Sky Europe robili chyby, ktoré nechceme opakovať, hovorí šéf slovenských Air Explore

Spoločnosť Air Explore je najväčším leteckým dopravcom na Slovensku. Ma šesť boeingov a sto stálych zamestnancov. Pokiaľ ste o nej mnoho nepočuli, nie je to vaša chyba. Jej biznis stojí na tom, že lieta pod značkou iných aerolínií, ktoré potrebujú krátkodobo navýšiť kapacitu. „Poskytujeme im lietadlá a vyškolené posádky. Keď nás potrebujú, vieme vyraziť do dvoch hodín,“ hovorí generálny riaditeľ firmy MARTIN ŠTULAJTER.

 

Vaše aerolínie vznikli v roku 2010, rok po krachu spoločnosti Sky Europe. Ste jej nástupcom?

To sa tak povedať nedá. Je pravda, že časť z našich zamestnancov pracovala predtým v Sky Europe, ale aj v iných, dnes už neexistujúcich aerolíniách: Danube Wings, Slovenských aerolíniách, Air Slovakia či Seagle Air, kde som napríklad pôsobil ja. Vznikli sme však z čisto praktických dôvodov. Odrazu sme sa ocitli v situácii, že sme nemali prácu. Nechceli sme ísť do fabriky, tak sme si založili leteckú spoločnosť.

Zostaňme ešte na začiatku: prečo aerolínie ako Sky Europe podľa vás skončili?

U každého z týchto dopravcov bol ten príbeh trochu iný. Podľa môjho názoru ich spája to, že neprispôsobovali svoje fungovanie a cenovú politiku realite. Okolo roku 2008 dosahovali ceny paliva extrémnych výšok. Tona paliva stála aj 1400 dolárov, dnes stojí 700. V prípade niektorých spoločností boli problémom aj ceny za prenájom lietadiel. Menšie aerolínie totiž lietadlá bežne nevlastnia, ale si ich prenajímajú na takzvaný operatívny leasing. A ceny leasingu sa v tom čase pohybovali na úplne inej úrovni ako dnes.

Takže mali vysoké náklady a pritom držali nízke ceny leteniek?

Myslím, že Sky Europe vo všeobecnosti zvolili zlý model podnikania. Boli lowcost, ktorý predával letenky za pár eur. Čelili totiž veľmi silnej konkurencii iných lowcostov. Lenže týmto štýlom môžete fungovať, pokiaľ ste veľký hráč ako Ryanair, ktorý prevádzkuje 300 lietadiel. Vtedy môžete všetko od lietadiel po catering nakupovať s obrovskými zľavami. Naproti tomu Sky Europe mali, pokiaľ si pamätám, okolo sedemnásť lietadiel. Ich pozícia pri vyjednávaní s dodávateľmi tomu aj zodpovedala.

To vyzerá, akoby nízkonákladový dopravca musel byť vždy len veľký.

Ale tak to väčšinou je. Keď chcete lowcost, musíte byť veľkí. Vidíte to na firmách ako Wizz Air, EasyJet, Ryanair, vidíte to v USA na Southwest Airlines, ktoré majú skoro 700 lietadiel. Nedávno sa Ryanair rozhodol obstarať si ďalších sto boeingov. Pri takomto objeme si vie dohodnúť možno štyridsaťpercentnú zľavu oproti cenníku. Keď potrebuje generálne opravy motorov, vypíše kontrakt na opravy stoviek kusov v priebehu piatich rokov. O takýto kontrakt sa pobijú firmy na celom svete a ešte pôjdu pod náklady, aby sa mohli pochváliť, že pracujú pre Ryanair a prebrali obchod konkurencii.

Bolo teda len otázkou času, kedy Sky Europe skončia?

Nemuselo to tak byť, na svojej stratégii mohli zapracovať. Tam však, pokiaľ viem, došlo aj k viacerým manažérskym pochybeniam. Potom už prišli tie známe veci s nevyplácaním miezd a odvodov pre zamestnancov.

Hovorilo sa, že posádky na Slovensku mali v tom čase nezmyselne vysoké platy. Zmenilo sa odvtedy niečo?

Je pravda, že vtedy kapitáni lietadiel mohli na Slovensku brať aj 14-tisíc eur mesačne. To bol extrém vzhľadom na to, koľko stáli letenky. Dnes mzdy dosahujú niečo viac než polovicu tejto sumy. Povedal by som však, že mnohí ľudia pochopili, že je lepšie poberať rozumnú mzdu, ale dostať ju včas, než aby mali vysoký plat len na papieri. A toho sa držíme aj my.

Takže štrajkov pre vyššie platy, aké zažíva Air France či Lufthansa, sa neobávate.

Dovolím si povedať, že po krachu Sky Europe ľudia u nás videli, že nestačí, keď vás zaujímajú len peniaze a nič iné. Preto máme postavené platy tak, že sa odvíjajú od toho, ako sa firme darí.

Ako ste začali? Získali ste pôžičku od banky na rozbehnutie vlastnej firmy?

To bolo nemožné. Keď ste okolo roku 2010 prišli do banky so žiadosťou o pôžičku na nové aerolínie, tak sa na vás dívali pomaly ako na zlodeja. Takže sme sa dali dohromady ôsmi spoločníci – šesť Slovákov, jeden Srb s pobytom na Slovensku a jedna bulharská firma – a dali sme do firmy vlastné peniaze. Mali sme kontakty, skúsenosti s týmto typom biznisu a vedeli sme, akú administratívu si musíme vybaviť. Preto sme si verili.

Podľa dostupných informácií prevádzkuje Air Explore šesť Boeingov 737. Všetky máte na operatívny leasing?

Áno, v súčasnosti si prenajímame takto tri staršie modely 737-400 a tri modernejšie 737-800. Spravidla ide o prenájom na niekoľko rokov, potom sa lietadlá vrátia leasingovej firme, ktorá ich prenajme ďalej.

Nemohli by ste si dovoliť lietadlá kúpiť do vlastníctva?

Šesť lietadiel určite nie. Boeingy 737 majú hodnotu okolo štyridsať miliónov dolárov. Pri takejto cene by sa návratnosť investície počítala na desiatky rokov. Oveľa výhodnejšie je využiť práve leasing pri našom modeli podnikania v letectve a finančných dispozíciách.

Koľko ročne stojí prenájom boeingu?

Závisí to, samozrejme, od jeho veku a technického stavu. Staršie modely stoja do stotisíc dolárov mesačne, mladšie do štyristotisíc pre typ Boeing 737 alebo Airbus 320. Popri tom si musíte vytvárať ešte dostatočné finančné rezervy na generálne údržby rôznych komponentov lietadla.

Fungujete na tom, že si vás najímajú iné aerolínie, aby ste lietali pod ich značkou. To vyzerá, že Air Explore zvolili úplne iný biznis model než doterajší slovenskí dopravcovia.

Áno, my primárne ponúkame naše služby iným aerolíniám, ktoré si na určitý čas potrebujú navýšiť kapacitu. V takomto prípade pre nich určitý čas prevádzkujeme nejakú linku. Hovorí sa tomu „wet leasing“. Spočíva v tom, že iným dopravcom poskytujeme prenájom lietadla aj s posádkou, údržbou a poistením. Asi dvadsať percent nášho obratu potom tvorí klasický charter, keď nárazovo lietame pre rôzne cestovné kancelárie alebo firmy.

Prečo tieto aerolínie potrebujú najímať si vás? Je to pre ne lacnejšie, ako keby si tú zvýšenú kapacitu pokrývali samy?

Samozrejme. Predstavte si aerolínie, ktoré potrebujú počas leta točiť 25 lietadiel, ale počas zimy im stačí len pätnásť. Je pre ne výhodnejšie si na leto najať firmy, ako sme my, než si obstarať vlastné lietadlá aj s posádkami, ktoré by časť roka zostali nevyužité. Významnú časť nášho podnikania tvoria i nárazové kontrakty. Naším pravidelným zákazníkom sú Air France a Transavia France, pre ktoré sme lietali napríklad v období, keď im štrajkovali zamestnanci.

Nie je to nestabilný biznis v tom, že je o vás záujem len počas sezóny alebo pri štrajkoch?

Toto je, prirodzene, jedno z rizík. Preto sa snažíme fungovať na viacerých trhoch, aby sme boli schopní v lete lietať v Európe a v zime povedzme v Afrike alebo Ázii.

Pre koho všetkého ste už lietali?

Tých spoločností už bol celý rad. Začali sme tým, že sme pre talianskeho partnera vozili dovolenkárov z Talianska na grécke ostrovy a potom prišli ďalší. Lietali sme pre firmy ako Alitalia, Monarch Airlines, Blue Panorama, Royal Air Maroc, Tunis Air a iných. V súčasnosti máme napríklad jedno lietadlo už rok na súostroví Palau pri Filipínach, kde si nás najíma tamojšia letecká spoločnosť. Odtiaľ lietame do Hongkongu a vozíme čínskych turistov. Teraz sa navyše chystáme lietať i na Taiwan.

A to všetko lietate so slovenskými posádkami?

Máme tam slovenských pilotov a slovenských mechanikov. Ale napríklad v prípade Palau pre nás pracujú čínske stevardky.

Vaším partnerom je aj Ryanair, ktorý si vás najíma na niektoré lety z Bratislavy. Je to váš najväčší zákazník?

Áno, prenajíma si od nás štyri lietadlá. Jedno má stabilne základňu v Bratislave, ďalšie tri sú na letisku Stansted pri Londýne. Zmluva s Ryanairom sa však v týchto dňoch končí, pretože si rozširuje svoju vlastnú flotilu, takže naše služby už zrejme potrebovať nebude.

Bude ťažké nahradiť takéhoto zákazníka?

Rokujeme s ďalšími, takže nervózni nie sme. Rozdiel bude len v tom, že už zrejme nebudeme prevádzkovať žiadnu linku z Bratislavy.

Koľko je na trhu spoločností, ako ste vy, ktoré sa nechávajú najímať inými dopravcami?

V Európe ich je do desať.

Máte oproti nim nejakú konkurenčnú výhodu?

Náš biznis je postavený na tom, že sa snažíme zákazníkovi vo všetkom vyhovieť. Napríklad keď chce mať čínske stevardky, tak ich vyškolíme podľa európskych noriem a lietame s nimi. Keď zákazník trvá na tom, že lietadlá musia byť v jeho firemných farbách a mať jeho logá, necháme ich prelepiť. Aj z toho dôvodu máme na lietadlách biely náter, aby to bolo jednoduchšie.

V čom ďalšom im môžete vyjsť v ústrety?

Nerobí nám napríklad problém robiť úpravy interiéru. V prípade linky na Palau napríklad zákazník požadoval, aby lietadlá mali business-class. Takže sme museli nainštalovať iný typ sedačiek, zmeniť polohu kyslíkových masiek, nainštalovať rozdeľovač kabíny. Všetky tieto úpravy pritom musia schváliť certifikovaní kontrolóri. Náklady však obvykle hradí zákazník.

Ste aj lacnejší než konkurencia?

To ani nie, ceny takýchto služieb sú po celej Európe porovnateľné. Skôr sa prezentujeme tak, že sme veľmi flexibilní. To znamená, že do dvoch hodín od objednávky sme schopní odletieť z letiska, kde sa práve nachádzame. Preto máme vyčlenených ľudí, ktorí majú zabalené veci a sú pripravení kedykoľvek vyletieť. Stane sa vám totiž, že vám niekto zavolá v piatok v noci, že potrebuje lietadlo, a musíte okamžite reagovať.

Domovskú základňu máte na letisku v Bratislave. Pomáha vám, že Slovensko leží v strede Európy, takže máte do mnohých miest v Európe relatívne blízko?

Áno, táto vec pomáha. Blízko máme napríklad k aerolíniám typu Air France. Keby sme sídlili v Rumunsku, tak by ten let trval o hodinu dlhšie, čomu by zodpovedala aj cena. Samozrejme, keby sme sídlili v Nemecku, bolo by to v tomto smere ešte jednoduchšie. Ale v Nemecku by sme zase mali oveľa väčšie náklady na „bázovanie“ lietadiel či ubytovanie posádok.

Pred mesiacom ste sa dostali do večerných správ, keď vaše lietadlo pre poruchu nedoletelo do Londýna, ale muselo sa vrátiť do Bratislavy. Neuškodí takáto vec reputácii firmy?

Takáto vec určite nie. V leteckom biznise všetci vedia, že lietadlá ako každý stroj môžu mať poruchu. Bezpečnostné predpisy sú navyše nastavené tak prísne, že stačí, aby sa napríklad pilotovi nedala zasunúť sedačka, a už nemôžete odletieť. V iných krajinách dochádza k takýmto udalostiam denne. Slovensko je však malý trh, takže u nás to bola hneď téma pre novinárov.

Prečo si nemôžete dovoliť lietať sami za seba pod vlastnou značkou?

To sme zase pri tom, že na takýto typ podnikania sme veľmi malá spoločnosť. Veľké aerolínie, ktoré majú aj veľkú finančnú silu, si môžu dovoliť otvoriť linku a lietať niekoľko mesiacov poloprázdne. Keby sme aj našli nejakú lukratívnu, neobsadenú linku, tak päť minút po nás začne lietať iný lowcost, ktorý nasadí ceny, aké si my dovoliť nemôžeme.

A čo sústrediť sa primárne na charterovú dopravu pod vlastnou značkou?

V tomto prípade by ste narazili na silného konkurenta v podobe aerolínií Travel Service. Navyše záujem o tento typ dopravy klesá, pretože ľudia menej využívajú služieb cestovných kancelárií. Stále viac turistov cestuje na dovolenku po vlastnej osi: sami si rezervujú letenku a ubytovanie a idú. Aspoň pokiaľ hovoríme o destináciách, ako je Taliansko alebo Grécko. Pri destináciách ako Tunisko či Egypt síce turisti stále dávajú prednosť cestovným agentúram, lenže potom príde napríklad teroristický útok na hotel v Tunisku a celá sezóna je odpísaná.

Aký máte cieľ do budúcnosti? Kam by ste sa chceli ešte prepracovať?

V najbližšom čase by sme radi stabilizovali našu flotilu na šiestich lietadlách. A to s tým, aby išlo vo všetkých prípadoch o modernejší typ 737 – 800. To je pre nás najvhodnejší stroj, pretože má primeranú spotrebu, dobré výkony a väčšiu kapacitu. Tieto lietadlá majú 189 sedačiek pre cestujúcich, čo je o štyridsať viac, než má Boeing 737 – 700, ktorým napríklad lietali Sky Europe.

Máte vytipovaný i nejaký trh, na ktorý by ste ešte radi prenikli?

Áno, radi by sme sa dostali na americký trh. Aktuálne teda pracujeme na tom, aby Slovensko bolo schválené ako krajina, ktorej aerolínie môžu lietať v USA.

Potom by ste mohli lietať medzi americkými mestami?

Presne tak, mohli by sme prenajať naše lietadlá americkým spoločnostiam. Ale mohli by sme lietať napríklad aj zo spomínaného súostrovia Palau na tichomorský ostrov Saipan, ktorý už patrí pod jurisdikciu USA. Na to však potrebujeme, aby americký letecký úrad urobil audit Slovenska a uznal, že štandardy, ktoré dodržiavame tu, zodpovedajú štandardom v USA.