Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: S prípravou národných plánov obnovy sa trápi aj Česko, Poľsko a Maďarsko

Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky. Foto - TASR
Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky. Foto – TASR

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Príprava národného plánu obnovy trápi aj Česko, Poľsko a Maďarsko.
  • Obehová ekonomika môže znížiť emisie a ušetriť materiály, potrebuje však záväzky.
  • Európskemu gastrosektoru chýba perspektíva, niektoré štáty vidia budúcnosť v digitalizácii.

1. Príprava národného plánu obnovy trápi aj iné krajiny V4

Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je pre krajiny vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu.

O koľko peňazí ide

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) je hlavnou časťou 750-miliardového postpandemického plánu EÚ pod názvom Nástroj EÚ pre budúce generácie. Členské štáty v súčasnosti pracujú na národných plánoch obnovy, v ktorých si majú podľa relatívne striktných usmernení definovať prioritné reformné oblasti na financovanie. Proces tvorby týchto dokumentov by mal byť čo najviac inkluzívny a prebiehať v konzultáciách s Európskou komisiou. Zakončiť sa má v apríli 2021.

Financovanie z plánu má formu grantov a pôžičiek. Krajiny V4 sa viac sústreďujú na grantové financovanie z RFF. Poľsko môže z mechanizmu očakávať najviac, až 23,1 miliardy eur. Maďarsko počíta s 4,3 miliardy, Česká republika so 6,6 a Slovensko plánuje s 5,8 miliardy eur.

Výhodné pôžičky krajiny zatiaľ veľmi nelákajú. Slovensko a Česká republika sa už vyjadrili, že s nimi nateraz nepočítajú. Poľsko a Maďarsko stále váhajú.

Na čo majú byť určené

RRF bude financovať reformy aj investície, ktoré majú potenciál priniesť dlhodobú štrukturálnu zmenu pre ekonomiky členských štátov. Až 37 percent z objemu podpory musí povinne smerovať na klimatické (environmentálne) opatrenia a 20 percent na digitalizáciu. Všetky výdavky by však mali rešpektovať environmentálny princíp „do no significant harm“, ako aj taxonómiu zelených investícií.

Ako ďaleko sú krajiny s prípravou plánu

Česká republika poslala pilotnú verziu národného plánu obnovy Európskej komisii v polovici októbra 2020 bez toho, aby prešla schvaľovaním vo vládnom kabinete. Podľa informácií týždenníka Respekt Komisia „po pár týždňoch“ dokument vrátila s odkazom, že neprináša spôsob, ako zmodernizovať krajinu.

Poľsko svoj návrh ešte Európskej komisii neodoslalo, aj keď tak pôvodne malo spraviť do konca minulého roka. Ministerka rozvojových fondov a regionálnej politiky Małgorzata Jarosińska-Jedynaková v stredu 27. januára ohlásila, že sa národný plán o dva týždne zverejní na účely verejných konzultácií, čo umožní miestnym samosprávam a ostatným neštátnym aktérom upozorniť na svoje priority.

Maďarský národný plán obnovy je spolu so siedmimi operačnými programami (OP), ktoré obsahuje, dostupný online, kde o ňom zároveň beží verejná konzultácia. V porovnaní s nákladnými verejnými konzultáciami, ktoré vláda viedla proti migrantom a americkému filantropovi Georgeovi Sorosovi, však prebiehajú takmer bez povšimnutia.

Slovenské ministerstvo financií, ktoré má na starosti prípravu národného plánu obnovy, zverejnilo ešte v októbri 2020 dokument s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Na jeho vypracovaní sa podieľali najmä experti. Širšia verejná diskusia neprebehla, hoci ju predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) pôvodne avizoval na leto. Samotný dokument sa neskôr začal označovať len ako „reformné menu“. Obsahoval zoznam reforiem z ôsmich oblastí v celkovej hodnote 15 miliárd eur, čo je oveľa viac ako 5,8 miliardy eur, ktoré Slovensko z RRF dostane.

Tím analytikov z ministerstva financií pripravil realistickejšiu verziu národného plánu obnovy, ktorú Slovensku poslalo Európskej komisii koncom decembra 2020. Z tohto dokumentu, ktorý má 400 strán, sa zatiaľ oficiálne zverejnil len 15-stranový sumár. Na internete sa medzičasom vo štvrtok (28. januára) objavila uniknutá verzia celého dokumentu. Rokovania o jeho konečnom znení stále pokračujú.

Na čo chcú krajiny peniaze použiť

Čo sa týka obsahu prvého návrhu českého plánu obnovy, najväčšia časť (4,5 miliardy eur) by mala ísť na pilier „Fyzická infraštruktúra a zelená tranzícia“, ktorej súčasťou je aj doprava a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Ostatné časti programu sa sústredia na podporu podnikania, digitalizáciu, vzdelávanie, trh práce, zdravotníctvo či výskum a inovácie.

Pôvodne chcela vláda použiť zdroje z plánu obnovy aj na výstavbu protihlukových zábran, cestných obchvatov a na investície do tepelných zariadení. Po negatívnej reakcii z Komisie však od všetkých týchto zámerov upustila.

Keďže poľské plány ešte nie sú verejné, zameranie investícií môžeme hádať len z náznakov. Riaditeľ odboru pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti v prezidentskej kancelárii Jan Krzysztof Ardanowski vyhlásil (18. januára), že poľnohospodárstvo by malo byť súčasťou plánu obnovy. Či ho vláda nakoniec do plánu obnovy a do stratégie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo zahrnie, je zatiaľ otázne.

Zástupca ministerky rozvojových fondov a regionálnej politiky Waldemar Buda spomenul aj ochranu pred povodňami a zadržiavanie vody, prechod na obehovú ekonomiku, rozvoj obnoviteľnej energie či zlepšenie energetickej efektívnosti.

Ďalší naliehavý problém, ktorý by mala vláda riešiť s pomocou RRF, je kvalita vzduchu. Tá je v Poľsku najhoršia na celom kontinente. Samosprávy dúfajú, že peniaze pôjdu do podpory lokálnych ekonomík. Medzi ich hlavné priority patrí zatepľovanie budov, výmena pecí, elektromobilita a podpora verejnej dopravy. Viacero vojvodstiev dodalo do plánu obnovy svoje zoznamy projektov, napríklad na nákup hybridných vozidiel a vodíkových vlakov.

Maďarský plán obnovy tvorí dokopy deväť častí vrátane časti o demografii, vzdelávaní, zelených opatreniach, cirkulárnej ekonomike a digitalizácii. Sedem operačných programov úzko súvisí s týmito oblasťami. Štát napríklad plánuje zvýšiť pôrodnosť v rokoch 2021 až 2027 tým, že zvýši počet voľných miest v materských školách. Plán obnovy taktiež počíta s vylepšením celkovej dostupnosti všeobecných lekárov.

V oblasti ekonomiky sa chce sústrediť na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, ako aj na kvalitu a dostupnosť výskumu a inovácií. Vo vzdelávaní chce zlepšovať úroveň základného a vyššieho vzdelania, ako aj výkonnosť vedy. Jednou z hlavných priorít je digitalizácia.

Slovenský plán obnovy, ktorý unikol na verejnosť, tvorí päť častí, z ktorých je rozpočtom najobjemnejšia kapitola o „zelenom Slovensku“. Na jej agendu má ísť dokopy 1,9 miliardy eur (na opatrenia, ktoré priamo prispievajú k zníženiu emisií). Nasleduje zdravotníctvo, na ktoré má ísť 1,4 miliardy eur, verejná správa a digitalizácia má dostať 945 miliónov eur, školstvo 850 miliónov eur a na účely inovácií a zvýšenia konkurencieschopnosti pôjde 700 miliónov eur.

Viaceré oblasti sú teda zastúpené slabo alebo vôbec. Prvou z nich je životné prostredie. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) dúfal, že sa do plánu obnovy dostane viac z priorít jeho rezortu. Okrem zdrojov na riešenie environmentálnych záťaží pôvodne očakával, že do plánu sa dostane aj odkupovanie pozemkov v národných parkoch od súkromných vlastníkov. Aj mimovládne organizácie kritizujú, že v pláne chýbajú adaptačné opatrenia na zmenu klímy alebo ochrana biodiverzity.

Okrem environmentalistov sú sklamaní aj poľnohospodári. Napriek tomu, že minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) uisťoval, že do plánu sa dostanú opatrenia jeho rezortu, nestalo sa tak.

To, že Európska komisia vo svojej každoročnej správe o Slovensku nespomína poľnohospodárstvo, nie je dôvod, aby vláda nemohla nasmerovať viac peňazí z plánu obnovy na podporu farmárov a potravinárov. Najschodnejšou cestou, ako do agrosektora dostať viac peňazí zo záchranného fondu Únie, je zamerať sa na aktivity, ktoré ho pripravia na postupujúce klimatické zmeny a budú chrániť životné prostredie vo vidieckej krajine.

S čím majú vyšehradské krajiny problém

Sťažnosti na chýbajúce či nedostatočne financované oblasti sa dali očakávať. Hoci európsky postepidemický plán ponúka množstvo peňazí, potrieb je omnoho viac. Najmä v krajinách s chronicky podvyživenou verejnou či environmentálnou infraštruktúrou a nízkou mierou inovácií.

Vyšehradské plány obnovy však spája ešte jeden fakt: sťažnosti na nedostatočné konzultácie a netransparentnosť.

Po kritike prvého návrhu plánu obnovy zapojila česká vláda do procesu aj niektorých ďalších aktérov. Napriek tomu je táto diskusia menej inkluzívna ako v okolitých krajinách. Výbor pre európske záležitosti poslaneckej snemovne kritizuje nedostatočnú účasť všetkých zainteresovaných strán na rokovaniach. Verejnosť nie je vôbec súčasťou tohto procesu.

Aj v Poľsku je proces označovaný za nedostatočne koordinovaný, nekonzistentný, bez jasne definovaných cieľov. Veľkú kritiku vyvoláva transparentnosť procesu. Ministerstvo rozvojových fondov a regionálnych politík vyberalo do plánu obnovy projekty jednotlivých vojvodstiev. Aj keď ministerstvo a niektoré vojvodstvá zverejnili svoje zoznamy schválených projektov, celkový zoznam návrhov nie je verejný. Výberové kritéria a zloženie pracovných skupín, ktoré sú zodpovedné za výber projektov, takisto verejnosť nepozná.

Hoci maďarská vláda zverejnila plán online a otvorila verejné konzultácie, kritici ich považujú za formálne. Podľa výskumníčky z think-tanku Budapest Institute Petry Reszketőovej vláda ešte nezverejnila súhrn priorít operačných programov ani finančné tabuľky, čo je podľa nej v rozpore s princípmi transparentnosti a predvídateľnosti.

Podľa predsedu Maďarskej európskej spoločnosti Istvána Hegedűsa v tomto procese chýba niekoľko elementov solídnej verejnej debaty. Medzi ne patria diskusie v parlamente, podujatia a kampane, ktoré by zahŕňali širokú verejnosť.

Na Slovensku je verejná diskusia o pláne v tieni zhoršujúcej sa pandemickej situácie aj konfliktov vo vnútri vládnej koalície. V marci plánuje vláda predložiť plán na medzirezortné pripomienkové konanie. Následne chce zorganizovať niekoľko okrúhlych stolov „so širokým zastúpením stakeholderov vrátane samospráv a regiónov, zamestnávateľov, odborov a zástupcov z relevantných ministerstiev, ktorí zodpovedajú za prípravu jednotlivých častí plánu obnovy“.

Slabinou poslednej verzie plánu, predloženej do Komisie pred Vianocami, sa tiež ukazuje byť chýbajúci konsenzus na úrovni vlády.

Podľa predloženej verzie má dostať najväčšiu časť finančnej pomoci ministerstvo zdravotníctva (OĽaNO). Po ňom nasleduje ministerstvo školstva (SaS) a ministerstvo hospodárstva (SaS). Ako nedávno informoval Denník N, premiér Igor Matovič by rád videl, aby toto rozdelenie medzi rezorty viac reflektovalo výsledky volieb. V tomto modeli by to zrejme znamenalo viac zdrojov pod kontrolou ministerstiev, ktoré vedú členovia alebo nominanti OĽaNO, a, naopak, menej pre ministerstvá pod vedením strany SaS.

Medzi ministerstvom financií a mimovládnymi organizáciami, podporenými europoslancom Martinom Hojsíkom (PS, Renew), prebehla polemika o tom, či musí národný plán obnovy prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Tento proces je povinný pre všetky strategické dokumenty, no ministerstvo tvrdí, že plán obnovy je iný prípad, a aj Európska komisia uznáva, že je možné tento krok vynechať z dôvodu časového obmedzenia.

2. Obehová ekonomika môže znížiť emisie a ušetriť materiály, potrebuje však jasné záväzky

Upratovanie rieky Bahagia v Indonézii. Odpad zbierali pre recyklačnú továreň. Foto – TASR/AP

Prechod na obehové hospodárstvo môže znížiť emisie skleníkových plynov o 39 percent a tlak na prírodné suroviny o 28 percent, tvrdí správa Circularity Gap Report. Aplikovaním týchto princípov by sme teda predišli 22,8 miliardy ton emisií a ušetrili množstvo nerastných surovín, palív či biomasy.

Zlou správou je, že za obehovú možno považovať len malú časť svetovej ekonomiky – 8,2 percenta. To je menej než 9,1 percenta pred dvoma rokmi.

Prečo je to dôležité v Európe

Spojené štáty, Japonsko a EÚ produkujú 43 percent globálnych emisií skleníkových plynov a spotrebujú 31 percent zdrojov: v oboch prípadoch násobne viac, než je ich podiel na celosvetovej populácii.

Zníženie tejto environmentálnej stopy lepším využívaním zdrojov prostredníctvom obehovej ekonomiky však nie je pre Európu len vecou globálnej environmentálnej spravodlivosti. Je za ním aj ekonomický záujem. EÚ je závislá od dovozu mnohých surovín strategicky dôležitých napríklad v digitálnom sektore či pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Ich lepšia recyklácia, opätovné využitie, by tak mohla znížiť náklady aj závislosť európskej ekonomiky od vonkajších zdrojov.

Čo s tým Európa robí

Európa prijala v minulosti legislatívu, ktorá má znížiť spotrebu surovín a podporiť ich opätovné využitie. Od zákazu jednorazových plastov, cez podporu recyklácie a opätovného využívania, až po pripravovaný návrh európskej dane z nerecyklovaného plastu.

V marci minulého roka zverejnila Komisia Akčný plán pre obehové hospodárstvo, z ktorého má vychádzať aj budúca legislatíva. Množstvo odpadu však rastie a jeho recyklácia zaostáva. Nedávna správa Európskej agentúry pre životné prostredie upozorňuje na vážny problém s plastovými obalmi, ktorý ešte zhoršila prebiehajúca pandémia. Výzvou je tiež triedenie a spracovanie textilu.

Problémom tiež je, že si európska politika v niektorých oblastiach protirečí. EÚ stále podporuje „energetické zhodnocovanie odpadu“ – teda jeho spaľovanie a premieňanie na elektrickú energiu a teplo. Pri použití moderných technológií môže spaľovanie produkovať nižšie emisie než odpad uložený na skládkach. Problémom je, že spálený materiál už nemožno opäť použiť. A to je v protiklade s cieľmi vytvárania obehového hospodárstva.

Čo môže Európa urobiť

V Európe rastie tlak na prísnejší prístup. Európsky parlament pripravuje pozíciu k akčnému plánu, o správe hlasovali členovia výboru pre životné prostredie. Europoslanci v správe požadujú, aby Komisia navrhla záväzné ciele do roku 2030 na zníženie materiálovej stopy výrobkov. Ciele majú pokrývať životný cyklus všetkých výrobkov uvádzaných na európsky trh.

Zároveň vyzývajú Komisiu, aby v roku 2021 navrhla harmonizované, porovnateľné a jednotné ukazovatele obehovosti a spotreby. Pre obehovú ekonomiku požadujú podobný záväzný cieľ, aký EÚ prijala v oblasti emisií: do roku 2050 má spotreba v Európe rešpektovať „planetárne hranice“ – nemá ísť na úkor iných častí sveta ani budúcich generácií.

Zásadným krokom pri predchádzaní vzniku odpadu má byť udržateľný dizajn výrobkov. EÚ by podľa nich mala legislatívou zabrániť tomu, aby mali výrobky príliš krátke obdobie životnosti.

Jednou z oblastí udržateľného dizajnu, kde už Komisia koná, je návrh zavedenia jednotných nabíjačiek pre elektroniku. Komisia odhaduje, že v najbližších ôsmich rokoch vygenerujú samotné nabíjačky každý rok 13 300 ton elektronického odpadu. V krajinách EÚ sa v súčasnosti recykluje menej ako polovica takéhoto druhu odpadu. Proti jednotným nabíjačkám však protestujú technologické giganty, ako je napríklad spoločnosť Apple.

V čom je problém recyklácie

Pomalý rozvoj obehového hospodárstva môže súvisieť aj so slabým trhom s druhotnými surovinami v EÚ. Európske krajiny donedávna vyvážali mnoho vytriedeného odpadu mimo EÚ. Čína a postupne aj ďalšie krajiny východnej a juhovýchodnej Ázie tento obchod však už obmedzujú.

V správe europoslanci požadujú, aby Európska komisia vytvorila finančné motivácie pre vznik trhu s vysokokvalitnými druhotnými materiálmi.

3. Európskemu gastrosektoru chýba perspektíva, niektoré štáty vidia budúcnosť v digitalizácii

Zatvorená tradičná reštaurácia v Aténach. Foto – TASR/AP

Reštaurácie či kaviarne trpia v celej Únii. Podporné opatrenia sa líšia od krajiny ku krajine. Spoločná je neistota ďalších opatrení, pretože otvorenie reštaurácií je v nedohľadne. Niektoré krajiny stavajú na digitálne riešenia.

V čom je problém

Reštaurácie a bary sú v obmedzenej prevádzke už takmer rok. Gastrosektor a hotelierstvo boli jedny z prvých odvetví, ktoré minulý rok pocítili dôsledky protiepidemických opatrení. Cenu za boj proti koronavírusu platia dodnes. Bary, reštaurácie a kaviarne sú zavreté v 18 z 27 členských štátov Európskej únie. V deviatich môžu fungovať za prísnych hygienických opatrení.

Európske krajiny zaviedli pre gastrosektor samostatné systémy podpory. V mnohých prípadoch však nestačia. Kritika na adresu vlády zaznieva na Slovensku, ale napríklad aj v Nemecku. Podobne ako na Slovensku či v Českej republike, aj tam sa majitelia podnikov sťažujú na nedostatočnú vládnu pomoc, ktorej spracovanie trvá navyše pridlho.

Prečo je to problém

Kedy sa budú Európania môcť naobedovať v reštaurácii a dať si kávu v obľúbenej kaviarni, zostáva otázne. Gastropodniky väčšinou vlastnia malí a strední podnikatelia, ktorí pandémiu prežívajú mimoriadne ťažko. Ich príjem padol na minimum, dlhy, naopak, rastú, a to aj napriek dočasným podporným schémam, ktoré členské štáty zaviedli.

Menšie a rodinné podniky nemajú dostatočné vlastné rezervy na prečkanie krízy. Krach pre nich často znamená stratu jediného príjmu. A šanca na znovuotvorenie po odznení pandémie nemusí byť vysoká. Bez vlastných zdrojov, niekedy aj s dlhmi, budú ťažko získavať komerčné úvery.

Problém je mimoriadne vypuklý v krajinách so silným sektorom reštaurácií, hotelierstva a cateringu (HORECA). V Španielsku sa napríklad v januári ocitlo bez práce 218-tisíc ľudí. Najviac z nich pracovalo v HORECA sektore. Miera nezamestnanosti je 16,13 percenta, Ďalších viac ako 700tisíc ľudí je v režime skráteného pracovného času.

Ako to riešia

Niektoré krajiny sa snažia ísť cestou čo najrýchlejšieho znovuotvorenia prevádzok. Poľský premiér Mateusz Morawiecki, aj pod tlakom protestov, napríklad v polovici januára naznačil, že reštaurácie, bary a kaviarne by sa mohli otvoriť vo februári. Závisí to však od vývoja nákazy.

Česká republika chce na pomoc sektoru využiť peniaze z národného plánu obnovy. Na stole sú aj riešenia využívajúce digitálne technológie. Firma Care Plus Service napríklad predstavila inteligentné náramky, ktoré zabezpečia trasovanie osoby v prípade infekcie. Česká obchodná komora pracuje tiež s nápadom takzvaných inteligentných brán, ktoré by merali teplotu a dezinfikovali prichádzajúcich zákazníkov. Možnosť nasadenie týchto technológií do reštaurácií však vláda zatiaľ neskúmala.

Cestou digitalizácie ide aj Rakúsko. V súčasnosti v krajine platí lockdown a podniky sú zavreté. No pri ich bezpečnom znovuotváraní môžu zohrať technológie dôležitú úlohu. Obchodná komora ešte koncom minulého roku pripravila spoločne s vládou hygienický manuál, ktorý by mal reštauráciám pomôcť pri otvorení po skončení lockdownu. Pomerne veľký dôraz sa kladie na digitálne opatrenia. Napríklad registráciu hostí, ktorá pomôže s ich vystopovaním v prípade infekcie.

Podobné návrhy zaznievajú aj na Slovensku. Vstup do reštaurácie by mohol byť podmienený unikátnym digitálnym pasom v smartfóne alebo jeho papierovou verziou.

Ďalšie správy

Čína spustila vlastný systém obchodovania s emisiami. Znamená to, že 2 200 energetických spoločností, ktoré ročne emitujú viac ako 26-tisíc ton skleníkových plynov, môže začať obchodovať so svojimi emisnými kvótami. Experti však varujú, že spotreba uhlia v Číne stále rastie a pôvodné plány zahrnúť do obchodovania s emisiami aj ďalších sedem sektorov priemyslu boli zablokované. Peking zároveň žiada od Komisie ďalšiu diskusiu k plánovanej európskej uhlíkovej dani.

Európska komisia predĺžila dočasné uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci do 31. decembra 2021. Komisia tiež zvýšila limity prípustnej štátnej pomoci – pre poľnohospodársku firmu je to 225-tisíc eur, pre firmu v sektore rybolovu 270-tisíc eur a v ostatných sektoroch 1,8 milióna eur. Ak ide o firmu mimoriadne silne zasiahnutú krízou (prepad obratu o minimálne 30 % v dôsledku pandémie), štát môže kryť fixné náklady firmy, ktoré nie sú kryté z jej vlastných príjmov, až do výšky desiatich miliónov eur. Okrem toho budú môcť štáty do konca roka 2022 konvertovať splatné formy pomoci (garancie, pôžičky a pod.) poskytnutej na základe dočasných pravidiel na iné formy, napríklad granty.

Dohodu o reforme európskej poľnohospodárskej politiky blokuje aj podmieňovanie platieb dodržiavaním sociálnych štandardov. Ambíciou portugalského predsedníctva je dosiahnuť dohodu ešte v tomto polroku, viaceré otázky sú však stále otvorené. Jednou z nich je práve sociálna kondicionalita – Európsky parlament žiada, aby podmienkou vyplácania európskych peňazí poľnohospodárom bolo dodržiavanie sociálnych a pracovných štandardov pre zamestnancov fariem. Viaceré členské krajiny s tým však nesúhlasia.

Podľa slovenského ministerstva poľnohospodárstva dostanú miestne akčné skupiny prvé európske peniaze už vo februári. Miestne akčné skupiny, ktoré vo svojich regiónoch tvoria rozvojové projekty, získali štatúty pred tromi rokmi. Prvé projekty poslali na Poľnohospodársku platobnú agentúru už v roku 2019. Z dostupných 200 miliónov eur však dodnes od PPA nedostali ani euro. Akčným skupinám hrozí zánik a krajine prepad peňazí.

Poslanci vo výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie podporili výrobu vodíka zo zemného plynu ako prechodné riešenie k zelenším alternatívam. Poslanci zo skupiny Zelených boli proti. Výbor rokoval o európskej stratégii na akceleráciu využívania vodíka. V súčasnosti sa väčšinou vyrába práve zo zemného plynu, Európa chce však postupne viac využívať vodík vyrobený pomocou nízkouhlíkovej či zelenej elektrickej energie. Do prvej kategórie býva zaraďovaná aj energia z jadra, druhú tvorí len elektrina z obnoviteľných zdrojov.

Viaceré európske krajiny už začínajú pripravovať infraštruktúru na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka. Je medzi nimi aj belgický prístav Antverpy, ktorý sa chce do konca desaťročia stať dôležitým bodom v dovoze vodíka.

Nová americká administratíva zastavuje financovanie využívania fosílnych palív v zahraničí. Prezident Joe Biden vstupoval do úradu so silnou zelenou agendou. Rozhodnutie však ponecháva priestor na podporu projektov využívania zemného plynu.

Mnohé zo „zelených“ tvrdení na webstránkach spoločností sú prehnané, zavádzajúce a potenciálne ilegálne, tvrdí prieskum Európskej komisie a národných inštitúcií zodpovedných za ochranu spotrebiteľov. V novembri 2020 preskúmali 344 „zjavne pochybných“ tvrdení týkajúcich sa textilu, kozmetiky a vybavenia domácností na stránkach online shopov a predajcov. V 42 percentách prípadov boli tvrdenia nepravdivé, zavádzajúce a potenciálne v rozpore s právom EÚ. „Zelený greenwashing“ v marketingu je častým javom. Tento rok chce Komisia navrhnúť legislatívu, ktorá určí minimálne podmienky na použitie environmentálnych log a firmám určí povinnosť poskytovať dostatok informácií o environmentálnych vplyvoch produktov.

Pandémia pripravila európske železničné spoločnosti o 26 miliárd eur. Podľa odhadov Spoločenstva európskych železničných a infraštruktúrnych podnikov (CER) ide väčšina straty (24 miliárd) na vrub poklesu osobnej dopravy. V minulom roku prepravili európske železnice o 42 percent menej ľudí než rok predtým. Nákladná doprava sa prepadla o 12 percent.

Zelení aktivisti žiadajú, aby boli zastavené environmentálne dotácie pre plug-in hybridné automobily. Podľa štúdie pre organizáciu T&E sú ich skutočné emisie v reálnej prevádzke o 28 až 89 percent vyššie než vykazované.

Oficiálne a reálne emisie troch typov plug-in hybridov

(Fialová: oficiálne vykázané emisie; modrá: emisie v režime elektrického pohonu, sivá: emisie v režime motorového pohonu, tmavomodrá: emisie v režime nabíjania batérie)

Zdroj – Transport and Environment

Spojené kráľovstvo sa bude uchádzať o členstvo v ázijsko-tichomorskom obchodom bloku. O členstvo v CPTPP (Comprehensive and Progressive Agreement for Trans-Pacific Partnership) spájajúcom jedenásť krajín s miliardou obyvateľov a 13,5 percentami globálneho HDP požiadal Londýn v pondelok. Rozhovory by sa mali začať ešte v tomto roku.

Európska komisia sa odvolala proti rozhodnutiu Všeobecného súdu EÚ, ktorý zrušil jej príkaz, aby firma Apple doplatila Írsku 13 miliárd eur na daniach. Rozhodnutie bolo súčasťou snáh Komisie o obmedzenie neférových praktík, vďaka ktorým sa veľké nadnárodné spoločnosti v EÚ dokázali prakticky vyhnúť plateniu daní – napríklad Apple zaplatil v 2014 daň na úrovni 0,005 percenta. Úľavy poskytnuté úradmi niekoľkých členských krajín označila za neférovú hospodársku súťaž a nariadila doplatenie dane. Všeobecný súd však minulý rok rozhodol, že Komisia dostatočne nepreukázala, že špecifické daňové úľavy dali firmám neférové hospodárske výhody. Podľa Komisie súd nevzal dostatočne do úvahy celý obsah jej rozhodnutia, o odvolaní bude Súdny dvor rozhodovať v najbližších mesiacoch.

Na čelo talianskej vlády by sa mal postaviť bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Taliansky prezident Sergio Mattarella sa na neho obrátil po tom, čo sa vládne strany nedokázali dohodnúť na vytvorení novej vlády. Prezident Mattarella sa chce vyhnúť predčasným voľbám, pretože krajina je v zložitej pandemickej i ekonomickej situácii. Draghi by mal stáť na čele úradníckej vlády. Doterajší premiér Giuseppe Conte podal demisiu, keď jeho stredoľavá koalícia stratila väčšinu v parlamente. Príčinou odchodu poslancov okolo bývalého premiéra Mattea Renziho bol aj konflikt o kontrolu nad rozdeľovaním peňazí z európskeho protikrízového balíka.

Rumunská vláda prijala memorandum, ktoré blokuje prístup k verejným infraštruktúrnym kontraktom firmám z krajín, ktoré nemajú s EÚ bilaterálnu obchodnú dohodu. Ak by ho parlament pretavil do zákona, čínske firmy tak v Rumunsku de facto stratia možnosť uchádzať sa o zákazky pri stavbe železníc či diaľnic.

Spojené kráľovstvo plánuje revidovať pravidlá štátnej pomoci. Od začiatku roka sa už nemusí riadiť pravidlami EÚ. Podľa ministra pre podnikanie Kwasiho Kwartenga by mali byť flexibilnejšie, čo by malo urobiť Britániu atraktívnejšou pre investorov.

Štatistika: Európske banky stále investujú do fosílneho priemyslu

Európske inštitúcie a verejné investičné banky postupne znižujú podporu využívania fosílnych palív. Súkromné európske banky ich však zatiaľ nenasledujú. Podľa správy zverejnenej organizáciou Rainforest Action Network monitorujúcou investície najväčších bánk do fosílnych palív v rokoch 2016 – 2019 pochádzalo z Európy sedemnásť z 39 najväčších bankových investorov do tejto oblasti.

V roku 2019, keď sa EÚ zaviazala k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do 2050, narástli investície európskych bánk do fosílnych palív medziročne o 4 percentá. Za jeden rok sa tak zvýšili o 197 miliárd eur. Výrazne narástlo financovanie podmorskej ťažby ropy a zemného plynu v arktickej oblasti – o 131,3 percenta, respektíve o 48,4 percenta.

Sedemnásť európskych bánk investujúcich do fosílnych palív

Zdroj: EDJN

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie