V rozvoze jedla chceme byť slovenskou jednotkou, hovorí zakladateľ Boltu Martin Villig

Rozvoz jedla spustil Bolt na Slovensku počas prvej vlny pandémie. Aj vďaka tomu vraj zvláda koronakrízu lepšie než tradičný taxibiznis. „Cez našu aplikáciu ľudia skúšajú aj jedlo, ktoré by inak neobjavili,“ tvrdí Martin Villig, starší z dvoch Estóncov, ktorí platformu Bolt založili.

Taxislužbu, ktorá u nás začínala pod názvom Taxify, dnes analytici označujú za jednu z najrýchlejšie rastúcich technologických firiem v Európe. Martin Villig v nej pôsobí ako viceprezident pre udržateľnosť. Denník E sa s ním rozprával pred jeho príhovorom na podujatí Demo Day, ktoré organizuje slovenský startupový akcelerátor Challenger.

V rozhovore hovorí o symbióze Boltu s gastrosektorom a aj o tom:

• ako pandémia zasiahla vodičov taxíkov a ako z nich spravila kuriérov,
• ako riešia problém s agresívnymi kolobežkármi,
• koľko senzorov má najnovší model kolobežky Boltu,
• prečo sa nechystajú ponúkať služby zdieľaných vrtuľníkov
• a či zasponzorujú vodičom taxíkov prechod na elektromobily.

Aká je momentálne situácia s koronavírusom u vás v Estónsku?

Čísla sú vyššie, než sme mali začiatkom minulého roka, ale vyzerá to tak, že v porovnaní so zvyškom Európy sme na tom lepšie. Nemali sme naozaj tvrdý lockdown. Estónci, ktorí žijú napríklad v Spojených štátoch alebo vo Veľkej Británii, sa preto radšej vracajú, lebo tu máme uvoľnenejšie pravidlá. Reštaurácie, obchodné domy aj divadlá sú otvorené. Dodržujeme sociálne rozstupy, nosíme rúška, ale snažíme sa nájsť rovnováhu medzi lockdownom a šírením vírusu. Stále však máme veľa ľudí, ktorí na covid zomierajú. Dúfame, že vakcinácia sa zrýchli a na jar a v lete to už bude lepšie.

V Estónsku máme navyše veľmi dlhé zimy a veľa snehu. Ľudia sa chodia psychicky odreagovať na lyže. Snažíme sa vidieť veci pozitívne.

O koľko percent padol váš taxíkový biznis?

Na jar prišiel prudký pokles. Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá úplne zakázala taxislužby. Tu nám padol biznis o sto percent. O prácu prišli stovky vodičov. Jednou z možností, ako sme sa to snažili vykompenzovať, bola donáška jedla. Na iných trhoch sme zaznamenali pokles jázd v priemere o 80 percent.

Aký je rozdiel medzi prvou a druhou vlnou?

Teraz by som povedal, že je to veľmi rozdielne podľa krajiny a konkrétneho mesta. Závisí to od toho, aký prísny je zákaz vychádzania. V západnej Európe je pokles biznisu o 50 až 70 percent. Vo východnej Európe je momentálne počet jázd taxíkom asi o 20 až 30 percent nižší oproti normálu. Ľudia, ktorí nedochádzajú do práce tak často, využívajú taxíky dokonca radšej než verejnú dopravu. Jeden z trendov, ktorý teraz vidíme, je uprednostňovanie individuálnej dopravy pred hromadnou.

Nezamestnaní ľudia chcú robiť kuriérov

S rozvozom jedla ste na Slovensku začali počas prvej vlny. Ako veľmi vám to pomohlo?

Na jar sme mali donášku jedla iba v štyroch krajinách, teraz je v sedemnástich a plánujeme túto službu rozšíriť aj ďalej. Bolo to riešenie tak pre vodičov taxíkov, ako aj pre nás. Pomohlo nám, že sme boli pripravení na bezkontaktné platby, niekde sme zaviedli aj donášku potravín. Ukázalo sa, že vďaka kombinácii viacerých služieb pod jednou značkou sme odolnejší v pandémii, ale platí to aj o iných krízach.

Rozvoz jedla vykryl straty z taxislužieb na sto percent?

Nie, v prípade Slovenska to tak nebolo. Nejaký čas totiž trvá, kým sa donáška jedla rozšíri a služba si nájde zákazníkov. Nebolo to tak, že tisíce ľudí hneď začali využívať rozvoz jedla rovnako, ako si predtým objednávali taxíky. Taxikárom to nevynahradilo sto percent príjmu, ale dali sme šancu väčšine z nich.

Na začiatku ani nemali inú možnosť, keďže jazdy taxíkom boli istý čas celkom zakázané. Keď sa obmedzenia uvoľnili, začali sme hľadať aj kuriérov – nielen medzi našimi vodičmi. Teraz je o túto prácu veľký záujem, keďže mnoho ľudí stratilo prácu.

Teraz pomáhate gastrosektoru tým, že roznášate jedlo, no nestane sa aj to, že keď sa zákazy vychádzania skončia, reštaurácie sa nezaplnia ako predtým, lebo ľudia vzhľadom na donášku jedla spohodlnejú?