V noci sadajú na bicykle a merajú zápach okolo seneckých pyramíd
Senecká skládka je od augusta minulého roka zatvorená, pretože jej skončilo povolenie. Jej prevádzkovateľ – spoločnosť AVE SK – ju chce rozšíriť a znovu sprevádzkovať.
Proti tomu sú obyvatelia Senca, ktorí bývajú bližšie ku skládke. Ich hlavný argument je neopísateľný – smrad.
Aký? spýtal som sa pri prvom stretnutí s miestnymi. Odpoveďou boli rozpačité pohľady.
Mladý informatik David Tengeri, ktorý sa pre zápach naučil rozumieť aj technickému zloženiu skládkových plynov, začal vymenovávať chemické prvky.
Sírovodík? Takže zápach po vajciach? Ako keď týždeň nevynesiem smetný kôš?
„Nie, nedá sa to opísať,” odpovedá.
Niekoľko dní nato som sa preto išiel prejsť do Martinského lesa, ktorý je hneď vedľa uzavretej skládky. Les sa napriek názvu nachádza v katastri mesta Senec a ide o európske chránené územie zo zoznamu Natura 2000. Jeho smerom v čase môjho výjazdu podľa údajov v meteorologickej aplikácii fúkal vietor.
Zápach, ktorý som cítil, sa naozaj nedá k ničomu prirovnať. Dá sa však povedať, čo je na ňom iné – na rozdiel od zápachu týždeň plného smetného koša si naň človek nezvykne. Aj po dvoch hodinách bolo arómu skládky cítiť v lese rovnako ako v prvom momente. Odor je taký výrazný, že kto skládku zacíti raz, už si ju nikdy s ničím iným nepomýli.
Dve senecké pyramídy
Skládka s oficiálnym názvom Červený majer sa delí na tri etapy. Prvá a druhá nefungujú už roky, nie sú riadne uzatvorené ani rekultivované a v podstate je to neriešená environmentálna záťaž. Tieto dve etapy tvoria spolu jednu pyramídu, ktorú už obrastá zeleň.
Tretiu etapu prevádzkuje AVE SK, spoločnosť rakúskej skupiny AVE, ktorá je v biznise so slovenským odpadom pätnásť rokov. Donedávna na tretej etape pribúdal odpad.
V auguste minulého roka však skončilo povolenie aj tu. Z tejto pyramídy trčia „komíny”, ktoré slúžia na odplynenie tretej etapy. AVE SK ju chce znovu spustiť, a to tak, že ju ešte rozšíri. K doteraz navezeným 550-tisíc kubíkom chce pridať ďalších takmer 290-tisíc.
Občianski aktivisti zo Senca hovoria, že nemajú dosť dôkazov na to, aby za pôvodcu zápachu určili tretiu etapu skládky. Majú však v rukách merania Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktoré ukazujú zvýšené hodnoty plynov práve tu.
Konateľ AVE SK Peter Krasnec sa bráni tým, že skládku prevádzkovali podľa platných noriem a SIŽP ich za príčinu zápachu nikdy neoznačila. „Jediné, čo by prinieslo nerozšírenie skládky, je zvýšenie cien za odpady,” varuje.
Seneckú skládku však necítia iba Senčania. Zápach z nej sa šíri aj ponad diaľnicu D1, ktorá je len 200 metrov vzdialená a oddelená pásom stromov. Vodiči, ktorí tadiaľ prechádzajú, si myslia, že ide o hnojivo zo susedných polí. Nie je to tak. Sú to smeti z domácností.
Prečo sa senecká skládka týka nás všetkých
Podobných skládok sú po Slovensku desiatky. Najviac obťažujú obyvateľov najbližších štvrtí, ostatní sa nimi nezaoberajú. No čím sú skládky staršie a väčšie, tým viac „pracujú“. Ak ste o skládke pri svojom meste doteraz nevedeli, môže sa stať, že aj vy ju o pár rokov zacítite.
Štát pred haldami odpadu dlhé roky zatváral oči. Alternatívy existujú, ale sú drahšie. Ak Slováci nezačnú produkovať menej odpadu, za jeho likvidáciu zaplatíme viac. A to sa už týka všetkých, ktorí
