Denník N

Ekonóm Šebo: Prehodiť ľudí do konzervatívnych fondov nebol dobrý nápad

Finančné trhy na celom svete mali v pondelok čierny deň. Foto - TASR/AP
Finančné trhy na celom svete mali v pondelok čierny deň. Foto – TASR/AP

Na dôchodkový účet sa oplatí pozrieť najmä vtedy, keď máte predstavu, ako by ste zareagovali na to, čo na ňom uvidíte.

To, že väčšina ľudí si v druhom pilieri sporí v konzervatívnom fonde, nie je problém teraz, ale bude o 15 rokov, keď sa zistí, že budú mať nízky dôchodok. Myslí si to JÁN ŠEBO z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a z Inštitútu sporenia a investovania. Rozhovor vznikol vo štvrtok, teda tri dni po čínskom čiernom pondelku, ktorý pocítili aj niektoré fondy druhého piliera.

seboAko často je dobré pozerať sa na dôchodkový účet?

Podľa toho, akú ste si zvolili sporivú stratégiu.

To znie trochu komplikovane. Čo tým myslíte?

K svojim úsporám by ste mali pristupovať trochu aktívnejšie. To znamená, že keď si začínate sporiť napríklad na dôchodok, mali by ste si povedať, aký výnos by ste zhruba chceli dosiahnuť za celý čas sporenia.

Väčšina si zrejme povie, že čo najvyšší.

Áno, ale je možných 20 percent? To asi ťažko. No môžete si napríklad povedať, že chcete aspoň také zhodnotenie, aby ste v žiadnom roku nestratili na inflácii.

Sporiteľ si má teda povedať, že napríklad chce, aby jeho úspory zarábali štyri, päť percent ročne, a potom sleduje, či to tak je?

Sporivá stratégia znamená, že si najprv stanovíte časový horizont, odkedy a dokedy idete sporiť. Ak sa bavíme o druhom pilieri, je to jasné, lebo každý vie, kedy doň vstúpil a kedy asi pôjde do dôchodku. Potom si musíte povedať, aké riziko ste ochotný akceptovať. Musíte vedieť, čo spraviť, ak sa vaše úspory prepadnú v čase o 50 percent. Mať sporivú stratégiu vlastne znamená, že musíte mať premyslené, ako budete reagovať na rôzne pohyby na vašom dôchodkovom účte.

Takto k tomu zrejme pristupuje zopár jednotlivcov, ale väčšina určite nie.

Presne tak. A potom sa o páde akcií dočítajú v novinách, zľaknú sa a idú sa pozrieť na dôchodkový účet. A teraz prichádza tá najzaujímavejšia vec. Keď si poviete, že akceptujete, že vám vaše úspory spadnú najviac o 20 percent, otázka je, či ten prepad hovorí o sume, ktorú máte na účte priebežne, alebo na konci. Akceptovali by ste teda prepad o 20 percent zo súčasnej hodnoty úspor, alebo zo sumy, ktorú očakávate na konci sporenia? Ak nie, môžete s tým niečo začať robiť.

Čo napríklad? Rozložím si dôchodkové úspory do dvoch fondov?

Presne tak. Musíte vedieť dopredu, ako zareagujete, ak uvidíte stav svojho dôchodkového účtu. Ak sa chcete pozrieť na účet len preto, aby ste zistili, že tam máte o desať percent menej ako pred piatimi mesiacmi, tá informácia vás možno vydesí, ale čo ďalej? Akurát ste zistili túto informáciu.

Má bežný človek, ktorý nesleduje pravidelne finančné trhy, šancu odhadnúť, čo treba urobiť?

Nie. Ale ak väčšina ľudí tomu nerozumie, tak na dôchodkový účet ani nekliká. Ak nemáte dopredu stanovené pravidlá, žijete si vlastný život a nevenujete sa tomu. Mám trochu problém povedať, že je to správny prístup k vlastným úsporám.

Koľko teraz zarábajú dôchodkové fondy?

Podľa toho, o ktorých typoch a akom časovom hľadisku sa bavíme.

Povedzme indexové fondy. Stále platí, že sú najvýnosnejšie?

Keď sa pozrieme na zhodnotenie za posledné tri týždne, určite nie. Keď sa pozrieme na posledné tri mesiace, tiež nie, no za posledné tri roky určite áno. Dvojciferné výnosy však nie sú dlhodobo udržateľné.

Je dobrý nápad sledovať, ako sa darí dôchodkovým fondom trebárs za posledné tri mesiace?

Historickú výkonnosť je zbytočné pozerať. Ak sa chcete na svoje úspory pozrieť, musíte to urobiť s tým, že máte nejakú myšlienku, čo urobíte. Iba vtedy to má význam.

Akú časť úspor by mal mať sporiteľ v indexovom fonde?

Najtriviálnejší prístup je ten, že v akciách môžete mať toľko percent, koľko je 100 mínus váš vek. Ak má niekto 40 rokov, v akciách by mal mať 60 percent. Niečo podobné máme aj v zákone, uplatňuje sa to pri ľuďoch, ktorí majú viac ako 52 rokov. Ak dosiahnete tento vek, minimálne 10 percent musíte mať v dlhopisovom fonde. Ale vy môžete stále požiadať správcu, že tam chcete mať trebárs 50 percent.

Asi 85 percent sporiteľov je však v konzervatívnom dlhopisovom fonde. Mali by v ňom zostať?

Ľudia do 40 rokov by sa výnimočne mali pozrieť na dlhopisový fond. Sporitelia nad 40 rokov by už časť úspor mali presunúť do dlhopisového fondu. Ľudia, ktorí majú 55 rokov a majú sedem rokov do dôchodku, už z toho veľa nevytiahnu. Ak tomu však rozumejú, môžu si úspory aktívne spravovať.

Je teraz správny čas na prestup do indexového fondu?

Ak by som sa mal rozhodnúť za niekoho, kto má menej ako 40 rokov a všetko má v konzervatívnom fonde, určite by som využil tento malý pokles cien akcií a presunul by som časť úspor do indexového fondu. Otázka je, akú časť úspor presunúť. Ak akcie budú klesať a nechcete sa tomu detailnejšie venovať, môžete si napríklad povedať, že odteraz každé tri mesiace prehodíte do indexového fondu 10 percent úspor. Alebo si poviete, že to, čo už máte v dlhopisovom fonde, tam necháte a odteraz všetky nové príspevky pôjdu iba do indexového fondu.

Ako rýchlo sa úspory reálne prehodia?

Do troch dní. Ale v niektorých dôchodkových správcovských spoločnostiach musíte bežať na pobočku a vypísať tam tlačivo. Allianz, Axa, NN a VÚB Generali to umožňujú cez internet.

Bol dobrý nápad vlády prehodiť sporiteľov do konzervatívnych fondov, ak sami aktívne nepovedali „nie“?

Nebolo to práve šťastné riešenie. To, že sme prehodili ľudí do dlhopisových fondov, nie je problém teraz, ale bude o 15 rokov, keď sa zistí, že si nenasporili dosť a budú mať nízky dôchodok. Potom začne byť druhý pilier problém a otázka je, ako sa k tomu postaví vláda.

Čo sa podľa vás stane?

Bude musieť znova nastúpiť štát a znova za ľudí rozhodnúť. Lebo ako vysvetlíte ľuďom, že majú trebárs o 30 percent nižší dôchodok oproti tomu, ako by bol, keby neboli skoro celý čas v dlhopisovom fonde.

Pred necelými troma rokmi sa argumentovalo aj tým, že aj tak je väčšina sporiteľov konzervatívna a obáva sa rizika, že stratí časť úspor.

Nevidel som ani jedinú štúdiu, ktorá by preukazovala, že Slováci sú konzervatívni. Videl som množstvo pseudoštúdií, ktoré mali dopredu definovaný výsledok, a k tomu iba upravovali metodiku. Jediná štúdia, ktorú som videl, preukazovala iba to, že Slováci nereagujú na ekonomické podnety týkajúce sa sporenia. Aj keď tomu človeku ukážete graf alebo sumu, on nezareaguje. Po prvé, nevie, ako má reagovať, a po druhé, vôbec sa o to nezaujíma.

Aké zhodnotenie úspor môže očakávať sporiteľ, ktorý bude celý čas iba v konzervatívnom dlhopisovom fonde?

Od roku 2005, keď druhý pilier vznikol, dosiahli dlhopisové fondy výnos 28 percent, kým príslušný dlhopisový benchmark 68 percent. Ale to hovoríme o fonde. Sporiteľ zarobil za desať rokov polovicu, lebo celú sumu nevložil na začiatku, ale v dôchodkovom fonde si pravidelne sporí.

Takéto zhodnotenie je však nízke.

Áno, na dlhopisový fond je to aj pri takýchto nízkych úrokových sadzbách málo. Priemerne ročne to vychádza na približne 2,2 percenta na fond, a niečo nad jedno percento na sporiteľa.

Je to chyba správcov, častých zmien zákonov, alebo jednoducho tomu neprial vývoj na trhu?

Otázka je, prečo správcovia investujú do finančných nástrojov so splatnosťou 2,5 až 3 roky, keď vedia, že priemerný zostávajúci čas sporenia ľudí v dlhopisových fondoch je 20 rokov. Ďalšia vec je, že je tam desaťročná garancia minimálne nulového výnosu. Tých faktorov je viac. Ale základnou otázkou je, prečo pri dlhodobom sporení sú vôbec sporitelia v takom obrovskom počte v dlhopisových fondoch, ktoré nezodpovedajú ani ich rizikovému profilu, ani štruktúra fondov nezodpovedá ich sporivému horizontu.

Robí štát marketing, keď hovorí o garantovanom fonde?

Áno, osobne si myslím, že tých desať rokov je iba marketing. Nahráva to vysoko vzdelaným ľuďom z finančného sektora, ktorí tú informáciu dokážu použiť spôsobom, akým to potrebujú.

Čo ak je niekto v indexovom alebo akciovom fonde a už tam nechce byť?

Ak sa niekto stresuje, že je v indexovom fonde, lebo sa zľakol poklesu akcií, nech si počká dva – tri dni, mala by byť menšia korekcia nahor a potom nech sa rozhodne.

Nahrávajú poklesy akcií kritikom indexových fondov, že pasívne spravovaný fond nevie na prepad cien reagovať?

Toto je večná debata, či je lepšia pasívna, alebo aktívna správa fondu. Je o tom veľa štúdií. V poslednom období sa viac začína inklinovať k pasívnej správe. Výskumy ukazujú, že až na pár výnimiek neexistujú správcovia, ktorí by boli dlhodobo schopní uplatňovať takú aktívnu investičnú správu, ktorou by prekonali kopírovanie nejakého benchmarku. A vy si ho môžete naskladať z čohokoľvek – napríklad z akcií, štátnych dlhopisov, podnikových dlhopisov. Ak chcete realizovať pasívnu správu, najväčšia práca portfólio manažéra je na začiatku pri zostavovaní samotného benchmarku, ktorý chcete kopírovať dlhodobo.

Tento rok sa prvýkrát vyplácajú dôchodky z druhého piliera. Čo sa ukázalo?

To, čo tvrdím stále, že anuity (doživotné dôchodky) sú dobrý produkt, len nie v každom čase. A teraz nie je dobré obdobie, lebo sú nízke úroky. Anuita je dobrá vec, len musíte vedieť, kedy si ju máte zakúpiť. Ak má niekto životnú poistku spred roku 2005, kde má garantovanú mieru zhodnotenia trebárs 4,5 percenta, nech ju zamkne do šuplíka, a keď mu niekto povie, že mu dá výhodnejšie podmienky, nech sa takej zmluvy ani nedotkne. Momentálne sa neoplatí kupovať ani životnú poistku.

Prekvapila vás výška prvých dôchodkov?

Nie. Prekvapilo ma akurát to, že až tak konzervatívne pristúpili poisťovne k prvým ponukám. Ponúkli zhodnotenie technických rezerv od 0 do 0,5 %. Ale to je 20-ročný kontrakt. To chcú tvrdiť, že veria tomu, že 20 rokov tu budeme mať nulové úroky?

Aké zhodnotenie technických rezerv je bežné?

Asi 3,6 %. To sú dlhodobé rovnovážne výnosy dlhopisov. Momentálne sme v období abnormálne nízkych úrokov tlačených dole Európskou centrálnou bankou.

Majú poisťovne aj vysoké marže?

Nevidel som tie čísla, ale verím tomu. Viaceré prepočty tomu nasvedčujú.

Mali by teda dôchodcovia ešte čakať a nezobrať si penziu z druhého piliera?

Áno, teraz nie je správny čas na kúpu životnej poistky. Kúpa anuity je dlhodobý nevypovedateľný súkromnoprávny kontrakt. Musíme chápať, že ukončením sporivej fázy sa zábava nekončí. Treba správne načasovať aj kúpu anuity. Štát by mal dať ľuďom viac možností, čo dovtedy s tými úsporami urobiť. Mám na mysli iný produkt podobný programovému výberu, ktorý by platil na kratší čas. Ale mali by si potom sledovať, či sa anuita, teda doživotný dôchodok nezlepšuje. Každým rokom logicky musí byť lepšia, lebo ste starší a rozpočítava sa na menej rokov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie