zaplatíme stámilióny

Títo šikovní podnikatelia zrejme nebudú jediní, ktorí mohli podľa katastrálnej mapy zarobiť na predaji pozemkov. Štát plánuje za pôdu pod 59 kilometrami novej diaľnice vyplatiť takmer 300 miliónov eur. To vychádza okolo 60 eur na meter štvorcový.

Okolo obchvatu sa  mihlo viacero šikovných obchodníkov s pôdou. Jeden z majiteľov takejto pôdy, ktorý si nepraje byť menovaný, si spomína, že ho oslovili vlani nezávisle od seba dve odlišné firmy a núkali pár centov za pozemky, ktoré sa dnes vykupujú za desiatky eur.

Matne si spomína, že názov jednej z nich znel podobne ako „Poľnohospodárska pôda“, no s odstupom času už za to ruku do ohňa nedá a dokumenty už zmizli tiež.

Rozdiel medzi pozemkami pod diaľnicou a Jaguarom je nielen v tom, že obchvat môže podnikateľom teoreticky priniesť viac peňazí, ale aj v tom, že informácie o trasovaní dokážu usilovní občania získať riadnou cestou. O trase totiž spravidla prebieha verejná debata, do ktorej sa dá zapojiť.

V prípade Jaguara však mohli uniknúť strategické informácie, ktoré sa dostať von nemali. Aj to je dôvod, prečo sa už vecou zaoberá polícia.

„Už začala operatívne preverovanie na základe vlastných poznatkov a informácií. Ďalší postup bude stanovený na základe výsledkov preverovania,“ povedala  Marianna Paulíková, vedúca oddelenia komunikácie a prevencie kancelárie prezidenta Policajného zboru.

Je už diaľnica istá?

V prípade pozemkov pod diaľnicu sa ešte pokojne môže stať, že pozemky za stámilióny eur skúpime, no diaľnicu hneď tak stavať nebudeme. Do volieb zostáva pár mesiacov a štát ešte len hľadá, kto by takmer 60-kilometrový úsek staval.

Plánuje sa jeho výstavba v špeciálnom režime PPP. Ten je extra drahý, pretože peniaze si nepožičiava štát, ale stavbár sám. Diaľnicu aj drahšie úvery potom štát 30 rokov spláca.

Aj preto má obchvat vyjsť na vyše 4 miliardy eur. Nikto jasne nevysvetlil, prečo by sa nemohol stavať lacnejšie a za štátne.

Štátni poradcovia iba opakujú, že za peniaze štátu by sa stavať mohlo až o pár rokov. Neexistuje pritom dôvod, prečo by štát nemohol obchvat označiť za prioritu a presmerovať naň peniaze.

Pozemky samotné majú zhltnúť toľko peňazí, za koľko sa už dá postaviť kus D1. Pre ilustráciu, náročný tunel pri Žiline, Višňové, vychádza na 410 miliónov eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Automobilový priemysel

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie